Prvé bežkovanie v tejto sezóne.

Už niekoľko dní panovala u nás poriadna zima, teploty hlboko pod bodom mrazu, ale snehu nikde. Bol som z toho dosť sklamaný, lebo v sobotu 19.12. som chcel bežať maratón v Žiline. Ale kombinácia, čerstvého snehového poprašku, teploty -15 stupňov a štartu ráno o 8:30 neveštila nič dobré a tak som sa rozhodol, že až taký drsňák nie som a zostal som pekne doma. V sobotu som poobede dal obrátený duatlonik :40minút trenažér – 14,4km beh a 40 minút trenažér. Beh je čoraz problematickejší v tejto kose (beží sa dobre, lenže nedá sa v teréne, kde je všetko namrznuté, šmykľavé, tvrdé a musel som sa vrátiť na asfalt, ktorý je síce tiež tvrdý ale aspoň rovný) a tak som s radosťou privítal, že k večeru sa objavili na oblohe prvé vločky. A snežilo a snežilo. Snežilo aj keď som išiel spať, lenže ráno už nie. Ale aj tak napadlo asi tak 7 cenťákov prašanu. Nič moc. Troška prašanu, žiadny podklad, ale už som nemohol odolať. Veď práve na to som si kúpil bežky – klasiky – „šutráče“. Teda také, kde platia jednoduché pravidlá: Pravidlo č.1 : Dovolené je všetko.
Pravidlo č.2 : Nesmieš sa pozerať na sklznicu – určite je v pohode :)))

A tak som celý nažhavený vyrazil hneď ráno. A nie sám. Pridala sa aj moja polovička. Dobré na tomto bežkovaní je to, že z obývačky do záhradného domčeka, kde mám sklad TRI nádobíčka mám 10 metrov a zo záhradného domčeka na miesto, kde obúvam bežky asi 5metrov. Rovnako to mám aj z mojej pracovne, ktorá je pod obývačkou :))). Teda žiadne prestoje a hurá bušiť.

Stopa žiadna, spočiatku je terén horší, lebo idem po lúke, ktorú akosi zabudli na jeseň pokosiť a ovce neboli dosť hladné, aby skonzumovali všetku trávu. Ale ide to, tráva predsa nevadí. Potom prichádzajú krásne lúky, vykosené, spasené – paráda. Akurát je to samý kopec.

Celom ma to baví a ďalšie okruhy sú čoraz lepšie, už mám akú-takú stopu. Prvú jazdu zakončujem po 17-tich kilometroch. Poobede dávam ešte 10,5km a aby bol aj Mareček Nemčíkovie spokojný, hrali sme sa potom s deťmi aj na mašérov. Ovšem s tým rozdielom, že mašérmi boli deti a ja som bol zapriahnutý pes.
Na druhý deň som buchol 20 kilákov a ruky ma boleli priam hrozne. Večer som chcel ísť plávať a tak som aj išiel. Sila žiadna a potom, čo som sa rozplával, vyskúšal som môj obľúbený motív 25motýl+75kraul a usúdil som, že po rozplávaní sa už iba vyplávam. Nebudem predsa „držiť“ stovky po 1:35. V útorok malo prísť výrazné oteplenie a tak som si povedal, že ráno ešte rýchlo odbežkujem. Ráno je ešte chladno – snehu tak ako predtým (aspoň to tak vyzeralo) a tak vyrážam. Prebehnem blízku lúku a teším sa na krásne trávnaté kopce.

Lenže. V noci fúkalo a fúkalo poriadne. A jednoducho vietor sneh z týchto lúk odfúkol. Zostali takmer holé a tak som sa musel znechutený vrátiť naspäť a nasilu som odbušil aspoň 8 kiláčikov. Stále sa oteplovalo ale ja som mal poobede ešte nejaké povinnosti v Novom Meste nad Váhom. Na cestu som si ovšem pribalil znovu aj bežky, veď čo keby som našiel po ceste nejaký terén. A našiel. Kamarát mi spomínal, že na jednej zapadlej asfaltke, kde je zákaz vjazdu áut sú ideálne možnosti na skejtovanie. Tak som to išiel omrkúť.

Snehu málo, ale ako som stúpal nahor, vylepšovalo sa to. Na skejting rozhodne nie, ale ja som si zobral aj moje šutrovky. Takže ich vyťahujem a skúšam asfaltovú pistu. Dalo sa to vydržať, odťahám osmičku a idem za povinnosťami. Ale ak pripadne snehu a vytvorí sa dobrý podklad, to bude sjejtovačka. Už sa teším.

Tak zatiaľ sa majte – bežkovaniu zdar.

Smutný koniec snehového dobrodružstva nastal veľmi rýchlo. Tu so sa včera preháňal na bežkách.