Machulinská dvadsiatka

Dnes sme sa s kamošom Demim vybrali na vychýrený bežecký pretek do dedinky Machulince pri Zlatých Moravciach. Konal sa tam už 26. ročník Machulinskej dvadsiatky. Bolo to naozaj vydarené a krásne bežecké podujatie, behom žila celá dedina. Už od rána prebiehali detské bežecké súťaže, snáď vo všetkých možných kategóriách. Nakoniec prišiel na rad aj hlavný program - beh na 20 kilometrov a vložený pretek pre rekreačných bežcov na 6km. Machulinská dvadsiadka sa behá po asfalte, ale slušne povedané je poriadne kopcovitá - nie ako Perka Karpát, ale predsa len. Samozrejme údaj z garminu o celkovom prevýšení nie je reálny, ale profil trate je z obrázku zrejmý.

Ešte pridám aj tep.

Ale k mojim výkonom. Cieľom bolo, po kvalitne odtrénovanom týždni, zabehnúť solídny tempový beh s negatívnym splitom a tak, aby to nijako nenarušilo tréningový proces - proste, aby som si nezošrotoval lýtka. A ako sa mi darilo. Po úvodnom výstrele som sa voľne rozbehol rýchlosťou 3:00/km, ale hneď som poriadne zatiahol brzdu a spokojne som nechal odbehnúť asi 20 pretekárov. Spokojne som si bežal na 20. pozícii a bežal podľa garmina. Prvý kilometer za 3:41, ale to iba pre ten prestrelený prvý 200m úsek. Potom som poriadne krotil kone a tempo sa ustálilo tam, kde som chcel - to je približne 3:55/km. Takto som bežal až po otočku. Samozrejme posledné 2 kilometre pred otočkou boli o dosť pomalšie ( 9.km - 4:05 a 10. km - 4:20), ale vysvetlenie sa dá nájsť vo výškovom profile. V priebehu prvej polovice som postupne predbiehal borcov  a na otočke som bol na desiatej pozícii. Po otočke som chcel zrýchliť, čo sa teda aj stalo, síce skôr vďaka stabilnému miernemu klesaniu ako môjmu pridaniu, ale aspoň že som nespomaľoval. Celá záverečná 10-ka bola dosť nepríjemná. Bežalo sa mi krásne, ale bežal som sám. Borec na 9. mieste bol asi 500m predomnou a ani som ho nevidel a za mnou asi minútu nikto. Nepríjemné. Bežal som 10km sólo beh a bol problém sa motivovať. Ale nejako som bojoval. Nakoniec z toho bol výsledný čas 1:16:47 na priemernom tepe 165bpm. Dobehol som na 10. mieste v celkovom poradí. Negatívny split sa podaril a tak som spokojný. Ešte pre úplnosť uvediem, že Garmin mi nameral 19,84km. Proste celkom fajn tréningový pretek. Pridám aj tabuľku tempa v jedotlivých kilometroch a priemerný tep.
Km Čas Tep

1 0:03:41 160
2 0:03:53 166
3 0:03:54 168
4 0:03:59 167
5 0:04:04 167
6 0:03:54 165
7 0:03:58 167
8 0:03:54 167
9 0:04:05 165
10 0:04:20 165
11 0:03:35 166
12 0:03:40 168
13 0:03:50 166
14 0:03:46 166
15 0:03:49 165
16 0:03:41 165
17 0:03:49 165
18 0:03:49 166
19 0:03:46 167
20 0:03:10 840metrov - 167
Demi domehol na 16. mieste v čase 1:24:58. Bežal aj Jožko Bezák (1:38 a niečo). Beh bol výborne zabezpečený, každý pretekár dostal v cieli na seba teplú deku, čaj párky, možnosť vyklusania na futbalovom ihrisku. A na záver pekné vyhlásenie v miestnom kultúrnom dome so živou miestnou rockovou kapelou a tombolou. (Aj v tombole som vyhral 10. miesto). K tomu všetkému kapustnica a pagáče. Super. Prídem znova. Takto sa majú robiť bežecké preteky. A ešte nejaké fotky :

Ja

Demi

Jožko Bezák

V cieli a v teple

Môj prvý maratón, alebo "Už nejsem panic"

Ahojte priatelia.
Mám to za sebou. Môj prvý maratón. Vybral som si asi ten najbrutálnejší, aký sa dá (myslím z tých domácich).
Bol to 7. ročník Maratónu Perly Karpát v Trenčianskych Tepliciach. Beží sa na certifikovanej trati, slušne povedané kopcovitej. Celkové prevýšenie trate je 664metrov.

