streda 30. decembra 2009

Ohliadnutie za sezónou 2009

Tak, aký bol môj triatlonový rok 2009. Priniesol veľa zaujímavého. Niekoľko zaujímavých výsledkov, niekoľko horších, nejaké trošku prepadáky, ale celkovo môžem povedať, že sezóna bola vydarená. Dôležité je, že som sa pri tom bavil a v zdraví som to prežil. Ale po poriadku:

Sezóna pre mňa začala 9.5.2009 Dlhým duatlonom – Krušnomanom. Nevedel som vôbec na čom som a tak som si prišiel iba tak zapretekať. Začal som pomerne vlažne na prvom behu, ale postupne som začal pridávať a nakoniec z toho bolo pre mňa šokujúce 5. miesto celkovo a 2. AG. A v duatlone! Sľubný začiatok.

Nasledoval 6.6.2009 Czechman v Mělicích. Veľmi som sa tešil na prvý triatlon sezóny. Štartové pole bolo neskutočne našľapané, boli tam fakt všetci. Bol to vlastne jediný domáci pretek, kde som neurval nejaký ten „pohár“. Ale s výkonom som bol aj tak spokojný a o 3. miesto v AG ma pripravila iba moja blbosť, lebo som sa v oboch depách dlho prezliekal a to ma stálo veľa času a tak trochu prasknutý aj kord na zadnom plášti. Celkovo som skončil 17. a 4. v AG. Bol to vlastne iba prípravný pretek pred Moraviamanom, takže až o dva týždne sa malo ukázať, na čom človek vlastne bol.
Hneď po Czechmanovi som spolu s rodinou odišiel na vylaďovacie sústredenie/dovolenku do Chorvátska.

A prišiel prvý vrchol sezóny. Moraviaman 20.6.2009. Cítil som sa super pripravený, len počasie mi robilo starosti. Myslel som si, že mám rád teplo, ale bola poriadna zima a dážď. Ako sa ukázalo, viac mi vyhovuje studené počasie – proste čím horšie, tým lepšie. Po pobabraných depách v Mělicích som si povedal, že to odjazdím „naľahko“ a bol a to dobrá voľba. Už plávanie bolo na moje pomery vynikajúce za 52 minút, krásne som sa vyviezol za Štrangom. A na cyklistike sa diali veci, ktorým som sám nerozumel. Postupne som začal predbiehať až som sa nakoniec ocitol vo vedení. To som samozrejme na behu nemohol udržať, ale aj tak som dobehol celkovo na 3. mieste a 2. v AG. Celkom zaujímavý bol aj výsledný čas 9:12:21. Ten znamenal, že plán na sezónu mám splnený. Ten bol 9:3X:XX a maratón pod 3:30. Takže od teraz by mala byť sezóna už iba o zábave.
Hneď na druhý deň som odchádzal do Kuwaitu na služobku. To znamenalo dvojtýždňový poriadny tréningový zásek – tam sa fakt trénovať nedalo – len niečo málo indoor a samozrejme bez cyklistiky.

Hneď po návrate z Kuwaitu som sa snažil rýchlo niečo dobehnúť na bicykli a k tomu na záver týždňa si dať Grafimana – pretek na polovičných tratiach. Zámer sa vydaril, tréning som splnil a z plného tréningu absolvoval Grafimana, ako prípravu na druhý vrchol sezóny – Slovakmana v Nitre o 7 dní. Grafimana som sa snažil neísť naplno, ale keď raz máte štartové číslo ... . Ale aj napriek tomu som sa šetril hlavne na cyklistike a na behu som si hrabol až v posledných 5-tich kilometroch, kedy som vedel, že aj nepoľavím vyhrám svoju AG. Takže, celkovo som skončil 8. mieste a 1. v AG. Celkový čas bol 4:20:46, čo tiež nebolo najhoršie.

