Do Mělic som odchádzal s jediným cieľom, a to pekne si pozávodiť a vylepšiť minuloročný čas. Pri pohľade do štartovej listiny bolo jasné, že toto bude TOP bezhákový závod sezóny, proste na štarte nechýbal takmer nikto. Paráda, tak by to malo byť. Realisticky som odhadoval, že umiestniť sa v prvej dvadsiatke takto nabitého závodu by mol veľký úspech a reálne by som mal mať na čas okolo 4:22:30. Ako sa neskôr ukázalo, odhad mám slušný, zdá sa, že sa už trošku viem odhadnúť a súperov tiež. Dokonca mi vyšiel aj typ aj na prvých, teda okrem Karla Zadáka, lebo som nevedel, že príde.
Do Mělic sme cestovali spolu s Demim už v piatok. Ráno som stihol ešte pred cestou 3km beh a masáž. Potom rýchle balenie a 5 hodinová cesta. Obzvlášť predieranie sa cez Přerov a Zlín nemá chybu. Našli sme si super ubytko, hneď nasadli na bicykle a išiel som Demimu ukázať časť cyklistického okruhu. Previezli sme sa cca. 15km.
Ráno presun na štart, vzdialený 3km od ubytovania. Stretol som sa so všetkými tými lidičkami, čo si vypisujeme na fóre, poznáme sa zo závodov a pod. Je to úžasné, pred dvoma rokmi som ešte netušil, že budem niekedy „robiť“ triatlon a teraz sa poznám s toľkými ľuďmi – proste paráda. Predpoveď počasia hovorila kadečo, ne nič optimistického. Konečne sa neriešila otázka, či neoprény áno alebo nie – v deň závodu to bolo jasné – voda 16,2 stupňa. Horšie to bolo, čo si obliecť na kolo, ráno bola teplota okolo 11 stupňov a bola tu šanca, že bude pršať. A tak som sa rozhodol, že budem pretekať v trištvrťákoch a krátkej moire, ktoré si dám už pod neoprén. V depe po plávaní si nahodím vabronožky SL3S, tým budem mať celé nohy zakryté a navrch si dám dlhý cyklistický dres. Na beh som mal zase prichystaný nový oranžový top od Kraftu – teda ďalšie prezliekanie. Proste nemám rád zimu. Nakoniec sa ukázalo, že som bol moc chúlostivý a toto rozhodnutie ma stálo 3. miesto v kat. 35-39. Nikdy som si nepomyslel, že depá sú také dôležité aj pri strednom triatlone, proste, človek sa nechytí a už sa to s ním vezie. No nič, do budúcej sezóny natrénujem aj základné úkony v depe, obúvanie a vyzúvanie za jazdy atď. Nenapadlo by ma, aj tieto veci budem niekedy potrebovať.
Ale k závodu. Plávanie bolo úplne na pohodu. Asi po 150-tich metroch som si našiel svoje miesto a celú trať sme plávali spolu s Peťom Vabrouškom, Karolom Džalajom a Pavlom Kašpárkom. Tempo bolo akurát, hnať sa za každú cenu dopredu kvôli nezmyselným 10tim sekundám by nemalo žiadnu cenu a stálo by to príliš veľa síl. A tak som sa väčšinou viezol za Peťom. Ľahko sa identifikujú jeho nohy, lebo má pod neoprénom odstrihnuté vabronožky a vytŕčajú mu spod neoprénu. Takto sme doplávali až do konca, oficiálne za 24:07 a na 152 tepoch.
Porom prišla chyba dnešného dňa. Depo. Trvalo mi to neskutočne dlho. Neoprén som zhodil rýchlo, ale potom, navliekanie dlhého dresu na mokro je zúfalstvo, podobne to bolo s vabronožkami a tretrami. Medzi tým mi samozrejme ušli Karol, Peťo aj Pavel.
