Pilman - Halfironman - Žďár nad Sázavou - 29.8.2009

Nebudem sa moc rozpisovať. Aj tak už bolo všetko napísané tu: http://www.etriatlon.cz/ironman_dlouhy_tt/na_pilmanovi_zvitezil_vabrousek_druhy_prekvapive.html
aj tu: http://www.etriatlon.cz/rozhovory_profily/v_cem_tkvi_tajemstvi_josefa_vrabela.html
tu tiež: http://www.zeleznak.cz/index.php?page=saktuality&sec=jine&main=z-domova&id=766
ale aj tu: http://www.zeleznak.cz/index.php?page=saktuality&sec=jine&main=z-domova&id=771 a tu: http://www.triatlet.cz/3269-pilman-posledni-triatlon-ze-serialu-classic-cup-probehl-tento-vikend.html
My sme sa vybrali na pretek samozrejme v dvojici s Demim. Prišli sme už v piatok večer a ubytovali sa v malom hotelíku priamo pod hrádzou Pilskej nádrže. Takže na preteky sme to mali naozaj blízko. Pred pretekom pohodička a už tu bol štart.Odštartovalo sa len tak mimochodom, skoro som to ani nezbadal. Ale predsa len som začal plávať. Takmer okamžite som sa prepracoval dopredu a zavesil som sa za niekoho nohy. Plávalo sa za nimi krásne, takmer bez námahy. Vytvorili sme dlhý vláčik. Lenže som si nevšimol, že moja lokomotíva sa odpojila a odskočila nám prvá skupina. Keď som to zistil (na druhej bójke) už bolo neskoro. Bola tam diera tak 30 metrov a to sa už nedá doraziť. Navyše lokomotíva akosi prestávala ťahať a tak som ju predbehol a celý zvyšok trate plával sám cca. 150 metrov za prvou skupinou. Ale plávalo sa mi výborne, keby to nebol pretek, povedal by som, že na pohodu. Nakoniec plávanie bolo za 24:31 na tepe 149. Depo som zvládol perfektne a rýchlo – teda na moje pomery. Aj vďaka tomu, že som nenaťahoval podkolienky, ale som plával s kompresnými návlekmi na lýtkach. Na cyklistiku som vyrážal 10-ty. Bolo mokro a pršalo – v poslednej dobe je tak skoro vždy a už som si zvykol. Dokonca to začínam mať rád. Rýchlo som dobehol dvoch borcov a začal som stíhaciu jazdu. V druhej tretine prvého okruhu som dorazil v stúpaní ďalších dvoch a na záver prvého kola ešte Tomáše Báču. To som bol asi piaty. Na začiatku druhého kola som predbehol Lukáše Slatinského a na konci Tomáše Petra. Tomáše Martínka som už mal na dostrel a predbehol som ho na začiatku tretieho okruhu. Peťo Vabroušek letel ešte o poznanie lepšie a nadeľoval mi tak 30 sekúnd na okruh. Po kopcoch, ktoré som odjazdil v poslednej dobe som si pripadal ako na rovine. Zvolil som taktiku ako na Krušnomanovi. Všetky dlhšie kopce v sede, frekvenčne a krátke vyrvať ťažkým prevodom v stoji a preletieť ich. Fungovalo to a tak som si cyklistiku doslova užíval. Až na zjazdy. Pud sebazáchovy je ne pretekoch dosť potlačený a tak som si to dával sedemdesiatkou v miernych zátačkách na mokrom asfalte. Dva krát som to takmer nevybral a vyletel z trate. Ale na koniec som to dobojoval do depa za 2:37:46, čo je priemer 36,1km/h – trať mala 95kilometrov. Priemerný tep som mal 152bpm a priemernú kadenciu 88rpm. V závere cyklistiky som sa už trošku šetril a rozmýšľal o behu. Pri vysadaní z bicykla som trošku viac zmačkol prednú brzdu a takmer ma prehodilo cez riaditká (zadné koleso som mal tak pol metra nad zemou). Ale nezletel som a tak som sa predsa len dostal do depa. Tam som trošku pokecal s divákmi a vyrazil. Depo za 1:00. Vybieham a fakt neviem ako mi to pôjde. Ale proste bežím. Nie som si veru istý, či nevytuhnem, predsa len som nebežal nič dlhšie od Embrunmana a tam mi to zrovna v kopcoch moc nebežalo. Ale kopce na Pilmanovi nie sú Embrunské a tak to nejako šlo. Za otočkou odmeriam odstup na tretieho Tomáše Martínka a spolu s ním bežiaceho Tomáše Petra. Mám k dobru 2 minúty. Hovorím si – tak málo no to je teda v háji, to nemám šancu udržať. Ale prečo sa aspoň nepokúsiť. A tak proste utekám. Prvého Peťa Vabrouška neriešim – ten odkrajuje z trati svojimi vabrouchami kilometre predsa len iným tempom. Prvý z troch okruhov za 29:43 pri tepe 150. Cítim sa v pohode. Na otočke druhého okruhu meriam odstup. Sranda, náskok sa zvýšil na 2:30, to som nečakal, dokonca na Tomáše Petra sú to 3 minúty. Druhý okruh dokončujem za 29:34 na 154 tepoch. Už to trošku začínam cítiť ale stále sa to, čo predvádzam dá nazvať behom. Na otočke tretieho okruhu mám náskok na tretieho 4minúty. Super. V podstate môžem vypustiť – to sa už na štyroch kilometroch nedá dobehnúť. A tak volím taktiku, mierne spomaliť, slušne vybehnúť stúpanie, napáliť dlhými krokmi zbeh dole a doklusať do cieľa. Presne tak som to urobil a v pohode som si dobehol pre druhé miesto. Posledné kolo som bežal za 30:16 na tepe 155bpm. Nechápem. Druhý na polke to sa mi snáď iba zdá! Ešte musím povedať, že jasným víťazom sa stal Peťo Vabroušek. Ten si odbehol polmaratón v rekreačnom tempe a v pohode zvíťazil. Tretie miesto udržal Tomáš Martínek pred Tomášom Petrom. Fakt nemám čo dodať, krásny deň, krásny pretek, krásny výsledok. Ideálny štart do ďalšej prípravy na Barcelonu. Ešte pre štatistiku môj celkový čas : 4:34:37 – to je zhruba o pol hodinu rýchlejšie ako pred rokom. Tento výsledok ma dostal priebežne na prvé miesto v celkovom hodnotení Classic cup-u a víťazstvo vo vekovej kategórií by som mal mať už vo vrecku aj pred posledným pretekom v Příbrami. V celkovo poradí sa určite prepadnem smerom nadol, ale aj tak to bola vydarená domáca sezóna. Už to iba úspešne zavŕšiť v Barcelone.