nedeľa, 26. februára 2012

Oravaman - 1. časť

Pokračujem v mapovaní sezóny 2011 :)
Viem, že to asi dostanem poriadne schytané od môjho oddielového kolegu, lebo on príspevky "tohto typa" nemusí, ale ja to chcem mať všetko popriadku, tak ako sa to udialo ...

Oravaman ...toto je vážna téma.


Už od jesene som vedel, že sa takéto niečo chystá a poviem to úprimne ... bol som pomerne skeprický ... triatlon na Orave, v horách, cyklistika samý kopec ... pre koho toto bude ... zase nejaký guláš pre bandu kamarátov a nie normálny pretek ...

Nedával som veľkú šancu tomu, že na takýto pretek príde veľa pretekárov a hlavne, triatlonistov ... nie dobrodruhov, ktorí si chcú prísť niečo vyskúšať. A patrične som to dal hlavnému organizátorovi Peťovi Paľovi aj najavo.

On sa však nevzdával, že to myslí vážne som patrične zaznamenal na prvom triatlone sezóny v Senci, kde som zaparkoval auto vedľa Fabie pologovalej Oravamanom. To už som vedel, že "chalanisko z Oravy" ide do toho naozaj po hlave a niet cesty späť ... Nasledovala stále kvalitnejšia verzia www stránky ...

Ale predsa len stále som to nevidel úplne ružovo ... termín týždeň po MSR v strednom triatlone a dva týždne pred Slovakmanom ... no kto sa príde rozbíjať niekde na oravské kamene dva týždne pred vrcholom sezóny :)))

Ale kampaň bola neúprosná ... termínovka zaplnená ... a keďže som prisľúbil, že ak budem doma, tak prídem ... prišiel som.

Organizátori prisľúbili neskutočne veľa ... hovorím si, ak toto splnia tak bude ako ešte nebolo ...


Zázemie preteku - penzión Pribiskô

A veru bolo tak ako ešte nebolo ...

Hoci som vekom stále ešte iba triatlonista junior, môžem povedať, že som už nejaké tie preteky prešiel :) ... zažil som kopu svetových podujatí ako aj veľa "triatlonových gulášov" ...

Tak ako teda bolo?

Počasie neveštilo nič dobré .. zima, vlhko, dážď ... ale ideme na Oravu. Penzión Pribiskô nachádzame ľahúčko ... je to tu krásne vyznačené a v čase nášho príchodu to tu už frčí na 110%. Bezproblémové vybavenie formalít ako je prezentácia ... deti sa majú kde hrať v okolí na ihriskách ... potom nasleduje už oficiálny program. Pretek začína úplne inak ako všetky preteky doteraz na našom území ... doslova slávnostným otvorením s kultúrnym programom, básňou, privítaním ako keby sme boli kto vie čo a hlavne kopou dobrého jedla v krásnom prostredí penziónu (alebo kongresovej miestnosti ...). Proste dokonalý úvod.

Kultúrny program :)

Odchádzame až neskoro večer, uložiť sa do postele, predsa sa len zajtra skoro vstáva. Je tu jedna z vecí, ktoré z ktorých som mal obavy ... a to je transport bicyklov zo Zuberca k Liptovskej Mare, kde sa pretek začína. Ale organizátori zvládli aj túto časť vynikajúco, o každé kolo sa postarali, zabalili a každý mal zabezpečený odvoz na miesto štartu. Dokonca sa na nás aj to slnko začínalo usmievať ...

Tesne pre štartom sa objavuje aj zahraničná hviezda Peťo Vabroušek. Z pomedzi Slovenských hviezd dorazili aj Orol Trnavský, Paľo Šurda, terénne hviezdy Tomáš Jurkovič, Peťo Mosný a Jožo Tomašovič, Triklubácky supercyklisti Ivan Ježko a Tomáš Kubek ... a samozrejme Kika Lapinová ... aspoň týchto som poznal ja :)

Moje ambície pred štartom boli veľmi prosté ... prísť do cieľa bez zranenia. Tomu som aj prispôsobil tréning počas týždňa, kde som odbehol dve tridsiatky a najazdil niečo aj na kole ... plávanie si nepamätám, predsa len to píšem po takmer pol roku :))) Predsa len mám týždeň po vydarenom preteku v Bátovciach a dva týždne pred vrcholom sezóny.

