pondelok 21. decembra 2015

1. kolo slovenského pohára žiakov v aquatlone- Nové Zámky


Nikdy sme sezónu nezačínali tak skoro, ale Nové Zámky nám ponúkli perfektnú možnosť odtestovať sa, kde sa nachádzame po jesennom prípravnom bloku.
Pre náš nový klub to bola mimoriadna udalosť, lebo to boli prvé preteky v jeho histórii. A ako sa nám viedlo? Mimoriadne dobre.

 
Najmladší žiaci, nádeje do 11 rokov pretekali na trati 200m plávania a 1km beh a pretekali spoločne aj so svojimi staršími kamarátmi z kategórie mladších žiakov (do 13 rokov).



Tu sa predstavila Margarétka Vráblová. Svoju 200-ku zvládla profesionálne ... začala s rozvahou a po prvej 50-ke bola posledná, čo veštilo, že všetko bude v poriadku. Postupne sa prepracovávala dopredu ... až nakoniec doplávala prvá medzi najmladšími dievčatami v čase 3:00,8.  Je to celkom pekný osobáčik a zase sme sa posunuli o krôčik vyššie...
 
Na 1 km behu vybiehala prvá , ale s minimálnym náskokom na svoje súperky. Predviedla ale parádny bežecký výkon, trať preletela najrýchlejšie na 3:54,8 a pomerne jasne zvíťazila. Predbehol ju iba jej večný súper Boris Bátovský.
 
Margarétka sa počas jesene posunula na ďalší level a je na dobrej ceste byť v lete pripravená...


Potom spoločne štartovala kategória starších žiakov a kategória FIT (bez rozdielu veku). Preketalo sa na tratiach 400m plávanie a 2km behu. V týchto pretekoch sa predstavili obaja naši Jožkovia ... Vrábel aj Gašpar.


Jožko Vrábel po prvý krát pretekal na dlhších tratiach (posunul sa o kategóriu vyššie) a Jožko Gašpar vekom dorastenec si skúsil kategóriu FIT.

 
Plávanie malo byť hlavne pre Jožka Vrábla zásadným testom toho, čo v jeseni urobil. Svoju 400-ku odplával tak na trojku. Dopustil sa zásadnej chyby, že si zle založil okuliare a následne mu ich hneď po štarte zaliala voda. Potom mal problém skoro pri každej obrátke, kde sa sústredil či vôbec niečo vidí a už menej sa sústredil na samotný výkon. Popri tom všetkom zabudol počítať bazény a svoj výkon zakončil namiesto finiša efektnou kotúľovou obrátkou a odrazom... Výsledný čas na 400m 5:58,4 bol slabší ako sme si naplánovali, ale ešte ho úplne nedištancoval z pretekov.
 
Jožko Gašpar plával úplne parádne. Túto jeseň urobil zásadný výkonnostný skok a myslí, že potenciál zlepšovania sa je stále obrovský. Plával krásne, vyrovnane a svoju 400-ku odkrútil za 5:29,5.

Chlapci tak išli do behu na 2 km s rôznymi cieľmi. Jožko Vrábel musel zabrať, aby sa posunul vyššie a Jožko Gašpar bol po plávaní najrýchlejší v kategórii Fit a tak išlo o to, udržať pódium.
 
Jožko Vrábel rozbehol beh uvoľnene a primerane rýchlo. Ako jediný nespomaľoval, ale svoj beh stupňoval a v závere sa posunul do úplného čela aj pred dvojicu dievčat Nora Jenčušová a Zuzana Daňová, ktoré mali po plávaní pomerne zásadný náskok. My berieme preteky tak ... keď sme pred Norou, tak je to dobre, keď sme za ... mohlo to byť lepšie J. Jožko preletel bežeckú časť na 7:28,5, čo bolo o triedu inde ako všetci ostatní a zaslúžene vyhral.
 