Výškový profil.

Mapa trate.

Náročnosť ani nie je daná celkovým prevýšením, ale skôr dvojnásobným výbehom kopca Machnáč nad Trenčianskymi Teplicami. 2x sa beží 14% stúpanie (aj klesanie) v dĺžke cca. 1800m. Ťažko povedať, či je horšie stúpanie, alebo klesanie.

Prišiel dokonca aj Vl001, len som ho nestihol pri dobehu (zohrievali sme sa s Demim v aute)a potom ho už nebolo, škoda.
Ale po poriadku.
Ráno poriadna zima 2,5 stupňa a boľavé hrdlo - super kombinácia. K tomu stále rozhasené lýtkové svaly a kopce predo mnou.
Ale povedal som, že pobežím, tak som bežal.
Každý deň u nás vychádza slnko tesne po dvanástej, keď ustúpi hmla a preto som zvoli light oblečenie. Kraťasi a krátky rukáv v kombinácii s cyklonávlekmi na ruky, ktoré som plánoval zhodiť, keď výde slnko. Ale ono nevyšlo a bola poriadna kosa a to po celý deň a hmla a mokro, proste hnus.
Ale je tu štart. Som si poriadne vedomý svojho handicapu a tak začína veľmi opatrne. Tepy nepúšťam nad 155 a bežím v podstate takým rýchlejším klusom. Ale aj tak sa usadzujem na 4. mieste a takto prichádzam pod prvé stúpanie na Machnáč. Vybieham ho maličkými krôčikmi, nie zrovna optimálne, ale viem, že musím šetriť lýtka. Celé šetrenie sa končí na vrchole, kedy nasleduje 14% klesanie a poriadne dlhé. Rozbaľujem to naplno a nohy dostávajú svoje, ale za to poriadne letím. Na konci klesania som doletel som až na tretie miesto a je tu opäť stúpanie do Petrovej Lehoty. Nie také prudké, ale za to dlhé. Tam je otočka a znova je tu zbeh dole. Zase to poriadne rozbaľujem a dostávam sa na krátky čas na druhé miesto. Poto dva kiláky zvlneným profilom a zase je tu Machnáč. Šetrím sa a bežím tak, aby tepy zostali OK. Opäť som štvrtý. Na vrchole som úplne v pohode a môžem to zase rozbaliť. Ale nie. Už to tak nejde. Nohy tvrdšie a tak proste bežím dole tým hnusným 14% klesaním ako môžem, ale pomaly to nebolo. Je tu značka polmaratónu a väčšina kopcov je za mnou. Čas je 1:30:55. Super, dnes to nebude také zlé. Ale je. Po zbehnutí sú nohy našrot. A nasleduje mierne tiahle stúpanie – asi 100 výškových metrov na 8mich kilákoch. Ale dajú zabrať. Na vrchole (cca.32. kilometer) viem, že to bude už iba desaťkilometrové mierne klesanie, takže by som sa mal do cieľa nejako domotať. Nohy tvrdé ale bežím. Už iba dva kilometre, som v Tepliciach, už iba jeden a tu ma predbieha jeden pretekár a dostávam sa na piate miesto. Nie je šanca sa ho udržať a tak to nechávam tak a s kľudom dobieham na piatom mieste v čase 3:05:21. Priemerný tep je 156bpm. Som spokojný. Manželka ma víta v cieli, čo viac si želať. Takže takýto bol môj prvý „hladký“ maratón.

Ale nedá mi nespomenúť.
Maratón Perly Karpát je maličký, pekný pretek, organizovaný bežeckým nadšencom, bez nejakej vážnej podpory. A v štýle „ak nemôžeš pomôcť, aspoň uškoď“, sa počas preteku objavil pravdepodobne majiteľ budov a parkoviska, kde sa konala prezentácia, boli sprchy a kde všetci parkovali. Sprchy zatvoril, z parkoviska každého vykázal. Proste hrôza. Nemám čo dodať.
Dobehol som celkovo 5. v čase 3:05:21, a sranda je, že prvý v kategórii do 40rokov. Proste tam bola kopa rýchlych starých dedkov :)).