A mal prísť vrchol – Slovakman – Majstrovstvá Slovenska v dlhom triatlone.
On teda aj prišiel, ale ja som podal vrcholne zlý výkon, zapríčinený hlavne mojou hlúposťou.
Očakávania boli veľké a tak som bol fakt poriadne motivovaný. Prvú chybu som urobil hneď vo vode, keď som si nechal odplávať skupinu, v ktorej som sa mal teoreticky udržať. Potom som sa ich márne snažil dohnať, ale nešlo to. Namiesto toho som sa poriadne prehrial v neopréne a 25 stupňovej vode a postupne som vädol. Plavecký výkon bol doslova tragický za 56:24 – čo bol za dlhú domu najhorší plavecký čas. A tak som sa snažil všetko rýchlo dobehnúť na cyklistike. Oprel som sa do toho ako blázon a letel som, kašľajúc na tepy, ktoré boli nad 160 po totálnom prehriatí z plaveckej časti. Ono to fungovalo, ale asi iba prvých 40 kilometrov. Potom mi začínalo byť hrozne zle a musel som zvoľniť. Do konca cyklistiky som sa hrozne pretrápil v katastrofálnom čase a prepadol som sa hodne dozadu. S obavami som vybiehal ale napodiv, celkom mi to bežalo a ako náhle sa prudko ochladilo a začala búrka bol som opäť vo svojej koži. Takže pretek som zakončil svojim najrýchlejším maratónom za 3:20:32 a hrdý na to, že som nevzdal. Celkovo som skončil na 10. mieste a 2. v AG. A k tomu ako čerešničku na torte 2. miesto v celkovom poradí Česko-Slovenského pohára.

Zrazu som nevedel ako ďalej. Nemal som z pretekania dobrý pocit a potreboval som zmenu. Zmenu takú, že som si potreboval struhnúť pretek, kde si budem opäť môcť dokázať, že to dokážem a tak som si vybral Embrunman – pravdepodobne triatlon s najťažším výškovým profilom. Nedával som si žiadne ciele, chcel som iba absolvovať a tak som si pretek jednoducho užíval. Mali sme krásnu dovolenku – stanovačku (Taliansko – Francúzko – Taliansko) a k tom Embrunman. Napísal som o ňom už hodne a tak iba skonštatujem, že som skončil celkovo 49. AG sa nehodnotí. Nabili ma 3 baby. Celkový čas bol 11:52:29.

Čo ďalej. O dva týždne nasledoval Pilman. Nevedel som, či je to rozumné, 2 týždne po Embrune, ale chcel som mať absolvované 4 preteky Classic Cup-u, aby som mal nejakú šancu v záverečnom hodnotení.
Takže nasledoval Pilman – posledný prázdninový víkend. Cieľ bol jednoduchý, nakopnúť sa do poriadneho tréningového cyklu pred Barcelonou a pokúsiť sa ukoristiť nejaké tie body. Ale ono to šlapalo ako bláznivé. Vo vode totálne osamelá plavba, na cyklistike stíhačka ako na Moraviamane, len toho prvého sa mi nepodarilo dobehnúť. Na behu to už bolo kontrolovanie celkovo druhého miesta, ale musel som bežať fakt na limite, snáď okrem posledných 4 kilákov, kedy som vedel, že už je to v suchu. Takže celkovo som skončil 2. a taktiež druhý v AG. Sranda bola, že tento nečakaný výsledok ma katapultoval na prvé miesto v celkovom poradí Classic Cup-u.

A keďže som všetky sily chcel vrhnúť do prípravy na Challenge Barcelona, nezúčastnil som sa posledného závodu Classic Cup-u v Příbrami. Prvé miesto v AG som už mal isté ale v celkovom poradí som očakával, že klesnem a budem rád aj za tretie miesto. A tak sa aj stalo. Takže celkovo v Classic Cup-e som skončil tretí a v AG prvý.

A potom prišla Challenge Barcelona. Pretek sa konal 4.10.2009. Aj o tomto preteku som toho popísal už veľa, takže sa nebudem zbytočne rozpisovať. Pretek mi jednoducho nevyšiel podľa mojich predstáv, ale aj toto bola skúsenosť. Zajazdil som si aspoň cyklistický rekord : 4:48:58 a trať bola minimálne o 2km dlhšia. Celkovo som skončil na 68. mieste a 7. v AG. Čas bol veľkým sklamaním 9:39:47 – ale zase som bol o skúsenosť bohatší. Ironman sa nejazdí na čas – je tam príliš mnoho faktorov, ktoré čas ovplyvňujú a preto odteraz už nikdy čas nebudem riešiť.

