Tak, aký bol môj triatlonový rok 2009. Priniesol veľa zaujímavého. Niekoľko zaujímavých výsledkov, niekoľko horších, nejaké trošku prepadáky, ale celkovo môžem povedať, že sezóna bola vydarená. Dôležité je, že som sa pri tom bavil a v zdraví som to prežil. Ale po poriadku:
Sezóna pre mňa začala 9.5.2009 Dlhým duatlonom – Krušnomanom. Nevedel som vôbec na čom som a tak som si prišiel iba tak zapretekať. Začal som pomerne vlažne na prvom behu, ale postupne som začal pridávať a nakoniec z toho bolo pre mňa šokujúce 5. miesto celkovo a 2. AG. A v duatlone! Sľubný začiatok.
Nasledoval 6.6.2009 Czechman v Mělicích. Veľmi som sa tešil na prvý triatlon sezóny. Štartové pole bolo neskutočne našľapané, boli tam fakt všetci. Bol to vlastne jediný domáci pretek, kde som neurval nejaký ten „pohár“. Ale s výkonom som bol aj tak spokojný a o 3. miesto v AG ma pripravila iba moja blbosť, lebo som sa v oboch depách dlho prezliekal a to ma stálo veľa času a tak trochu prasknutý aj kord na zadnom plášti. Celkovo som skončil 17. a 4. v AG. Bol to vlastne iba prípravný pretek pred Moraviamanom, takže až o dva týždne sa malo ukázať, na čom človek vlastne bol.
Hneď po Czechmanovi som spolu s rodinou odišiel na vylaďovacie sústredenie/dovolenku do Chorvátska.
A prišiel prvý vrchol sezóny. Moraviaman 20.6.2009. Cítil som sa super pripravený, len počasie mi robilo starosti. Myslel som si, že mám rád teplo, ale bola poriadna zima a dážď. Ako sa ukázalo, viac mi vyhovuje studené počasie – proste čím horšie, tým lepšie. Po pobabraných depách v Mělicích som si povedal, že to odjazdím „naľahko“ a bol a to dobrá voľba. Už plávanie bolo na moje pomery vynikajúce za 52 minút, krásne som sa vyviezol za Štrangom. A na cyklistike sa diali veci, ktorým som sám nerozumel. Postupne som začal predbiehať až som sa nakoniec ocitol vo vedení. To som samozrejme na behu nemohol udržať, ale aj tak som dobehol celkovo na 3. mieste a 2. v AG. Celkom zaujímavý bol aj výsledný čas 9:12:21. Ten znamenal, že plán na sezónu mám splnený. Ten bol 9:3X:XX a maratón pod 3:30. Takže od teraz by mala byť sezóna už iba o zábave.
Hneď na druhý deň som odchádzal do Kuwaitu na služobku. To znamenalo dvojtýždňový poriadny tréningový zásek – tam sa fakt trénovať nedalo – len niečo málo indoor a samozrejme bez cyklistiky.
Hneď po návrate z Kuwaitu som sa snažil rýchlo niečo dobehnúť na bicykli a k tomu na záver týždňa si dať Grafimana – pretek na polovičných tratiach. Zámer sa vydaril, tréning som splnil a z plného tréningu absolvoval Grafimana, ako prípravu na druhý vrchol sezóny – Slovakmana v Nitre o 7 dní. Grafimana som sa snažil neísť naplno, ale keď raz máte štartové číslo ... . Ale aj napriek tomu som sa šetril hlavne na cyklistike a na behu som si hrabol až v posledných 5-tich kilometroch, kedy som vedel, že aj nepoľavím vyhrám svoju AG. Takže, celkovo som skončil 8. mieste a 1. v AG. Celkový čas bol 4:20:46, čo tiež nebolo najhoršie.
A mal prísť vrchol – Slovakman – Majstrovstvá Slovenska v dlhom triatlone.
On teda aj prišiel, ale ja som podal vrcholne zlý výkon, zapríčinený hlavne mojou hlúposťou.