Tu sme aj spolu s Demim pri vyhlasovaní. (Demi skončil 10. s časom 3:24 aj nejaké drobné)

Ešte pridám záznam z testera - výškový profil/čas a tep/čas

Polmaratón Liptovský Mikuláš 14.11.2009

Po týždni opäť na štarte. Proste bežecké preteky sú krásna vec, že som ja truhlík na to prišiel až teraz. Cez Tento krát žiadny dážď, ale nádherne modrá obloha , ráno síce chladno, ale predsa len som sa odhodlal bežať v krátkom. A bolo to dobré rozhodnutie.
týždeň som slušne potrénoval, takže v piatok som sa cítil mizerne, ale deň odpočinku iba z ľahkým plávaním mi evidentne prospel a mohol som opäť pretekať.

Pred štartom som sa stretol s Demim, jeho budúcim švagrom Lukášom a Bahýlkom. Zrazu mi zasvietili kontrolky, keď som zbadal Tomáša Ulmu a tak som sa s ním bežal zvítať. Nakoniec dorazil aj Jožko Bezák – ironmanský matador a kultúrny barbar.
Ale k preteku. Zišla sa rekordná účasť 133 pretekárov na polmaratóne a 105 na celom a aj po výkonnostnej stránke to bolo solídne. Ciele som si nedával žiadne, proste bežať a to najrýchlejšie ako sa dá – žiadna taktika, žiadne okolky. A tak sme presne o desiatej vyrazili. Najskôr ulicami mesta, tam som okupoval druhú priečku, samozrejme s vedomím, že ju neudržím, ale bolo to pekné. Našiel som si svoje tempo a usadil sa vo vedúcej skupinke. Tempo bolo dosť rýchle, ale veď čo si na začiatku naženiem, akoby som na konci našiel – ha, ha, ha. Ale chcel som s nimi bežať. Takto som to vydržal asi 4km a tam som postupne začal strácať. Na piatom kilometri som mal medzičas 18:06 (takže opäť osobák) na rozumných 165-tich tepoch. Vtedy ma docvakla vedúca skupina (traja bežci), ktorí bežali celý maratón. A zozadu počujem „Tento beh odzadu poznám – vitaj Jozef.“ Bol to Maťo Holečko, určite najlepší bežec zo všetkých ironmanov na Slovensku. Hovorím si dobre, tak sa skúsim zviezť. A tak som s nimi bežal až na otočku polmaratónu – oni bežali ďalej a ja osamotene naspäť. Ešte som si stihol zabehnúť osobák na desiatku (36:50 – tepy na druhej päťke 164bpm). Ale ako náhle sa vybehne z Liptovského Mikuláša, trať sa slušne-povedané začne vlniť (normálne povedané sú tam 4 kopce ako prasa – dva tam a dva naspäť), ktoré mi výrazne ubrali z rýchlosti. Otáčal som na siedmej pozícií a na spiatočnej ceste na predbehli dvaja borci. Takže som sa motal na deviatom mieste a postupne som sa blížil do cieľa. Bežalo sa mi krásne, bez nejakej krízy, pichania – proste pohodový beh – nádhera. Akurát lýtka tvrdli, ale oni vlastne ešte nezmäkli od Otrokovíc z pred týždňa. Vlastne sa na trati už nič nestalo, proste som dobehol do cieľa. Výsledný čas 1:21:56 a celkové deviate miesto. Priemerný tep 164bpm. Víťaz mal čas cca. 1:15:30. Vzhľadom na profil trate som spokojný, proste krásny beh, krásna trať a krásne prostredie. Zo všetkých strán zasnežené hory – proste kochanie. Na severe Západné Tatry, na východe Kriváň s Vysokými Tatrami a na juhu Nízke Tatry – všetko zasnežené, biele. Bomba.

Pre budúcich záujemcov - tu je profil mapa a profil trate celého maratónu, polovička sa beží po tej istej trati, len otočka je na vrchole kopca na cca. 12,5-tom kilometri.

A keďže už nejaké fotky dorazili, tak uverejňujem aj lajdáka Demiho ako sa hrnie do cieľa. Keby vic trénoval, mohol byť už dávno prezlečený a vyklusávať ako borec v pozadí :-).

