Cykloturistika č.3 - Chorvátsko Makarska 2005

Tak sa opäť vraciam k popisovaniu mojich zážitkov z cykloturistiky. Tento-krát z roku 2005. Ako už tradične sme sa na prekome mája a júna vybrali k moru najazdiť nejaké tie kilometríky.
Tradične sme zaplnili celý autobus, zapriahli vozík z kolami a vyrazili smer Tučepi - Makarska riviera - Chorvátsko.

Takže po strasti-plnej ceste sme dorazili do cieľa a čakalo nás 5 dní plných cyklistiky. Keďže som už v oblasti Makarskej riviery bol už asi po štvrtý krát, mal som zmiešané pocity - nevedel som si predstaviť, kde tam budeme jazdiť. Po magistrále je to o ničom a iné som tam nepoznal - teda okrem známeho kopca Sv. Jure (1762m) - vedie tam asfaltka a kto to má rád do kopca a dlho - nech sa páči.

Pohľad na mestečko Makarska

Ale po poriadku. Mali sme výborných sprievodcov - ktorí sa naozaj vyznali a povodili nás po krásnych "polňačkách" popod Biokovské kopce. Takto sme prejazdili prvé dva dni. Potom mal prísť deň "D". Výstup na Sv. Jure. Tento výstup je naozaj výživný - začína sa od úpnej nuly a vystúpa sa do už spomínaných 1762m na trati dlhej 29,1km. "Vedel" som do čoho idem - hore som bol už 2x - prvý krát mikrobusom a druhý-krát autom. Ale na kole je to niečo iné.

To som ja po ceste hore - no uznajte trepať takéhoto cvalíka do kopca nie je žiadna sranda

Opäť po ceste hore - spolu s bráchom

Ale predsa po pol dni som sa hore vyterigal a moho som sa výťazo-slávne pustiť dole. V tom období sam bol ešte nadšený kameraman, tak som cestu dole dokonca aj natáčal. Takže zjazd som tak z polovice absolvoval s jednou rukou na kormane. A k tomu s ľavou - čiže som mohol brzdiť iba prednou brzdou - zamozrejme v serpentínach som púšťal kameru a brzdil oboma. Keď už to ovšem začalo byť hard-core, tak som samého seba presvedčil, že by bolo lepšie naučiť sa držať kameru v ľavej ruke a predsa len brzdiť zadnou brzdou. A išlo to.

Záverečné stúpanie je naozaj výživné

Vrcholová fotografia - hore som sa naobliekal ako magor - ako neskúsenému cyklistovi začiatočníkovi mi to tak bolo poradené - "že aby som neprechadol" a tak som sa potil aj cestou dole.

Odvtedy kamerujem za jazdy ľavou a brzdím zadnou brzdou - je to predsa len o niečo "bezpečnejšie". Takže hlavný motív cykloturistického zájazdu bol splnený a mohli nasledovať opäť dva pokojné cyklistické dni po okolí. Teraz mi to pripadá tak nejako smiešne, že som sa tam terigal celý deň - lebo posledné 2 roky som si dával túto horskú časovku ako rannú rozcvičku. Tento rok som to išiel na rovnakom kole - starom 14kg Authore na vrchol za 2:03:40, čo je AVS=14,1km/h. Vyrážal som ráno o šiestej a o 9-tej som už behal 10-kilometrovku a pred desiatou som utekal s detičkami na pláž.

Na budúce budem písať o tom, ako som si po prvý krát užil Elbu a prišiel na chuť bicyklovaniu.