A to bol záver triatlonovej sezóny 2009, za ktorou nasledovalo ešte malé bežecké pokračovanie, ale to nestojí za reč.
Som rád, že som si mohol takto krásne zapretekať, zvládol som 4 Ironmany, 3 polovičky a 1 dlhý duatlon. Tak akurát :))).

utorok 29. decembra 2009

Opäť na bežkách :)))

Medzi sviatkami sme vyrazili na sever Slovenska, vybaviť nejaké návštevy, poprípade pohľadať nejaké zvyšky snehu :))). A tak sme sa vybrali ráno do Jasnej pod Chopok. Nebol som tam asi 3 roky a tak som bol zvedavý, čo sa pomenilo. Stredisko sa naozaj rozrastá a môžem povedať, že už takmer má atribúty Alpských stredísk. Služby, ubytovacie kapacity, parkovanie, trate, lanovky - fakt celkom solídne. Pre informáciu môžete kliknúť sem : http://www.jasna.sk/
Len keby bolo toho snehu ...
Vybrali sme sa len-tak aby sa detičky pošmýkali na boboch a snowboardoch a ja som si pre istotu pribalil bežky. Sneh bol iba na zjazdovke a aj ten bol umelý a poriadne zľadovatelý. Nevadí - dal som si 8x spodný 800 metrový úsek zjazdovky na Bielej Púti hore-dole. Len mi boli divní všetci tí čúdní ľudia, ktorí sa pohybovali takmer zásadne v protismere (teda dole kopcom) a mali oproti mne nejaké široké lyže a veľké topánky a zase malé palice. Nechápem .... :))) A navyše po mne nejako divne počumovali :))).
Deti sa pekne vybláznili, užili sme si trošku snehu a s pocitom, že na druhý deň ideme na Štrbské Pleso sme sa vybrali domov. Lenže. Večer už mal Synček Jožko teplotu a tak namiesto Štrbského Plesa bola cesta domov. Nič sa nedá robiť - nabúce. Fakt škoda, majú tam upravené všetky bežecké trate, to mohla byť paráda ...
Ešte zopár fotiek :







nedeľa 27. decembra 2009

Darček pod stromček

Aký som dostal najkrajší darček pod stromček. Dostal som ho tri dni pred vianocami od svojich detí. Poprosil som pani trénerku, aby som sa mohol ísť z blízka pozrieť na tréning mojich malých plavcov. Normálne to nie je dovolené, dajú sa pozorovať iba z diaľky (aby ich to nezozptylovalo),ale to nie je ono. A bol som fakt prekvapený, aký obrovský pokrok urobili od októbra.


Moja štvorročná dcéra je suverenne najmladšia v plaveckej prípravke (od 6 rokov) a je úplne v pohode, zvláda všetko - čo treba. Od krokodílovania, delfínikovania, plávania z doskou až po odplávané 3-4 metre psíčkom. Predpokladám, že na konci školského roku bude z nej poriadny plavec.

A Jožko? To som fakt pozeral. V októbri dokázal odplávať necelú 25-ku psíčkom - a teraz? Vie skákať šípku, učí sa prsia, kraula ale znak vie už perfektne - štýlovo celkom čisto. Pred mojimi očami odplával 10 bazénov, to je 250metrov znakom - to ma úplne dojalo. Ešte sa doučiť do leta kraul a ide na triatlon :)))).

Veľká vďaka patrí trénerkám mojich detičiek, robia to naozaj dobre.

streda 23. decembra 2009

Prvé bežkovanie v tejto sezóne.



