pondelok 30. mája 2011

Triatlon Senec :)

Konečne to bolo tu. Blíži sa prvý pretek sezóny a ja sa chystám predať všetko to, čo som natrénoval :). Ale po poriadku. Tento pretek som si vybral len ako zábavu a rýchlejší tréning pre naozajstné preteky. Javilo sa mi to ako dobrý nápad, odtestovať po polroku neoprén, znovu si vyskúšať atmosféru pretekov a proste niekde vypadnúť.


Neočakávane ma však od štvrtka začala lámať nejaká viróza. Hrdlo bolelo, začal som kašľať a vo štvrtok večer tam už bola aj teplota. V piatok ešte horšie, slabosť a od obeda znova aj tá blbá teplota - ale iba taká malá (to sa nepočíta). No nič nahodil som dva Paraleny a išiel som na stretávku spolužiakov zo strednej školy po 20-tich rokoch :))) . Atmosféra dobrá, len mne nebolo najlepšie a tak som to tam zabalil okolo polnoci a išiel som sa radšej vyspať, veď predsa zajtra sú preteky :)))

A je tu nedeľa. Preteky sú až poobede a tak mám na všetko kopu času. Ráno mi volá Mareček z miesta činu, že nech radšej ani nechodím, že je tam apokalyptické počasie. Zima, fučí, leje ... všetko zlé. Ale ja keď sa už raz rozhodnem. A tak som zbalil pretekové serepetičky, kompletnú rodinku a vybrali sme sa do Senca na Slnečné jazerá :)))))

Sme na mieste, konečne vidím kopu triatlonistov, som medzi svojimi ... to je paráda. Rozhovory s kamarátmi sa snažím obmedziť na minimum, keďže som tu s rodinou a nerád by som im to tu znechutil, hlavne keď počasie je také hnusné ... veď komu by sa chcelo pretekať pri 12 tich stupňoch, ale hlavne komu by sa chcelo postávať pri trati dve hodiny .... :)))

Ale aby som to skrátil ... presuniem sa rovno na štart.

Veci uložené v depe, oblečený neoprén a dokonca sa idem rozplávať. Normálne to nerobím, predsa len "normálne dlhé preteky" sú o niečom inom, ale tu sa predsa len bude plávať iná palba, tak radšej, aby ma niekde neseklo, predsa už nie som najmladší :))). Okrem toho mám na sebe neoprén po prvý krát v tomto roku.


Odštartované. Od prvých záberov cítim , že nie je sila, ale posúvam sa smerom k prvej bójke. Som pri nej v prvom velikánskom balíku a celé sa to tam zastavuje ... toľko sa nás tam tlačí. Porom sa to už naťahuje a ja sa postupne dostávam na chvost a mňa úplne odpoja a plávam sám. Diera predomnou sa neustále zväčšuje a ja sa borím úplne v území nikoho. A takto to ide až do konca plávania. Normálne by to až taký prúser nebol, ale v krátkom triatlone s povoleným draftingom je to priam zúfalá situácia. No nič, nasadám na bicykel a vydávam sa na sólo jazdu v preteku s povodeným hákovaním ... a tak som sa tešil, že si to vyskúšam. Za mnou je iba Lenka Fanturová ... asi tak 50metrov, počkať ju, alebo nie, predpokladám, že aj tak by som išiel stále vpredu a tak si idem svoje ... v hnusnej zime a hlavne v neskutočnom protivetre, kde točiť nad 33km/h je vlastne nemožné. Nič sa nedeje až po obrátku na 10.km, tam iba zisťujem, že ma dobieha balík asi 7 pretekárov a sú tak 400m za mnou. Stále idem sám, balík ma dobehne na15. kilometri a ja sa konečne veziem. Kombinácia jazdy v balíku a vetra v chrbte spôsobuje, že mám pocit akoby som sa vlastne iba viezol na motorke, vlastne iba karujem. Snažím sa balík zrýchľovať, vždy keď som na špici. Som tam vždy aspoň dvojnásobok ako ostatní, ale ako náhle zaleziem vystriedať rýchlosť úplne upadá.