Dúfam, že sa takto budeme usmievať aj o týždeň v Trenčianskych Tepliciach po maratóne.

Polmaratón Otrokovice 7.11.2009

Tak som sa konečne odhodlal a vyrazil som na svoj prvý bežecký pretek. Je po sezóne, dokonca aj po odpočinkovom období a tak som mal v pláne poriadne sa rozbehnúť do nového tréningového obdobia. Vytvoril som si stratégiu charakteristickú iba dvoma slovami VIAC a RÝCHLEJŠIE. A ako teda začať, keď nie pretekom.
Neviem ako by malo vyzerať ideálne bežecké počasie, ale dnes bolo hnusne, zima 5 stupňov a mierne pršalo. Ale moje druhé meno je po tejto sezóne Rainman (všetky dobré výsledky som dosiahol v tomto ruku v daždi) a tak to bolo vlastne ideálne. Na preteky sme sa chystali viacerí z fóra běhej.com – nakoniec prišli Ječmínek, Téčko, Milan, Jirka Daňek a nechýbal ani domáci ironmanský matador Peťo Vabroušek.
Polmaratón je krátky a rýchly pretek, a preto sa pokúsim byť stručný aj ja. Pomaratón v Otrokoviciach je totálne placatý pretek, zložený z 420metrového nábehu na okruh a 8-mich okruhov ulicami mesta. Na štarte nás bolo okolo 70-ky a svoje sily som odhadol tak na 20-tu priečku a tam som sa zhruba na štarte postavil. Cieľ bol daný – beriem všetko pod 1:24:00 – s tým by som bol nadmieru spokojný, hlavne po takmer mesačnom minimálnom behaní.
A je tu štart, vyrážam a po chvíli sa zaraďujem na 9-tu pozíciu. Vpredu dvaja borci, ktorí frčia rýchlosťou svetla, potom 6-členná skupinka a potom ja osamotený asi tak 20-30 metrov za skupinkou. Bežíme a nič sa nedeje – prví dvaja sa vzďaľujú a 6-členná skupinka stále rovnako predomnou. Ale tých 20-30 metrov je pre mňa nedobehnuteľná vzdialenosť. Skúšam to, ale aj keď sa priblížim nejde to. Asi na piatom kilometri si ma všimol Peťo Vabroušek, ako bežím za nimi, počkal ma a spolu sme skupinku dorazili tak za minútku (ďík Peťo). A tak som sa stal na 3 okruhy členom skupinky bojujúcej o tretie miesto – teda ja bez akých-koľvek ambícií. Bežalo sa mi krásne, tempo bolo pre mňa na hrane, ale vyhovujúce, keď tu zrazu po občerstvovačke ne začiatku šiesteho kola prásk – neznesiteľná bolesť a pichanie na pravej strane (neskôr mi Tečko vysvetlil, že je to bránica). Musel som spomaliť a to výrazne a takmer vôbec som nemohol hýbať rukami, inak sa pichanie okamžite vracalo. A tak som nedobrovoľne nechal padnúť tepy na cca. 160 a v predklone pokračoval ďalej. Bol to pocit zúfalstva, proste som to chcel dobehnúť a nie sa domotať do cieľa, ale aké-koľvek zrýchlenie vracalo naspäť problémy z pichaním na pravej strane. A tak som sa trápil celé dva okruhy a až zhruba v polovici posledného okruhu, keď už som vedel, že to dobehnem som to mohol opäť rozbaliť a zrýchliť. Naozaj bežecké preteky sú drsné – bolia ďaleko viac ako triatlon. Nakoniec som udržal deviatu priečku, na ktorej som bol asi od 100-ho metru preteku. Výsledný čas bol 1:20:56 na priemernom tepe 164,4. Takže pre mňa veľmi pozitívny výsledok. Vabrouch dobeho tretí, v poslednom kruhu ostatním členom skupinky nastúpil a tí nemali šancu. JA som si zároveň vytvoril aj osobáky na 5km (18:08) na 10km (36:56) a na hodinovku 15,93km – predsa len pretek je pretek, tréning je predsa len niečo úplne iné.Po preteku sme spolu s Peťom V. vyklusali asi tak 4km a z Otrokovíc som si odniesol okrem pozitívneho zážitku aj novú tajnú cyklistickú zbraň do budúcej sezóny.