Už niekoľko dní panovala u nás poriadna zima, teploty hlboko pod bodom mrazu, ale snehu nikde. Bol som z toho dosť sklamaný, lebo v sobotu 19.12. som chcel bežať maratón v Žiline. Ale kombinácia, čerstvého snehového poprašku, teploty -15 stupňov a štartu ráno o 8:30 neveštila nič dobré a tak som sa rozhodol, že až taký drsňák nie som a zostal som pekne doma. V sobotu som poobede dal obrátený duatlonik :40minút trenažér – 14,4km beh a 40 minút trenažér. Beh je čoraz problematickejší v tejto kose (beží sa dobre, lenže nedá sa v teréne, kde je všetko namrznuté, šmykľavé, tvrdé a musel som sa vrátiť na asfalt, ktorý je síce tiež tvrdý ale aspoň rovný) a tak som s radosťou privítal, že k večeru sa objavili na oblohe prvé vločky. A snežilo a snežilo. Snežilo aj keď som išiel spať, lenže ráno už nie. Ale aj tak napadlo asi tak 7 cenťákov prašanu. Nič moc. Troška prašanu, žiadny podklad, ale už som nemohol odolať. Veď práve na to som si kúpil bežky – klasiky – „šutráče“. Teda také, kde platia jednoduché pravidlá: Pravidlo č.1 : Dovolené je všetko.
Pravidlo č.2 : Nesmieš sa pozerať na sklznicu – určite je v pohode :)))

A tak som celý nažhavený vyrazil hneď ráno. A nie sám. Pridala sa aj moja polovička. Dobré na tomto bežkovaní je to, že z obývačky do záhradného domčeka, kde mám sklad TRI nádobíčka mám 10 metrov a zo záhradného domčeka na miesto, kde obúvam bežky asi 5metrov. Rovnako to mám aj z mojej pracovne, ktorá je pod obývačkou :))). Teda žiadne prestoje a hurá bušiť.

Stopa žiadna, spočiatku je terén horší, lebo idem po lúke, ktorú akosi zabudli na jeseň pokosiť a ovce neboli dosť hladné, aby skonzumovali všetku trávu. Ale ide to, tráva predsa nevadí. Potom prichádzajú krásne lúky, vykosené, spasené – paráda. Akurát je to samý kopec.

Celom ma to baví a ďalšie okruhy sú čoraz lepšie, už mám akú-takú stopu. Prvú jazdu zakončujem po 17-tich kilometroch. Poobede dávam ešte 10,5km a aby bol aj Mareček Nemčíkovie spokojný, hrali sme sa potom s deťmi aj na mašérov. Ovšem s tým rozdielom, že mašérmi boli deti a ja som bol zapriahnutý pes.
Na druhý deň som buchol 20 kilákov a ruky ma boleli priam hrozne. Večer som chcel ísť plávať a tak som aj išiel. Sila žiadna a potom, čo som sa rozplával, vyskúšal som môj obľúbený motív 25motýl+75kraul a usúdil som, že po rozplávaní sa už iba vyplávam. Nebudem predsa „držiť“ stovky po 1:35. V útorok malo prísť výrazné oteplenie a tak som si povedal, že ráno ešte rýchlo odbežkujem. Ráno je ešte chladno – snehu tak ako predtým (aspoň to tak vyzeralo) a tak vyrážam. Prebehnem blízku lúku a teším sa na krásne trávnaté kopce.


Lenže. V noci fúkalo a fúkalo poriadne. A jednoducho vietor sneh z týchto lúk odfúkol. Zostali takmer holé a tak som sa musel znechutený vrátiť naspäť a nasilu som odbušil aspoň 8 kiláčikov. Stále sa oteplovalo ale ja som mal poobede ešte nejaké povinnosti v Novom Meste nad Váhom. Na cestu som si ovšem pribalil znovu aj bežky, veď čo keby som našiel po ceste nejaký terén. A našiel. Kamarát mi spomínal, že na jednej zapadlej asfaltke, kde je zákaz vjazdu áut sú ideálne možnosti na skejtovanie. Tak som to išiel omrkúť.