Inak na štarte sú aj dve zaujímavosti ... štartuje aj sám Peťo Paľa, organizátor, ktorý toho asi moc v posledných dňom nenaspal a štartuje aj majiteľ penziónu Pribiskô. Neverili by ste, taký zlatý pupkatý pánko, no hovorím si, keď tento ujo prijal výzvu s menom Oravaman, tak je frajer. Každopádne sa určite po prvý krát obliekal do požičaného neoprénu a som presvedčený, že ešte nikdy žiadny triatlon neabsolvolal. Tak takýto frajeri sú na Orave ...
Pokračovanie nabudúce ...

nedeľa, 12. februára 2012

Idem znova do toho ? :)))

Už týždeň rozmýšľam o tom , že to asi ešte predsa len skúsim. Teda myslím s triatlonom.


Po ťažkej depke po poslednom preteku som sa na to vybodol už na začiatku Augusta a naozaj som si poriadne oddýchol ... asi až trošku viac ako by bolo zdravé ... mal som síce také malé bežecké intermezzo v novembri ale odvtedy sa so mňa stal totálny leňoch.

Mám síce na to aspoň dve vážne ospravedlnenia ale predsa ...

Pracovne som vyťažený asi ako nikdy predtým, a fakt nezostávajú sily ... tak som sa na to cez zimu úplne vybodol ...

Možno to bolo aj na niečo dobré ... oddýchnuť si fyzicky aj psychicky ... nečítať triatlonové stránky ... ignorovať facebook ...

V podstate so to urobil už aj minulý rok, cez zimu som oddychoval, potom na jar niečo potrénoval a ... mal som čo sa týka výsledkov aj časov najlepšiu sezónu ... možno som našiel recept ako z minima vytrieskať maximum a tak prečo to neskúsiť ešte "vylepšiť" ... to znamená viac oddychovať a potom s o to väčšou chuťou sa do toho pustiť...

Druhé ospravedlnenie je to, že som si tak nejako rozdelil záujmy na letné a zimné. A tie zimné ma fakt cez zimu bavia viac ako behať a bicyklovať v hnusnom počasí ....

Už nejakú dobu sa venujem vláčikom a zdá sa, že tomu prepadám viac a viac ...

V podstate som cez zimu poriadne zapracoval a som vo finiši s prvým modulom môjho pomerne veľkého koľajiska vo veľkosti "N". Keď ho dostaviam, budem mať hotovú síce len 1/8 kompletného koľajiska, ale každý modul je robený tak aby sa na ňom samostatne jazdiť a to s pomerne slušnou premávkou ...

Teraz sa mi zdá, že je čas zase vláčiky na nejakého toho pol roka zakonzervovať, načerpať inšpiráciu, čo to naplánovať a naštudovať a potom zase cez zimu niečo vymodelovať ... , ak bude chuť a to viem že bude.

A teraz zase o športe. Bude to asi poriadne bolieť, začať takmer odznovu. Štartovacie parametre sú katastrofálne ... hmotnosť 70kg, kondícia neznáma, lebo vôbec neviem ako na tom som bežecky ani na bicykli. Za december, január a začiatok februára som nabehal dokopy možno 40 kilometrov, na bicykli od októbra 0. Zaplávať som si chodil max. 2x do týždňa, niekedy menej, alebo vôbec.

Ale je čas prebudiť sa. Začal som pred týždňom s plávaním. Tu v podstate nemám problémy. Za posledný týždeň som bol vo vode 6x, odbušil som vždy tak 3 kiláčiky a na posledných dvoch tréningoch som už vedel dať kilometer za 13 minút. V podstate z ničoho plávam lepšie ako kedykoľvek predtým. Asi je to mojim súčasným objemom, lepšie ma to drží na hladine :))).

V piatok som naštartoval trenažér a vydržal a dokonca som ho aj hneď vyskúšal. V piatok počas Legiend popu s Karolom Duchoňom na STV1 som vystúpal až na vrchol ... rozumej vrchol Passo di Stelvio :))). Dnes je nedeľa a zadok bolíííí ...

Na behanie zatiaľ kašlem, aj tak na to moje knedlenie asi nie je treba nejaký zvlášť tréning. Pokiaľ bude sneh, budem sa radšej voziť na bežkách a s deťmi na zjazdovkách ... Tak takýto mám plán ... predsa len to skúsiť nejako rozhýbať ... dokonca som mal takú byšlienku napísať Michalovi, či predsa len nemajú nejaké voľné miesto v autobuse do Loreta (tam by som dobehol celú odflákanú zimu za dva týždne), ale moje pracovné povinnosti v poslednom týždni ma žiaľ utvrdili, že zostane iba pri želaní ... škoda normálne sa mi tá myšlienka zapáčila ...

