Takže príbeh o tom , ako som dostal Transitiona.
Po verejnom prísľube, že ak zvládnem Slovakmana po 10 hod sa poobzerám po novom tátošovi nasledovalo dlhé obdobie uvažovania, váhania, vyberania. Ešte raz veľká vďaka za rady a pomoc pri výbere, nebudem menovať, lebo sa to týka takmer všetkých, čo občas mrknú na tento blog.
Takže nakoniec sme spoločne vybrali Specialized Transition S-works - veľkosť "S". Mala by to byť absolútna špička medzi časovkárskymi špeciálmi. Až mi príde hlúpe, že taký vidiecky Jožo bude jazdiť na takomto kole. Ale nejako sa to vyfarbilo a je to tu. Takže, aby som nerobil hanbu svojmu plnokrvníkovi budem musieť poriadne potrénovať. Veď pohybovať sa pod 40km/h na takomto kole je v podstate urážka :).
Ale dosť bolo kecov poďme sa na to pozrieť:
Takže "krabička" z Británie prišla v piatok, lenže ja som bol zrovna v Mníchove a prišiel som až v sobotu. Takže sme sa celá rodina v sobotu ráno pustili do vybalovania.


O zásielku sme sa s deťmi poctivo rozdelili, mne patril obsah a deťom obal - boli z neho absolútne nadšené a hneď ho začalu "tuningovať". Ja so zase postupne so zatajeným dychom odkrýval tajomstvá zásielky - kolo, prilba, tretry, držiak na fľaše. A tak začínal vznikať Transition.


Medzi tým deti poriadne pretvorili obal najskôr na domček, v ktorom si dali aj obed a neskôr ho zmenili na motorový čln pre dve osoby a nášho srandovného buldočka Denisa.




Takže, takto to u nás chodí - "taková normální rodinka".
Ale poďme ku kolu. Dostal som s ním dve sedlovky - samozrejme som objednal tie najdlhšie, predsa len radšej píliť ako nadstavovať. A tak som vymeriaval a pílil. Výsledkom bol nasledovný výtvor. Len dodám, že som ho hneď upol do trenažéra a skúsil či pasuje - pasoval.

Detail na urezanú sedlovku s držiakmi aj s namontovanou náhradnou bombičkou.

A ešte nejaké fotečky :




Toto je špecialitka Transitiona - zadná brzda dole - aero nadovšetko.
O vybavení tohoto kola sa nebudem rozpisovať, lebo už sme to všetci prebrali najmenej 100x. Záverom iba, že kolo má po namontovaní všetkých serepetičiek cca. 8,5kg, takže nie je najľahšie, ale to ani nie potrebné - hlavné je aero. Na kopce mám predsa bratčeka Tarmaca, ktorý medzičasom tiež dostal mierny facelift v podobe hrazdy, a kratšieho predstavca. Dnes mi poštou prišla ešte aero prilba Giro. Je to fakt problém dostať na hlavu. Dúfam, že už nič ďalšie okrem pedálov nebudem musieť kupovať - už naozaj stačilo. Takže výbava na sezónu by bola, ešte kopec zdravia, šťastia a poriadneho tréningu a možno z toho bude aj nejaký ten pekný výsledok.