Plány na sezónu 2010 – časť prvá.

No, ako by mala vyzerať? To keby som vedel. Aj by som mal plány ako aeroplány, lenže ono to nie je také jednoduché.
V prvom rade: Nedávam si žiadne ciele, čo sa týka dosiahnutého času. Chcem iba pretekať, pretekať veľa a tak aby som mal z toho radosť. Proste chcem byť šťastný triatlonista :))))).
Teraz je dosť blbé obdobie tupého hlušenia a človek iba trénuje a vôbec nevie na čom je, niet sa s čím a ani s kým porovnať. Najhoršie je to, že ani ten tréning človeka moc nebaví. Plávať sám medzi prsiarmi na verejnosti je hrozná nuda a je to nemotivujúce. Cyklistika v podobe trenažéru je doslova cvičenie nervovej sústavy. Vydržať 3-4x do týždňa 2 hodiny na trenažéri vyžaduje naozaj železné nervy a pritom viem, že by som mal viac. Ale priznávam, že som psychická mäkkota. Beh je asi to jediné, čo neflákam. Snažím sa, bojujem, behám v mraze, vode, blate, snehu. Behám rýchlo aj dlho, kopce v teréne aj asfalt. Čo ma naozaj štve je to, že nikde na Slovensku nie je ani stopa po snehu. Absolútne sa nedá bežkovať a to ma štve. Pretože som na to dosť spoliehal. Je to ideálny spôsob ako absolvovať dlhé tréningy, ktoré by som potreboval ako soľ, ale čo sa dá robiť. Asi to budem musieť prežiť s krátkymi tréningami v trvaní do dvoch hodín. Ale späť k téme.

Už to vyzerá, že sezónu začnem 27. februára v Malajzii. Pocestujeme spolu s Marekom Nemčíkom od 19.2 do 2.3. Od tohto preteku si nič nesľubujem, lebo sa naň v podstate nedá pripraviť. Ísť z fleku 180km cyklistickú časovku bude asi poriadna pecka a potom maratón v 38 stupňovej horúčave a 100% vlhkosti. A navyše ja teplo fakt nemám rád. Ale nevadí, dúfam, že to bude pekný výlet, zavŕšený ironmanom v turistickom tempe. Ešte je stále otvorené, či budem pretekať ako Age group, alebo ako Profi. Aby som to uviedol na pravú mieru. Rozhodne sa nechcem hrať na profíka, rozhodne tam moja výkonnosť nesiaha, ale je tu možnosť, že ako profík sa budem môcť zúčastniť značného množstva pretekov, a to dokonca za jedorázový poplatok 750 USD. A kto by si nechcel zapretekať na závodoch ako je JAR, Lanzarote, Nice, Klagenfurt, Zurich .... . Len ešte stále neviem ako to bude s prihlasovaním a preto váham. Má to aj jednu tienistú stránku. Budem musieť stále vypisovať a posielať formuláre na WADA ohľadom miesta pobytu atď. Proste boj s dopingom. Ale to by som niejako mal zvládnuť. Potom sú tam samozrejme aj výhody ako je štart bez tlačenice z prvej vlny. A pretože mi všetci odplávajú, tlačenica nebude hroziť počas celej plaveckej časti. A k tomu ako bonus – férová cyklistika – aspoň v prvom okruhu. Ale zase je tu aj negatívum. SO 100% istotou sa nemôžem kvalifikovať na Hawai. Takže fakt neviem.
Ešte by tu bola možnosť skúsiť prvý pretek ako Age group (Malajziu) a potom by sa videlo. Aj keď bez poriadnej prípravy možnosť kvalifikovania sa v Malajzii vidím ako nereálnu. Ale možno by som to mohol skúsiť. Čo ak by to náhodou vyšlo a pozrel by som sa potom do Kony? Nie, že by som si na Hawaiský štart nejako potrpel, ale predsa ... . Potom by sa ovšem celá sezóna prevrátila hore nohami a asi by som si zapretekal iba u nás doma a šetril bubáky na jeseň. Takže fakt neviem ako na to. Isté je iba jedno. Začínam 27.2. v Malajzii. Potom by som chcel ísť 25.4. do JAR. Na týchto skorých termínoch je zlé, že sa mi asi nepodarí ísť do môjho obľúbeného Lloret de Mar. Predsa len by som ťažko doma obhájil, že týždeň po návrate z Malajzie pôjdem na 2 týždne sa flákať niekde do Španielska. Ale nikdy nehovor nikdy. A ako to bude ďalej. Netuším. Uvidím. Teraz musím iba poriadne začať bušiť (v rámci možností), aby to v Malajzii nebola totálna hanba :))).