Jožko Gašpar zviedlol nerovný boj s chalanmi v najlepších dospeláckych rokoch. Bežal, podľa mňa jeho zatiaľ životný beh za 8:24,8, ale nakoniec to stačilo na 4. miesto. Viem, že bol po pretekoch trochu smutný a medaila by mu určite urobila obrovskú radosť, ale predviedol, že vie nielen plávať, ale aj beh mu pôjde.  Potrénujeme ... a výsledky sú iba otázkou času.
 
Po dobrom obede a vyhlásení sme sa celá naša 5 členná výprava pobrali domov s medzipristátim v Trenčíne na vianočných trhoch a v pizzérii Vega, kde sme sa doslova prežrali pri príležitosti ukončenia starej sezóny a začiatku tej novej :) ... a bolo nám moc a moc dobre.
Tak toto boli naše prvé TRIsport - ťácke preteky a hneď dve víťazstvá v slovenskom pohári!!!
Ešte nakoniec moc ďakujeme usporiadateľom v Nových Zámkoch za perfektne zvládnuté preteky, dokonale zvládnutý systém štartovania Gundersenom a za výbornú atmosféru pri obede a vyhlasovaní.
Želáme všetkým krásne a pokojné Vianoce a veľa šťastia, zdravia a úspechov v Novom Roku!!!

piatok 11. decembra 2015

Nový „dospelák“ v TRIsporte: Marek Mišík


Novým členom športového klubu TRIsport je Marek Mišík. Marek býva v Dúlove, čo nie je až tak ďaleko od Novej Dubnice a tak sme ho oslovili, či by sa nechcel stať súčasťou TRIsportu.

Mareka som spoznal myslím na 2. ročníku Oravamana, teda v roku 2012. Nesmelo ma poprosil, či by sa som mnou nemohol vyfotiť a vykal mi. Pomerne značne ma to zaskočilo ... nestáva sa mi, že by sa niekto chcel so mnou fotiť ... teda, keď nerátam Mareka Nemčíka ... ktorý je pripravený fotiť vždy a všade :). 


Postupne som zistil, že Marek Mišík je športovec telom aj dušou ... ako mladý hrával futbal,futsal a bol vynikajúci bežec (nie že by mu to teraz nebehalo). To, že začal jazdiť na bicykli bolo v podstate dané. Súťažil v BMX, no postupne prešiel k futbalu. Na základnej škole naháňal bratov Velitsových. To už bol slušný základ pre multišportové aktivity.
   Minulý rok sme spolu odjazdili zopár cyklistických tréningov a musím povedať, že ma poriadne popreháňal. Niekedy som bol celkom rád za je ho zadným kolesom.
Marek sa v posledných sezónach zúčastňoval pretekov slovenského pohára v triatlone aj duatlone.
   Toľko základné predstavenie, nechajme radšej hovoriť jeho:


Marek, skús sa predstaviť jednou, dvomi vetami. Čo ťa priviedlo k triatlonu? Kedy si tento šport objavil?
Cestoval som domov z futbalového tréningu asi 14 ročný a jeden kamarát mi hovoril ako by chcel vyskúšať tento šport. Keď som prišiel domov, tak som pozeral videá z pretekov a oslovilo ma to tak, že som si povedal že keď skončím z futbalom určite si to vyskúšam. 

Čo ťa na triatlone baví a prečo si ochotný trénovať?
To že sa človek spolieha sám na seba. Neviem či sa to dá nazvať trénovaním, ale keď behám, alebo bicyklujem ,vidím kus prírody, stretávam nových priateľov a človek sa hlavne odreaguje, alebo zničí...:)


Viem, že si usporiadateľom tradičného jesenného behu okolo Dulova. Povedz nám niečo o tomto podujatí.
Ide o jedno z najstarších podujatí(ktoré nevymizlo z kalendáru). Každým rokom je viacej detí čo ma teší dvojnásobne. Trocha sa obmenil usporiadateľský  tím ľudí, staršiu generáciu ,ktorá spravila veľa, vymenila mladšia .Asi by nám bolo ľúto, aby prestalo niečo čo dlhodobo funguje.