Sme na otočke v polovici, zásek na balík pred nami je asi minúta a tak hovorím kolegom "Šlapnime do toho trošku, a za 5 minút ich máme". Ale kdeže, ide to zase iba keď som vpredu. Nakoniec to trvá asi 5 kilákov a balík dobiehame. Hneď sa snažím nastúpiť a roztrhať to, ale zase nikto ... zbabelci, čo sa radšej iba vezú. Skúšam to ešte zo 3 krát, ale nemá to cenu .... nikto, začnú šlapať iba keď som 50metrov pred nimi, aby ma docvakli ... :))). Nemá to cenu a tak sa zmierujem s tým, že dôjdeme spolu. Tak sa aj stáva. Depá sú stále mojou slabinou, neviem to tak rýchlo ako klasický krátkotratiari ... ale to, čo sa im podarilo vymyslieť v Senci nemá obdoby. Totálne neregulérne depo. Keď som si dával kolo do zadného radu, vôbec by ma nenapadlo, že si dva krát navyše obehnem celé depo narozdiel od borcov, ktorí mali bicykle v prvom rade. Toto je naozaj obrovská hanba pre usporiadateľov, že nezvládajú takéto elementárne veci pri poriadaní 25. ročníka. Takže z balíka samozrejme vybieham posledný a to so slušným zásekom. Ale už na prvých 500metroch väčšinu predbieham a ostatní sú iba otázkou krátkeho času. Nebeží mi to. Tepy sú nízke, v podstate bežím tempo ako na polovičnom irone a tepy ako na tréningu pri stredne rýchlom behu. A ešte k tomu ma pichá v boku. Zmierujem sa s tým, že dnes to žiadny zázrak nebude a vyklusávam rovnomerným tempom až do konca. Sledujem ako si to na špici rozdáva Pali Šimko s Ukrajincami a bratmi Čechmi a ako Karči Ďalaj ľahúčko ukrajuje z bežeckej trate. Nehovoriac o elegantnom behu Orličáka ... tak keby som to vedel ... :)))). Dobieham do cieľa ako 22. Aspoň že ma nepredbehla žiadna baba a veterán. V cieli som v stave, ako keby som nič nerobil ... žiadna bolesť, žiadna tuhosť, proste mám pocit ako keby som ani nič nerobil ... ale rýchlejšie to nešlo.



Mám z toho také zmiešané pocity ... v hlave sa mi víri myšlienka, že tomuto druhu športu s povoleným draftingom vôbec nerozumiem ... je to o vychcanosti a "taktizovaní" nie o pretekaní ... ale zároveň je to o plávaní, myslím, že by som si aj dobre zabicykloval, keby som vedel lepšie plávať ... takže je to moja chyba.

Ale aby som to zhrnul : dokončil som na celkovo 22. mieste za (swim 19:04,3 bike 1:09:32,0 run 38:55 ) 2:07:31,4.

A čo bolo po preteku? Zima. Asi tak 20 minút po preteku ma začala brať poriadna zimnica, triaslo ma ako osiku a tak sme sa rýchlo zbalili a mazali domov. V aute kúrenie naplno ale ja nie a nie sa zohriať. Doma hneď horúci čaj, teplota 38,5 a takto to bolo aj celú nedeľu. Len sa pridal oveľa intenzívnejší kašeľ. Nevadí, aspoň si poriadne oddýchnem pred Czechmanom :))).

Tak v sobotu opäť na štarte!!!

utorok 10. mája 2011

Zase niečo po dlhom čase :)

Strašne dlho som nič nenapísal. A keďže sezóna sa blíži tak by sa asi niečo patrilo.


Pokúsim sa chronologicky popísať moje počiny od doby, kedy som uverejnil posledný príspevok ... a to bolo koncom marca po Bratislavskom maratóne :)

Po maratóne ma pomerne dosť boleli nožičky a tak som v týždni po ňom po prvý krát v roku 2011 nasadol na bicykel a natočil nejaké kilometríky. S hrôzou som zistil, že už to nie je to, čo to bývalo. Doslova som sa na kole vliekol a mal som problém na prvom "tréningu" odtiahnuť 60kilákov priemerkou 25km/h po rovine :). Na prekvapenie ma nebolel zadok ... ale to bolo jediné pozitívum :)))) keď nehovorím o tom, že som si zase vyskúšal tretry ... a zistil som, že nohy mi opäť nenarástli.

V duchu, že všetkého moc škodí som strávil, ja ani neviem, asi tri týždne. Započul som fámy o sebe, že všade rozširujem ako netrénujem a pritom buším a v tajnosti sa chystám rozbiť celý svet :))) Je to fakt na zasmiatie, popri 15-tich hodinách priemerne strávených v robote som toho naozaj veľa nenabušil ... takže svet sorry ... zase ťa nerozbijem. Vrchol všetkého bol týždeň pred AKCIOU ROKA - sústredením v Chorvátskom Pakoštane. Od pondelka do piatku som odtrénoval presne 40 minút a to vo vode. Pozitívum je to, že som si od 1.apríla zase po štyroch mesiacom začal písať tréningový denník. Nie preto, že by to mal byť aprílový žart, ale dúfal som, že keď ho znovu začnem písať tak bude mať aj nejaký obsah. Za tie posledné 4 mesiace by to bola iba kopa nepopísaných listov. A potom to prišlo. Tri dni pred odchodom do Chorvátska sa v robote predsa len rozhodlo, že tie 4 pracovné dni bezo mňa vydržia a ja som si mohol spolu s Marečkom zabookovať posledné miesta v autobuse. A tak som v piatok večer totálne zmagorený z roboty nasadol do autobusu s cieľom za týždeň si poriadne vyčistiť hlavu od všetkých tých sračiek, ktoré sa mi tam nahromadili počas zimy. A ak sa podarí aj niečo potrénovať.