Tak držte palce nech svoje rozhodnutie pretavím do činov a ja tiež každému prajem veľa chuti pri jarnom bušení.

Mimochodom výraz "knedliť" ji dáme s Marekom asi patentovať, ak si do Google vyhľadávača dáte tento termím a dáte vyhľadať obrázky, tak ssa zobrazia iba fotky z môjho, alebo Marekovho blogu :)))

Teraz malá ochutnávka toho čo som robil zhruba od Vianoc:


Takto moje vláčiky prežili celé minuloročné leto a jeseň ...


Zase prišiel čas niečo urobiť ...


Takto som si rozložil rozrobený modul deň pred vianocami


A mohlo sa začať ...

Tu už je snáď vidieť nejaká zmena ...

Biely polystyrén sa postupne mení na krajinu ... viem, je tu trošku viac tunelov ako by malo v skutočnosti byť, ale v stiesnených podmienkach to inak nejde ... a ja chcem s vlakmi poriadne jazdiť


A zase vjazd do iného tunela ...

Budujem aj mestečko

Kríkov som už vyrobil stovky, ale mám pocit že tisíce ma ešte čakajú ... :)

Tu sa už v pozadí ukazuj ďaľší modul ...


Tu je malá ukážka ako zhruba vyzerá ... bude to úplne niečo iné ako ten prvý, ale pojdu krásne prepojiť (už je to vymyslené  aj pripravené ...)


Medzi oba moduly príde veľké mesto s veľkou stanicou ... zatiaľ iba staviam budovy

Ale keď to začne, budem pripravený ... :)

Inak stále viac rozmýšľam, že premenujem názov tohto blogu, lebo asi to nebude iba o triatlone ... ale proste o tom čo ma baví a v čoho mám radosť ...

sobota, 4. februára 2012

Halfironman Bátovce 2011 - Majstrovstvá SR

A som tu znovu ... Bátovce nepatria k pretekom, ktoré by som absolvoval každoročne ... pretekal som tu iba raz v roku 2008 ešte so starým Authorom a minulý rok som bol hlavným polievačom spolu s Bohušom a Marečkom ...


Takže Bátovce po druhé ...

Rodinke sa nechcelo a tak som vyrazil sám ... dokonca z domu ráno pred pretekom. Ako som už písal, išiel som sa zúčastniť a zabaviť sa. Po ceste som si pustil dve kompletné staré Metallicy ... Masters of Puppets a Black Album. Celú cestu som bubnoval do volantu a všetkého, čo som v aute mal ... normálne som sa naspeedoval a po príchode do Bátoviec som sa cítil SKVELE.

Keci, čo sa robí pred štartom tu nebudem uvádzať, proste som sa snažil vyhnúť štipľavému slnku a dožiť sa štartu.

Nejako mi to príde, že tento pretek sa u nás až moc prežíva. Sú to majstrovstvá ... sú tu všetci, krátkotratiari, dlhotratiari, každý ... a každý je nabudený na maximálny level. Celkom to nechápem, ale dobre ... hlavne, aby ma niekto neumlátil vo vode, lebo už pred štartom vidím, že to bude drsné ... .

S Marečkom ideme na štart ... žiadny stres ... pohoda

Ide sa na štart, voda je hnusná ako Ganga a teplá ako močka. Plávať sa bude samozrejme bez neoprénov ...

Odštartované ... zase klasická plavecká časť slovenských pretekov v dlhom alebo strednom triatlone ... bitka jaxviňa na prvých 100 metroch. Nabudení stafeťáci bijú tých ktorí naozaj pretekajú a tak sa musia prispôsobovať "borcom" ktorí vlastne ani nepretekajú ...