Pomerne často  je vidieť na facebooku tvoja fotka na horách. Či už na skialpoch, alebo na turistike. Pravdepodobne máš silný vzťah k horám a outdoor aktivitám. Povedz nám niečo o tom.

Hory ma ľakajú a chodíme tam pomerne často hlavne s priatelkou,či si zabehať,alebo turistika. V zime  hlavne na skialpoch čo poslúži aj ako dobrý tréning a mám z toho aj potešenie.




 Aké máš plány na sezónu 2016?
19.12 21km Žilina, potom na jar Duatlonové preteky, ČSOB maratón  na začiatok sezóny a potom časť Slovenského pohára v triatlone a HalfIrona MSR. Možno aj nejaké preteky v CZ. Ešte to musím popozerať.

Na záver. Čo ťa presvedčilo k tomu, že si sa stal súčasťou TRIsportu?
V prvom rade ľudia, ich myšlienka práce z mládežou a v neposlednom rade  Jozef Vrábel  Je to česť a motivácia pracovať na sebe ,s talentovanými športovcami ktorí v tom klube vyrastajú pod jedným z naj  triatlonistov aké Slovensko má a malo.

štvrtok 3. decembra 2015

Nové tváre v TRIsporte – Jožko a Nikolas Gašparovci

Po zaregistrovaní nášho klubu do Slovenskej triatlonovej únie sa začíname rozrastať. Ešte pred oficiálnym začiatkom účinkovania klubu sme mali upečenú dohodu s našimi kamarátmi Jožkom a Nikolasom Gašparovcami, že nás v tom nenechajú samých a budú pretekať s nami.


Jožko a Nikolas so svojim vzorom Richardom Vargom

Mnoho ľudí si myslí, že TRIsport bol založený ako „rodinný“ klub a je spojený iba s menom Vrábel. Rád by som to vysvetlil, že to tak nikdy nebolo myslené a od začiatku sme otvoreným klubom.
   Nejako sme však začať museli a tak sa so značkou TRIsport stotožňovali hlavne Jožko a Margarétka Vráblovci a ich rodičia.
   Všetci doterajší členovia klubu, teda rodina Vráblová, sme veľmi šťastní, že do klubu vstupujú naši dlhoroční kamaráti Jožko a Nikolas Gašparovci.





Takto chalani začínali ...

   Všetky deti v klube sa poznajú už dlhé roky, vlastne už si ani presne nepamätám od kedy, tak je to už dávno...
  Už niekoľko rokov každodenne spolu plávajú, absolvovali sme spolu niekoľko cyklistických tréningov, dokonca sme v lete boli spolu na sústredení v Štúrove a na Starej Myjave.







Budem písať v prvej osobe, teda za seba, lebo chcem aby tento článoček bol osobný. A to preto, lebo som si  postupom času týmto chlapcom vybudoval určitý vzťah.

S chlapcami aj ich maminou Beátou sa stretávam už roky a viem čím si prešli a ako sa boria so životom.

V prvom rade musím povedať, že chlapci sú dobrí. Tým myslím, že sú nesmierne priateľskí a dobrosrdeční. Je medzi nimi iba rok a pol rozdiel, ale každý sú úplne iný. Starší Jožko je neuveriteľne zhovorčivý, otvorený, veselý ... taký malý nezbedník, zato mladší Nikolas je utiahnutejší, mlčanlivejší, ale rovnako správny chalan ako Jožko. Nikdy som od chlapcov nevidel ani náznak nejakého zlého úmyslu, podrazu ... proste je to presne materiál pre náš klub.






