FEBRUÁR 2009 prvá časť – Postrehy z tréningu.

Februárové zhodnotenie rozdelím na dve časti. A to preto, že prežívam prvé „kritické“ obdobie v mojej „športovej kariére“. Proste oveľa viac sa sledujem, analyzujem a vyhodnocujem, hľadám príčiny problémov a spriadam plány ako ďalej a ako sa vyvarovať chýb do budúcnosti. Ale cítim, že prichádza zlomový moment a bude sa to zlepšovať.
Teraz už viem, že v zime som urobil niekoľko chýb.
1. V podstate som neoddychoval po sezóne – iba som si myslel, že oddychujem, ale v podstate som trénoval ďalej aj keď objemovo menej ale o to viac som behal.
2. Celý rok som nerobil nič iné iba plával, bicykloval a behal – sú to v podstate 3 športové disciplíny, ale v niektorých obdobiach by možno bolo lepšie robiť aj niečo iné – posilňovať a nejaká tá gymnastika (aj keď v mojom veku?). V zime sa asi vrátim aj k mojim ešte pred dvomi rokmi obľúbeným zjazdovkám a hodili by sa aj bežky. S hokejbalom som tiež pred rokom prestal, lebo mi to nezapadalo do „tréningového plánu“ a vždy aspoň raz za dva týždne som dostal poriadnu ranu do píšťaly (napriek chráničom) a potom ma bolievali okostice.
3. Vyslovene som sa vyflákol na životosprávu. Áno, žral som prasa, lenže som už na dlhú dobu vynechal nejakú tú kĺbovú výživu, ale hlavne som totálne odflákol príjem bielkovín a aminokyselín.
4. V decembri a januári som asi až príliš pritlačil na cyklistickú pílu. Začal som do toho bušiť ako blázon a experimentovať s posedom. Nakoniec som sa dostal s posedom o 3cm nižšie – a fakt to malo veľký vplyv na šliapanie – lepšie sa šliape do kruhu. Lenže – nebol som na to zvyknutý a tak som asi oveľa viac namáhal väzy zo zadnej strany kolena pri ťahaní pedálu smerom nahor. Pri snažení, byť čo najviac „aero“, som experimentoval aj s polohou kolien. Proste som ich tlačil čo najviac k hornej rámovej trubke (samozrejme z boku), lenže až teraz som si uvedomil, že pre ITB je to v postate to isté ako prenácia pri behu. Proste ten IT-úpon sa namáha oveľa viac.
5. Keď v Januári nasnežilo a primrzlo tak to zákonite to musí mať vplyv na rýchlosť behu. Ale toto som nechcel akceptovať – proste som viac pritlačil na pílu, nekukal som na vyššie tepy, hlavne že rýchlosť bola taká ako predtým, alebo vyššia.
Proste som sa chcel za jednu zimu naučiť behať čo najrýchlejšie, lenže behanie má svoje zákonitosti a tie som jednoducho nechcel rešpektovať (polepším sa).
Aj preto píšem tieto tréningové poznámky na dva-krát, lebo práve od polovice februára dúfam, že tréningové bežecké kilometre začnú pribúdať a následky zranenia sa začnú vytrácať.
Ale po poriadku.
Januárové zhodnotenie som zakončil tým, že som prvý krát vybehol. Áno, bol to veľký prísľub. Hlavne, keď behanie v prvý týždeň pokračovalo aj 3. (6km za 31:20 – t.j. 5:13/km), potom 5. (8km za 39:30 – t.j. 4:56/km) a 7. (10km za 47:26 – t.j. 4:45/km). Aj tak sa mi zdalo, že behám pomaly (blbec) a ignoroval som, že to zase bolí. K tomu som nadupal v prvom týždni ešte 220km na kole a naplával 14km.
A prišiel pondelok 9.2. Na tento deň som mal naplánovaný beh na 7km. Musel som autom so servisu a tak som si pribalil so sebou kolo, aby som využil cestu naspäť na rozohriatie sa pred behom. Lenže, ono sa poriadne ochladilo a fúkalo a ja som sa poriadne na kole vytrápil (síce iba 25km ale poriadne výživných). A načo strečovať pred behom, keď som hodinu dupal vonku na biku - blbec. Vybehol som a .... . Jedným slovom bolo to naprd. Nejako som odkrivkal 3km a radšej som to zabalil. Chytali ma čierne myšlienky, že sezóna je v háji a na Loret môžem definitívne zabudnúť. Ale povedal som si, že si dám ešte poslednú šancu a pôjdem na to veľmi opatrne a s kľudom.
Nasadil som deň voľna, len s infrasaunou a masážou a od stredy od znova a s rozumom.
Plán bol odbehnúť v stredu, piatok a v nedeľu 7, 9 a 11km. Ale naozaj iba odbehnúť, pomaličky. K tomu nejaké to kolo, plávanie a more strečingu a gúľania sa na fitlopte.
Plán som splnil nasledovne : streda 7,2km za 42min (5:50/km), piatok 10km za 55:30 (5:33/km), nedeľa 14,4km za 1:17:24 (5:22/km). Na rozdiel od predchádzajúcich bláznivých behov som behal úplne inak – pomaly a s dôrazom na rovnomerný odraz. Žiadny beh s vystretými nohami a rýchlou frekvenciou, ale pekne zohýbať a odrážať. Čo dodať? Bolo to radostné zistenie, že to znova ide, aj keď zatiaľ iba pomaly, ale to sa spraví. Chce to proste čas a trpezlivosť (vlastnosť mne tak cudziu). Ešte jednu poznámku – asi po trištvrte roku som sa vrátil k celkom zachovalým teniskám Saucony Huricane 9 – majú slušnú kontrolu prenácie a to je pri ITB pomerne vhodné. Takže v polovici mesiaca, teda presne po mesiaci od zranenia sa zrejme začínam zase rozbiehať. Druhý týždeň som odtrénoval 8,5km plávania, 200km kola a 35km behu. Celkovo 12 hodín 20minút. Verím, že v druhej polovici mesiaca budem môcť nabehať aspoň nejakých tých 90 – 100km pri udržaní cyklistiky (cca. 200km/týždeň a plávania 8km/týždeň). Na záver iba toľko – dúfam, že budem trpezlivý a rozumný a pokračovanie tohto príspevku bude pozitívne.