Snehu málo, ale ako som stúpal nahor, vylepšovalo sa to. Na skejting rozhodne nie, ale ja som si zobral aj moje šutrovky. Takže ich vyťahujem a skúšam asfaltovú pistu. Dalo sa to vydržať, odťahám osmičku a idem za povinnosťami. Ale ak pripadne snehu a vytvorí sa dobrý podklad, to bude sjejtovačka. Už sa teším.

Tak zatiaľ sa majte – bežkovaniu zdar.

Smutný koniec snehového dobrodružstva nastal veľmi rýchlo. Tu so sa včera preháňal na bežkách.

pondelok 14. decembra 2009

Klasiky, alebo skejtovky?

Je veľa mudrlantov, ktorí hovoria, že najlepšia príprava triatlonistu v zime sú bežky. Možno. Ja zase taký chytrý nie som. Ja si skôr myslím, že je to vynikajúci doplnok pre trénivanie základnej aeróbnej vytrvalosti – jednoducho povedané ideálne pre absolvovanie dlhých tréningov, pretože behať v zime extrémne dlhé behy asi nebude to pravé orechové a dlhé kolo na trenažéry? To asi tiež nie. A preto teda bežky. Pravdu povediac, stál som na nich iba jeden víkend v živote, ale páčilo sa mi to. A preto som si povedal, že to skúsim.

Dávna - nedávna minulosť.
To že mi s bežkovaním nebudem mať problémy viem. Som celkom slušný, takmer pretekársky zjazdár a bežky sú vlastne zjazdovky s uvoľnenými pätami. Zjazdovanie bola v podstate moja jediná športová aktivita v rokoch predchádzajúcich triatlonu, skúšal som to ešte aj v posledných dvoch rokoch, ale pravdu-povediac už ma to moc nebavilo. Tratí, ktoré sú výzvou je málo a všetky sú ďaleko a ja si už nemôžem dovoliť stále zdrhať z domu – už zdrhám iba kvôli triatlonu. A preto bežky. Ale aké???? Mudrlanti tvrdia že skejtovky – lepšie sa na nich trénuje sila, a „cyklistické“ svaly. Lenže? Zase sú problém trate. Na skating treba upravené trate a tie sú neni hneď za domom – takže zase to zaberie nejaký ten čas. A preto som sa rozhodol jednoducho – Ironpepovsky.
Dilemu som vyriešil tak, že som si kúpil kvalitné turistické klasiky, bez nutnosti mazania(s hrebeňovou profiláciou na sklznici pod viazaním) a race-ové skatovky. Toto riešenie považujem za optimálne.
Klasiky som kúpil turistické, trošku širšie, aby som si mohol sám prerážať stopu a jazdiť v postate hoci-kde na poli – v mojom prípade 3metre za domom. Je to ohromná úspora času, dúfam, že zima bude stáť za to.
A skejtovky? Jasné – chcem pretekať!!! Biela stopa SNP, zimný triatlon a ja ešte neviem čo. Takže preto. Upravené trate na skating sú síce trošku ďalej, ale to už mám tiež vymyslené. Deti sú konečne vo veku, kedy môžu začať s lyžovaním Jožko má 7 a Margarétka takmer 5 (ale šikovná je potvorka na 7) a tak by sme už konečne radi cez víkendy po dlhých rokoch celá rodina na hory a tam by boli deti do obedu v lyžiarskej škole a my s manželkou na bežkách a poobede všetci na zjazdovkách, alebo sánkach. Ideálna predstava, čo bude realita – to sa uvidí.
A ako vyzerá tá moja výbavička:


Takže tu sú: samozrejme k rôznym bežkám aj rôzne palice


Detail na viazane


Botičky na klasiku


Klasiky ešte raz pohľad na podrážku. Vybral som Pilot systém s dvoma kolíkmi.


A toto sú skatovky, mal by to byť celkom slušný model, lepšie by mali byť iba karónové úlety.
Z karbónu mi stačia lyže.


A ešte pohľad na podrážku skatoviek. Takže opäť Pilot systém.

sobota 12. decembra 2009

Beseda o triatlone v základnej škole.