Chlapci nie sú žiadny triatlonový začiatočníci. Majú už odpretekaných niekoľko sezón v žiackych kategóriách v Slovenskom pohári v triatlone. Dokonca v roku 2012 Jožko Gašpar dosiahol celkové tretie miesto v celkovom poradí v kategórii mladších žiakov.
 S ďalším vzorom ... Petrom Saganom
... a s ďalším,  Jožko so svojou maminou

To že sa venujú tomuto krásnemu športu je hlavne zásluha nesmiernej obetavosti ich mamy, ktorá roky bojuje s veternými mlynmi a iba vďaka jej totálnemu obetovaniu chlapci mohli trénovať a pretekať. Poznám veľmi dobre celú históriu ich trénovania a pretekania, viem že chlapci chcú a keď budú mať vytvorené primerané podmienky budú napredovať... Viem, že im nevadí každodenne ráno vstávať a skákať do vody a trénovať. Obaja aj s maminou a tatinom milujú cyklistiku ... behanie ich síce bolí, ale na to sme tu my, aby sme ich z tejto chorôbky vyliečili :) ...
 Počas tréningového kempu na Starej Myjave ... tréningový Superprestige cup, na štarte všetci TRIsporťáci, dokonca aj s pani Vráblovou :) - hlavný rozhodca Miško Varga, pretekali aj také hviezdy ako Simon Brunovský, Matúš Haďák Kozlovský a Ivetka Tothová ...


Tréning duatlonu, kompletný TRIsport + Maťo Mičík a Samko Brunovský ... Stará Myjava


Tak milí Jožko a Nikolas vitajte v TRIsporte, nech ste s nami šťastní ...

Reakcie:

Jožko Vrábel
Chalani sú veľmi milí, dobre sa mi s nimi chytali ryby. Sú príjemne ukecaní v bazéne... Som veľmi rád, že budeme spolu pretekať za TRIsport.

Margarétka Vráblová
Som  veľmi rada, že budú so mnou v klube. Podľa mňa sú veľmi dobrí kamaráti a vždy ma na pretekoch povzbudzovali. Vedia veľmi dobre plávať a bicyklovať.

streda 2. decembra 2015

Majstrovstvá Slovenska v triatlone žiakov - Dvory nad Žitavou 14.6.2015

Tieto preteky bol pre žiakov najdôležitejšími, pretože sa jednalo o majstrovstvá Slovenska. Takže pre nás very important race.


Majstrovstvá ešte nie sú vypísané v Margarétkinej kategórii ... a tak zase pretekala spolu s mladšími žiakmi ... konkurencia bola maximálna tak sa aspoň uvidí na čo má.




Naraz štartovali všetci mladší žiaci.
Jožko:

Jožko sa na začiatku plávania sa nechal vyviesť z miery, celý čas sa vo vode hľadal a aj preto jeho plavecký výkon nebol moc dobrý na rozdiel od Senca kde plával s prehľadom. Z vody vychádzal ako 4. Chlapec, ale bolo pred ním ešte 5 dievčat ...

Našťastie sa nenechal vyviesť z koncentrácie a na bicykli odviedol to, na čo mal. Predbehol  jedného chlapca a nejaké  dievčatá :) ... a zároveň bol predbehnutý Matúšom Koreňom, ktorý ako obyčajne mal najrýchlejšiu cyklistiku.

Jožko vybiehal na 4. mieste s veľkou stratou na tretieho a tak bežal o udržanie pozície , za ním ale v nebezpečnej vzdialenosti boli ďalší traja pretekári, tak si nemohol dovoliť žiadne zásadné spomalenie  ... cestou predbehol iba Zuzanu Daňovú. Dobehol teda na 4. mieste čo bolo pre nás šťastné štvrté miesto, lebo preteky vyhral maďarský pretekár. Teda 4. miesto  znamenalo pre nás bronzovú medailu z MSR čo bol pre nás vysnívaný cieľ.
 
 
Margarétka:
Margarétka absolvovala šťastno-nešťastné preteky. Zaplávala štandardne dobre. Z vody išla na 7. mieste medzi dievčatami. Na bicykli odviedla výborný výkon a zásadne nestratila oproti oveľa väčším dievčatám.