Už pri vstupe do autobusu na mňa dýchol ten správny spitit, ešte som sa snažil krotiť emócie, ale keď sme v Blave nakladali Triklubákov a zjavil sa tam aj môj mladší, ale o to väčší teamový parťák, kráľ Udavského a najzáslúžilejší v strednej a východnej Európe a priľahlých Ázijských destináciách, postupne som sa dostával do varu. V buse po odsledovaní geniálneho počinu amerických filmových tvorcov s názvom "Smrtiace skaly" (alebo gule) ja už asi ani neviem ... v podstate jediné, čo mi utkvelo v pamäti bolo " tady je Evžen, ustředna" so tvrdo zaspal a zobudil som sa až pri Jadrane.

A čo nasledovalo ... vyhádzanie vecí, rýchle zmontovanie kola a prekvapenie z Francúzka, ktoré mi doručil sám kuriér z východného Slovenska :))) v podobe troch nových dresov Kiwami, šušťákov, šiltov, race beltu, fliaš, warmerov a ja neviem ešte čoho všetkého. Bola toho celá kopa ... takže bude v čom pretekať, len aby boli aj nejaké preteky ... rozhodne mám viac dresov ako je pretekov v roku :)))).


A potom nasledoval prvý "tréning" na kole ... Tréning sa odohrával v štýle "ukáž čo vieš" ... proste pointou tréningu bolo ukázať čo, kto a koľko doma natrénoval a roztrhať balík na franforce ... Tréning sa vydaril (uvisel som všetky nástupy) a tak som spolu s Paľom Heretíkom (s ktorým som v podstate odtrénoval celé sústredko až na ranné behy) mohol spokojne vyklusať moje kamenné nohy. Našťastie sa po tomto tréningu väčšina ľudí umravnila, každý sme už vedeli, kto je boss a kto je domestik a tak sa zvyšok sústredenia odohrával v pokojnej už naozaj tréningovej atmosfére.


Nebudem nikoho unavovať detailami, veď každý vie ako sa trénuje.

Takže iba holé fakty :
8 dní pobytu aj s cestou
tréning 3 dni stupňovane + deň voľna + 4dni stupňovane
objem : 922km cyklistika a 107km beh ... odtrénované 39 hodín

sám neviem ako som to zvládol v podstate z ničoho, ale ku koncu som sa cítil na kole stále lepšie a na behu horšie :))))
Sústreďko bolo naozaj super vydarené, proste geniálnych 8 dní .... niet čo dodať fakt som si neskutočne psychicky oddýchol a poriadne sa fyzicky zhumploval...

Ešte raz veľká vďaka kamaráti bolo to viac ako skvelé.


A potom som bol Back in the reality.

Prišiel som celý navnadený, že predsa len niečo skúsim odpretekať, ale stále to akosi nejde zatriediť si čas a tak ma znovu chytil triatlonový pesimizmus a pocit, že aj keď chvíľku odtrénujem poriadne, zase to príde nazmar, lebo prídu dni, kedy sa nedá robiť vôbec nič ...
A k tomu, evidentne potrebujem oveľa viac času venovať sa deťom.

Koniec koncov práve tí moji dvaja nezmari + ctená manželka držia v ruke kľúče od izby kde je zamknutý môj pretekový equipment takže keď si budem chcieť zapretekať, a zbaviť svoju rodinu aspoň na pár dní mojej maličkosti, tak si to pekne vopred odpracujem – a vlastne nazberám dosť energie na závod :) a potom sa zase rozsekaný a pekne zo stianutým chvostom vrátim k žehliacej doske a k vareniu :))) haha.... aaaale tak zlé to hádam nebude :)

Ale aspoň už viem že všetko nie je len o triatlone....
Či?

... týchto zopár nesúrodých myšlienok sa zrodilo v mojej hlave po absolvovaní prvého seriózneho plaveckého tréningu po dlhej dobe (plával som od 6:30 ráno do 8:00 ... čo je úplne proti môjmu presvedčeniu, bez rannej kávy ... ) ... takže nie všetko možno bude tak ako som napísal hore :)))


... ale musím končiť, lebo ruky ma bolia jaxviňa a už nevládzem ani ťukať do klávesnice ...

pozn. toto sa zrodilo v mojej hlave :) v piatok 6.5 ale odvahu a čas na publikovanie som si našiel až v útorok ... ale zase stíham toto ...





takto nám bolo dobre v sobotu až na tú poslednú tretinu ...