Stalo sa to, čo by som si noikdy nebol pomyslel. Na základnej škole, kde je môj syn prváčikom ma požiadali, či by som deťom neurobil prednášku o triatlone. Ono sa to povie, ale skúsil som to. Doma nachystal množstvo fotografií, tématicky rozdelených na jednotlivé disciplíny a priebeh preteku a nahral na USB. Vyobliekal som sa ako triatlonový "drsňák" :))) - bežkárske nohavice a cyklistický dres s motívom "Challenge Barcelona". Nabral z domu všetky tie triatlonové serepetičky ako bicykle, kolesá, cyklistické prilby, tretry, neoprén, Point Zero, plavecké okuliare, tenisky, fuelbelt, gely, tyčinky, pitstop a ja neviem ešte čo .... a vybral som sa do základnej školy.

V škole som rýchlo predviedol prestavbu jednej s učební na triatlonové EXPO a začali prichádzať deti. Z každého ročníka prišlo zopár žiakov, na moje prekvapenie učebňa bola úplne plná, nepomohli ani prinesené lavice, sedelo sa aj na zemi. A začal som. Ja som taký typ, že som radšej ticho ako nahlas, ale keď sa už raz pustím do reči, niet tej sily ma zastaviť(asi pozostatok mojej krátkej učiteľskej minulosti:))) ). Detičkám som porozprával o jednotlivých disciplínach, o krátkom aj dlhom triatlone, o havajských nadšencoch o pretekoch, o tréningu, o strave o vybavení. Ušlo to naozaj veľmi rýchlo. Potom sa strhla neviazaná diskuzia. Hádajte aká otázka padla prvá. A že deti !!!??? "Koľko stoja také bicykle."  Besedu som zakončil dokonca krátkou autogramiádou - proste zvláštna situácia. Neviem, či som bol zrovna ja kompetentný na takúto debatu, ale boli sme všetci HAPPY - a to je fajn.

streda 9. decembra 2009

Rozhovor s Karolom Džalajom o IM Western Australia.

Keďže takmer nikto ešte o novej stánke nevie a návštevnosť je žiaľ nízka pripomínam, že takmer každý deň sa tam dá nájsť niečo nové.

Teraz napríklad rozhovor s Karolom Džalajom o ironmane Western Australia.
Stačí len kliknúť:
www.100triathlon.blogspot.com

sobota 5. decembra 2009

Machulinská dvadsiatka

Dnes sme sa s kamošom Demim vybrali na vychýrený bežecký pretek do dedinky Machulince pri Zlatých Moravciach. Konal sa tam už 26. ročník Machulinskej dvadsiatky. Bolo to naozaj vydarené a krásne bežecké podujatie, behom žila celá dedina. Už od rána prebiehali detské bežecké súťaže, snáď vo všetkých možných kategóriách. Nakoniec prišiel na rad aj hlavný program - beh na 20 kilometrov a vložený pretek pre rekreačných bežcov na 6km. Machulinská dvadsiadka sa behá po asfalte, ale slušne povedané je poriadne kopcovitá - nie ako Perka Karpát, ale predsa len. Samozrejme údaj z garminu o celkovom prevýšení nie je reálny, ale profil trate je z obrázku zrejmý.