Margarétka maximálne motivovaná zosadla z bicykla vybavila depo a chystala sa vybehnúť ... Ale v tom to prišlo. Drevené palety, ktoré slúžili ako stojany na bicykle boli v priestore výbehu z depa zle usporiadané a tak spadla. Spadla tak nešťastne, že sa jej ruka zakliesnila do palety. Margarétka hneď vstala a bežala ďalej ... ale videl som jej slzičky na očiach a prevažnú časť behu si držala ľavú ruku pri zápästí ... Nevzdala to a v bolestiach dobehla v 9. najlepšom bežeckom čase na celkovom 9. mieste v majstrovských pretekoch mladších žiačok. Podotýkam, že Margarétka bola jediná 2005-ka na štarte a pretekala s ročníkom 2002!!!

 
 

Margarétka predviedla pre mňa nepochopiteľný výkon a ja som jej povedal, že pre mňa je víťazom ona ... dostala obrovskú pochvalu, jej výkon bol príkladom bojovnosti vo všetkých troch disciplínach ale hlavne ma dojalo, ako sa dokázala vysporiadať s úplne kritickou situáciou...
 
 
Žiaľ bolesti na ruke sa stupňovali a na druhý deň sme na chirurgii, rengenovali a sadrovali. Ukázalo sa, že ruka bola zlomená ...
Je neuveriteľné, že tá malá dokázala celý deň vydržať pri vode, hrať sa s ostatnými, plávať ... to všetko so zafixovanou rukou ... bez jediného reptania.

 
Akurát je škoda, že Margarétka je vyradená na min. 4 týždne a to sa nám sezóna iba rozbieha ...

Pretekal som aj ja. Môj štart bol až po obede v najväčšej horúčave. Pretekalo sa v rámci slovenského pohára na tratiach olympijskeho triatlonu. Tieto preteky mali byť pre mňa záverečným testom pred vrcholom sezóny Moraviamanom.

 
Zaplával som vynikajúco a z vody som išiel na 4-5 mieste spolu so Šimonom Žáčikom. Pred nami bola dvojica maďarských pretekárov spolu s Andrejom Orlický. Žiaľ ich náskok po plávaní bol cca. 40 sekúnd, čo znamenalo ... ísť na bicykli totálne naplno od prvého metra. Asi prvých 5 kilometrov sme sa spolu so Šimonom pravidelne striedali, ale potom mu došli sily a zostal som sám ... Bol som teda odsúdený na 35 kilometrov sólo jazdy. Za mnou bola asi 7 členná skupinka so stratou približne  minútu a pol. S počiatku som sa k vedúcej trojičke mierne približoval a stiahol som náskok na asi 25 sekúnd. Bližšie ma ale nepustili, vzorne spolupracovali a postupne sa náskok vrátil na pôvodnú hodnotu. Ja som však nepoľavoval a išiel som úplnú hranu, aby som sa odtestoval, či to vydržím... Pretekárom za mnou som sa stále viac a viac vzďaľoval...
 

Na beh som teda vyrážal zo 4. miesta bez šance dostať sa dopredu a zároveň s náskokom, že iba totálny výpadok by znamenal prepad nižšie. A tak som vo veľkej horúčave nasadil udržateľné tempo a v pohode som si dobehol po štvrté miesto za dvojicou Maďarov a Andrejom.

 
Môj test pred Moraviamanom hodnotím ako veľmi vydarený a myslím, že som pripravený ako nikdy v živote ... Pre úspech na Moraviamane som urobil maximum možného, tak sa o týždeň uvidí... už sa tešíííím :)
 
Deti budú mať dlhšiu prestávku ... tak nech si užijú koniec školského roka a začiatok prázdnin ...

Výsledky:
http://www.triathlon.sk/index.php/vysledky-vysledky-43/triatlon-vysledky-66/triatlon-slovensko-vysledky-75/5423-m-sr-iakov-triatlon