Očakávania boli veľké a tak som bol fakt poriadne motivovaný. Prvú chybu som urobil hneď vo vode, keď som si nechal odplávať skupinu, v ktorej som sa mal teoreticky udržať. Potom som sa ich márne snažil dohnať, ale nešlo to. Namiesto toho som sa poriadne prehrial v neopréne a 25 stupňovej vode a postupne som vädol. Plavecký výkon bol doslova tragický za 56:24 – čo bol za dlhú domu najhorší plavecký čas. A tak som sa snažil všetko rýchlo dobehnúť na cyklistike. Oprel som sa do toho ako blázon a letel som, kašľajúc na tepy, ktoré boli nad 160 po totálnom prehriatí z plaveckej časti. Ono to fungovalo, ale asi iba prvých 40 kilometrov. Potom mi začínalo byť hrozne zle a musel som zvoľniť. Do konca cyklistiky som sa hrozne pretrápil v katastrofálnom čase a prepadol som sa hodne dozadu. S obavami som vybiehal ale napodiv, celkom mi to bežalo a ako náhle sa prudko ochladilo a začala búrka bol som opäť vo svojej koži. Takže pretek som zakončil svojim najrýchlejším maratónom za 3:20:32 a hrdý na to, že som nevzdal. Celkovo som skončil na 10. mieste a 2. v AG. A k tomu ako čerešničku na torte 2. miesto v celkovom poradí Česko-Slovenského pohára.
Zrazu som nevedel ako ďalej. Nemal som z pretekania dobrý pocit a potreboval som zmenu. Zmenu takú, že som si potreboval struhnúť pretek, kde si budem opäť môcť dokázať, že to dokážem a tak som si vybral Embrunman – pravdepodobne triatlon s najťažším výškovým profilom. Nedával som si žiadne ciele, chcel som iba absolvovať a tak som si pretek jednoducho užíval. Mali sme krásnu dovolenku – stanovačku (Taliansko – Francúzko – Taliansko) a k tom Embrunman. Napísal som o ňom už hodne a tak iba skonštatujem, že som skončil celkovo 49. AG sa nehodnotí. Nabili ma 3 baby. Celkový čas bol 11:52:29.
Čo ďalej. O dva týždne nasledoval Pilman. Nevedel som, či je to rozumné, 2 týždne po Embrune, ale chcel som mať absolvované 4 preteky Classic Cup-u, aby som mal nejakú šancu v záverečnom hodnotení.
Takže nasledoval Pilman – posledný prázdninový víkend. Cieľ bol jednoduchý, nakopnúť sa do poriadneho tréningového cyklu pred Barcelonou a pokúsiť sa ukoristiť nejaké tie body. Ale ono to šlapalo ako bláznivé. Vo vode totálne osamelá plavba, na cyklistike stíhačka ako na Moraviamane, len toho prvého sa mi nepodarilo dobehnúť. Na behu to už bolo kontrolovanie celkovo druhého miesta, ale musel som bežať fakt na limite, snáď okrem posledných 4 kilákov, kedy som vedel, že už je to v suchu. Takže celkovo som skončil 2. a taktiež druhý v AG. Sranda bola, že tento nečakaný výsledok ma katapultoval na prvé miesto v celkovom poradí Classic Cup-u.
A keďže som všetky sily chcel vrhnúť do prípravy na Challenge Barcelona, nezúčastnil som sa posledného závodu Classic Cup-u v Příbrami. Prvé miesto v AG som už mal isté ale v celkovom poradí som očakával, že klesnem a budem rád aj za tretie miesto. A tak sa aj stalo. Takže celkovo v Classic Cup-e som skončil tretí a v AG prvý.
A potom prišla Challenge Barcelona. Pretek sa konal 4.10.2009. Aj o tomto preteku som toho popísal už veľa, takže sa nebudem zbytočne rozpisovať. Pretek mi jednoducho nevyšiel podľa mojich predstáv, ale aj toto bola skúsenosť. Zajazdil som si aspoň cyklistický rekord : 4:48:58 a trať bola minimálne o 2km dlhšia. Celkovo som skončil na 68. mieste a 7. v AG. Čas bol veľkým sklamaním 9:39:47 – ale zase som bol o skúsenosť bohatší. Ironman sa nejazdí na čas – je tam príliš mnoho faktorov, ktoré čas ovplyvňujú a preto odteraz už nikdy čas nebudem riešiť.
A to bol záver triatlonovej sezóny 2009, za ktorou nasledovalo ešte malé bežecké pokračovanie, ale to nestojí za reč.
Som rád, že som si mohol takto krásne zapretekať, zvládol som 4 Ironmany, 3 polovičky a 1 dlhý duatlon. Tak akurát :))).