Cyklistika je v Mělicích rýchla a pomerne ľahká, takže sa tu nedá veľa získať, ale ani stratiť. Cyklistiku som začínal na približne dvadsiatom druhom mieste. V prvom kole som postupne sťahoval borcov predomnou. Na konci prvého kola som predbehol Lukáša Slatinského a Pavla Kašpárka. Potom ešte asi dvoch do polovice druhého kola a v stúpaní v druhom kole posledných dvoch, ktorých sa mi podarilo predbehnúť. Ovšem chlapci sa za mňa zavesili na asi tak 5 metrov a išli takto približne 30 kilometrov. Potom mi presne v tom istom mieste, kde som ich predbehol v poslednom kole nastúpili a ušli asi na 150 metrov. Takto sme došli až do cieľa cyklistiky. Postupne som ukrajoval z náskoku skupinky, ktorú ťahal Jarda Brynda. Keďže som ich stále sťahoval, tak som sa občas aj pozrel ako jazdia. Boli asi jediní, ktorý nejazdili úplne podľa pravidiel. To sa potom jazdí, po rovine a vo vetre. Cyklistiku som zvládol za 2:30:01, priemernou rýchlosťou 37,3km/h s priemerným tepom 151bpm a kadenciou 87rpm. Nepríjemný protivietor zobral z priemernej rýchlosti asi dosť veľa, ale vďaka zaň, aspoň to nebola taká nuda. Rýchlostný priemer sa vyvíjal nasledovne. Po prvom kole 38,4km/h, priemerný tep 158, po druhom kole rýchlosť 38,0km/h. Tep v druhom kole bol 153. Tep v treťom 147. Potom druhé depo, zase som sa tam motal. Keď som vybiehal na posledných 20kilometrov, cítil som sa celkom v pohode. Plánoval som bežať 4:20/km, čo som považoval sa limit svojich možností. Prvé kolo som bežal naschvál pomerne zadržane, lebo človek má tendenciu beh prepáliť. Tepy som krotil na v prvom kole priemerných 149bpm. Zaujímavé bolo, že ma nikto nepredbiehal, iba ja som predbehol Pavla Kašpárka, ktorý samozrejme prišiel na kole za mnou, ale v depe mi ušiel. Približne v polovici druhého kola sa okolo mňa prehnali Lukáš Slatinský, Mišo Kulich a Andrej Orlický. To som si považoval za česť, že som to utiahol až 10 kilometrov, kým ma predbehli. Zároveň aj ja som predbehol ďalšieho pretekára. V týchto miestach som mal trošku krízu a asi som spomaľoval. Druhé kolo som bežal na 151 tepoch. Hneď na začiatku tretieho kola ma zarezal Michal Urbánek a to bolo všetko, čo sa na trati behu stalo čo sa môjho poradia týka. Na začiatku tretieho kola na predbehol aj Honza „Zombice“, ktorý bol o kolo späť, ale podarilo sa mi za neho zavesiť asi do 100 metrového háku. Zároveň som spozoroval, že zo zadu sa nebezpečne blíži Českobudějovický Triskáč Karel Krejčí, ktorý je aj v mojej kategórií. A tak som sa kusol a posledné kolo som pridal. Odbehol som ho s priemerným tepom 154bpm a v závere som ešte predbehol aj Zombicu. Celkovo som dvadsať kilometrov zabehol za 1:24:29 s priemerným tepom 151bpm. Čiže tempo bolo 4:13/km – až sa mi to nechce veriť, to je na mňa celkom poriadny fukot. Takto som sa dohrnul do cieľa za 4:22:37. Rozpis som mal nachystaný na 4:22:30, takže som sa celkom trafil, až na to, že som plánoval rýchlejšie kolo a pomalší beh, ale takto z toho mám ešte väčšiu radosť. Oproti minulému roku som sa zrýchlil o 12 minúť v horších podmienkach. Nakoniec z toho bolo 17. miesto v celkovom poradí a 4. miesto v kat. 35-39 rokov v najnašlapanejšom závode v akom som kedy štartoval. Celkovo dokončilo 201 pretekárov. Po preteku opäť super atmosféra, ktorú trošku pokazil dážď. S Demim sme si počkali ešte na vyhlásenie víťazov, nasadli do auta a mazali domov. V aute sme predebatili závod, obaja sme sa zlepšili a tak sme boli spokojní. Musel som sa ponáhľať, lebo na druhý deň ma čakala opäť poriadna štreka za volantom.
Čo na záver - veľká gratulácia pre každého, kto tam bol a zvládol to. Obrovská pochvala usporiadateľom za fantasticky zorganizovaný závod (bez jedinej pripomienky) a Vladovi Baronovi za jeho komentár.
Na záver ešte niekoľko fotiek (zdroj advid a šewy).
Na kole vyzerám stále otrasne, nielen že som naomliekaný ako cibuľa, ale asi budem musieť aj tenpredstavec nakoniec otočiť nadol.
Toto bol môj zatiaľ najvydarenejší beh.
Konečne cieľ.
4 komentáre:
Hodně dobré Pepo, výkon i psaní. A s tou bednou jsem zas tak daleko od reality nebyl:-).
Tak v Otrokovicích na viděnou.
No vida, vylepšíš depa a bude to na bednu :-).
Do Otrokovic se na tebe přijedu aspoň podívat.
To sa teším. Nie že sa zabudneš ozvať a poriadne povzbudzuj! Inak, dnes som trénoval nasadanie na kolo bez tretier, obúvanie a vyzúvanie za jazdy. Už to ovládam, takže by to nemal byť problém:-).
Nejvíc se mi Pepo líbí, jak se dá hezky přilepit to číslo na sedlovku u Transitiona. Fakt to vypadá pěkně, asi si ho koupím, ať mám taky kam hezky lepit číslo. :-D
Zverejnenie komentára