Ešte pridám aj tep.
Ale k mojim výkonom. Cieľom bolo, po kvalitne odtrénovanom týždni, zabehnúť solídny tempový beh s negatívnym splitom a tak, aby to nijako nenarušilo tréningový proces - proste, aby som si nezošrotoval lýtka. A ako sa mi darilo. Po úvodnom výstrele som sa voľne rozbehol rýchlosťou 3:00/km, ale hneď som poriadne zatiahol brzdu a spokojne som nechal odbehnúť asi 20 pretekárov. Spokojne som si bežal na 20. pozícii a bežal podľa garmina. Prvý kilometer za 3:41, ale to iba pre ten prestrelený prvý 200m úsek. Potom som poriadne krotil kone a tempo sa ustálilo tam, kde som chcel - to je približne 3:55/km. Takto som bežal až po otočku. Samozrejme posledné 2 kilometre pred otočkou boli o dosť pomalšie ( 9.km - 4:05 a 10. km - 4:20), ale vysvetlenie sa dá nájsť vo výškovom profile. V priebehu prvej polovice som postupne predbiehal borcov  a na otočke som bol na desiatej pozícii. Po otočke som chcel zrýchliť, čo sa teda aj stalo, síce skôr vďaka stabilnému miernemu klesaniu ako môjmu pridaniu, ale aspoň že som nespomaľoval. Celá záverečná 10-ka bola dosť nepríjemná. Bežalo sa mi krásne, ale bežal som sám. Borec na 9. mieste bol asi 500m predomnou a ani som ho nevidel a za mnou asi minútu nikto. Nepríjemné. Bežal som 10km sólo beh a bol problém sa motivovať. Ale nejako som bojoval. Nakoniec z toho bol výsledný čas 1:16:47 na priemernom tepe 165bpm. Dobehol som na 10. mieste v celkovom poradí. Negatívny split sa podaril a tak som spokojný. Ešte pre úplnosť uvediem, že Garmin mi nameral 19,84km. Proste celkom fajn tréningový pretek. Pridám aj tabuľku tempa v jedotlivých kilometroch a priemerný tep.
Km Čas Tep
1 0:03:41 160
2 0:03:53 166
3 0:03:54 168
4 0:03:59 167
5 0:04:04 167
6 0:03:54 165
7 0:03:58 167
8 0:03:54 167
9 0:04:05 165
10 0:04:20 165
11 0:03:35 166
12 0:03:40 168
13 0:03:50 166
14 0:03:46 166
15 0:03:49 165
16 0:03:41 165
17 0:03:49 165
18 0:03:49 166
19 0:03:46 167
20 0:03:10 840metrov - 167
Demi domehol na 16. mieste v čase 1:24:58. Bežal aj Jožko Bezák (1:38 a niečo). Beh bol výborne zabezpečený, každý pretekár dostal v cieli na seba teplú deku, čaj párky, možnosť vyklusania na futbalovom ihrisku. A na záver pekné vyhlásenie v miestnom kultúrnom dome so živou miestnou rockovou kapelou a tombolou. (Aj v tombole som vyhral 10. miesto). K tomu všetkému kapustnica a pagáče. Super. Prídem znova. Takto sa majú robiť bežecké preteky. A ešte nejaké fotky :


Ja

Demi

Jožko Bezák

V cieli a v teple

utorok 1. decembra 2009

Prišiel Mikuláš - alebo tu máš a zoder sa!

Trošku predčasne, ale dorazil ku mne rovno z Kony triatlonový Miluláš a nadelil mi zopár nových hračiek:)))


Keďže som si povedal, že budem trénovať konečne aj plávanie, tak plutvičky na ručičky, botičky na nožičky a Garminka na to, aby som si to všetko pekne zmeral.


Mizuno wave Rider 12 - na dlhé tréningové behy - overená klasika

Mizuno wave Harrier 2 - niečo do terénu

sobota 28. novembra 2009

Opať v Klube Blue Note - Peter Cmorík band


V piatok večer sme sa vybrali, tentokrát s mojou milou žienkou, opäť do klubu Blue Note v Novom Meste nad Váhom na koncert Petra Cmoríka a jeho Bandu. Bola to výnimočná udalosť, lebo sme spolu večer vyrazili na koncert po neuveriteľných viac ako siedmych rokoch. Naposledy ešte ako bezdetní, keď sme ešte bývali v najväčšej Slovenskej dedine, kúsok od Viedne :))).  Opäť parádna, pohodová atmosféra a výborná hudba. Trošku jednoduchšia, ale kvalitne zahraná a odspievaná. Nebol to klasický koncert pre teenagerov v športovej hale, ale klubová záležitosť, takže si aj starší tatíkovia a mamini prišli na svoje. Peter prerazil ako raketa na výslnie slovenskej hudby a obklopil sa vynikajúcimi muzikantami.
Toto boli Petrove začiatky:

Nedávna minulosť:

A takto končil celý koncert v Blue Note - to už boli všetci na nohách a tancovali.

streda 25. novembra 2009

Príbeh o šialenom cyklistovi.