Kedy konečne niekto pochopí, že triatlonový pretek je niečo iné a štafetový pretek pre príležitostných adrenalínových športovcov vec druhá. Takýto naspídovaný bouchač môže pokaziť celoročnú prípravu niekomu, kto dre celý rok ... Pritom stačí tak málo, vypustiť štafeťákov o niekoľko minút neskôr a je po probléme ... Možno niekedy:)

Bitku prežijem a upratujem sa v pokojných vodách. Plávam si tak akurát, určite sa neknedlím, ale nejdem ani úplnú hranu. Objavil som pred sebou celkom dobré nohy a tak plávam za nimi. Tuším ich aj poznám, jasné sú to Vabronohy (bez Vabronožiek). Takto odplávame celé 2 kiláky a z vody lezieme spolu traja Lukáš Slatinský, Vabrouch a ja. Pred nami asi 10 sekúnd Šťupi.


Nóó, to nie je zlé, z depa vyrážame v poradí Lukáš, ja a Peťo. Nejako sa upracem na biku, najem a napijem po 2 kilákoch sa opieram do pedálov. Čakám, kedy sa Vabrouch okolo mňa preletí a ja ho skúsim aspoň chvíľu uvisieť ... Ale nič také sa nedeje, Peťo sa poslušne zaraďuje do vláčika a teraz fakt neviem ... ideme s Lukášom fakt tak dobre, alebo Peťo nemá svoj deň ... Niečo tu nesedí ... Šťupiho predbiehame, asi aj nejakých štafeťákov, možno ešte niekoho ... ja už po pol roku neviem ... Niekde vpredu sú pred nami Andrej Orlický, Karči Ďžalaj a Zadák a Jožo Tomašovič.


Asi na dvadsiatom kiláku prichádza prvý kritický okamih. Ideme okolo osamoteného domu asi 50-kou, keď sa zrazu vyrúti na nás pes. Vabrouch predo mnou ho obchádza, ja už nie. Psa som zostrelil v tej 50-ke, našťasie iba tretrou, zabalancoval som, ale udržal som sa na kole. Ale v tej chvíli na fakt oblial studený pot pri pomyslení, čo všetko sa mohlo stať ... Nič to, po minúte už na to nemyslím a valím ďalej. Pravidelne striedame, tak v 3-4 kilometrových intervaloch a priemerku máme fakt vysokú vzhľadom na to, že táto trať je všetko možné, len nie rýchla ... Druhý kritický okamih prichádza v druhom kole. Rútim sa dole do Bátoviec a to fakt rýchlo a tu zrazu jéééb, pichnutie pod prilbou. Asi osa. Nikomu neželám vyberať zakliesnenú osu z "aeročapice" počas plynulého zjazdu ... Asi po minúte zápasu boj vyhrávam, čelo bolí a hovorím si "Zbohem voso, já jedu dál ..." Chlapci mi odskočili a tak si ich musí docvaknúť, čo nie je až taký problém. Potom už nič podstatné ... tak ako sme odišli z depa, tak sme sa doň aj vrátili. Cyklistiku sme naozaj preleteli hoodne rýchlo. Depo je v pohode a ja vyrážam na beh ... až tu mi dochádza, čo sa vlastne deje ... Neprišiel som pretekať, ale veci sa vyvŕbili tak, že som zrazu na 4. mieste na MSR v strednom triatlone ... to by som si pred štartom ani len nepomyslel. Predo mnou bol Karol Džalaj, Orličák a Jožo Tomašovič. Prvý dvaja sú niekde viac vpredu, ale Joža vidím asi tak 200-300 metrov pred sebou a je stále bližšie a bližšie. A tak mením taktiku z tréningového preteku na pretekovú, kiláky bežím strojovo všetky okolo 4:00/km (+-3sekundy). Joža predbieham ešte v prvom kole zo štyroch a pred ďalšími mám náskok 6 a viac minút. V tomto tempe dobieham prvú desinku, pravidelne si 2x v kole meriam odstupy od borcov, čo sú za mnou. Je to stále rovnaké a tak zase mením taktiku, lebo vidím, že sa už nikam nemôžem posunúť a stačí mi kopírovať tempo prenasledovateľov :). Začína to byť v pohode, tempo klesá na cca. 4:20/km a toto je pohodlné. Vabroch a Lukáš mi samozrejme zdrhli, ale to mi nevadí. Ja som tretí na MSR na stredných tratiach a to je niečo o čom som ani nesníval. Posledné kilometre rozmýšľam, čo urobím v cieli. Nakoniec som to vymyslel celkom dobre. veď posúďte sami.


Cieľovú rovinku po hrádzi som si dokonale vychutnával a bolo to doma. Môj najlepší pretek na polovičných tratiach.


Celkovo 6. miesto a bedňa z MSR :)