„Tak se nám udělalo hezky.“ Povedal klasik. Ale po poriadku. Deň sa začal ako každý iný pracovný deň. Iba na rozdiel od obyčajného priemerného novembrového dňa vyšlo slniečko hneď ráno, žiadna hmla a ja musím do tej blbej roboty. Stojí to za to? Lopotiť sa za počítačom? No, človek sa nejako živiť musí. A tak sa snažím niečo urobiť, ale pohľad mi stále uniká na preslnený deň. Pozerám aj na teplomer. 10 stupňov hneď ráno – to bude krásny deň. Hneď by som sa išiel prehenúť, ale nemôžem, ešte včera som ledva chodil a robotickou chôdzou som schádzal hlavne dole schodmi. Plávať sa do obedu u nás nedá. Tak si dám aspoň zopár klikov, zhybov a brušákov. Ako tak klikujem a brušákujem, rozprúdi to vo mne krv a začína mi poriadne rozpaľovať lýtka. Už viem, že som dnes v robote skončil. Rýchlo zarábam jonťák, zohrievam ho v mikrovlnke a vyrážam. Potrebujem niečo poslať Peťovi Vabrouškovi a tak sa rozhodujem, že spojím príjemné s užitočným. Na najbližšiu poštu v Čechách to mám 25 kilometrov. To bude pekný tréning, krásne vytočím nohy po nedeľnom maratóne. 50-ka to je tak akurát. Vyrážam je krásne a konečne neriešim priemernú rýchlosť, kadenciu a podobné blbosti. Proste sa veziem, voľným tempom a je mi fajn. Po necelej hodinke jazdy som pri pošte v Brumlove. Čo teraz? Jazdí sa mi tak krásne, bola by to škoda skončiť tak skoro. A tak jednoducho mením plán. Namiesto vybavenia vecí na pošte som sa rozhodol, že proste k Peťovi zájdem a vybavím so osobne. Aspoň sa ho opýtam, čo a ako v Arizone. A tak idem. Kto niekedy išiel z Brumlova cez Slavičín a Luhačovice do Zlína vie, že sú to kopce ako prasa. Stále a stále. Hnusné 1-2 kilometrové stupáky 14-20%. Ale dnes mi nevadia. Krásne si ich cvrnkám na najľahší prevod a užívam si jazdu. A už som v Zlíne u Peťa. Na tacháči 76km. Peťo v noci dorazil z Arizony a zastihujem ho akurát pred domom. Hovorí: „Ja mám teraz akurát polnoc, tak sa ideme naobedovať.“ Vybavujem, to čo mám, prehodíme pár slov o Arizone a vyrážam naspäť. Cesty späť som sa trošku bál, ale stále je to krásna jazda. Jediné, čo mi vŕta cestou v hlave je, prečo doobedu fúka západný vietor a poobede východný. To je záhada. A ja sa vždy vyberiem blbým smerom. Ale dnes to nie je žiadny uragán, takže to nevadí. Domov prichádzam so zotmením ale s výborným pocitom. Prijemne vyvenčený, s minimálnou únavou. Proste bola to krásna cyklistika. Prešiel som 152kilákov priemerkou 27,3km/h na priemerných 132 tepoch. Takže nakoniec z toho bol aj celkom slušný tréning, hlavne ak uvážim, že prevýšenie bolo odhadom takých 1500m.
Keby mi niekto povedal, že koncom Novembra si zájdem tohtoročný najdlhší cyklistický tréning, tak by som mu povedal, že je totálny šialenec. Veď to sa v Novembri nerobí. Keď som dnes ráno vstával, tak som si hneď povedal, že dnes netrénujem. Ale ako vidno, všetko bolo nakoniec inak, tým šialencom som bol nakoniec ja a keď triatlonista ráno povie, že netrénuje, tak si trošku zaposiluje, aby prišiel na iné myšlienky, prevezie sa na bicykli a večer si pôjde zaplávať.