IM Južná Afrika - záver

Fakt nemám čas na nejaké vypisovanie blogu. Nestíham už takmer nič a to sou dva dni doma z Afriky.

Tak len aby som to celé nejako rýchlo ukončil.

Supernova v zložení Marek a Jožo má za sebou ďalšiu misiu. Cieľš je splnený na 50%, nabudúce sa bude musieť Mareček viac snažiť.

Nepísal som nič o tom, čo bolo pred pretekom, ale aj tak už je to neaktuálne. Niečo sme potrénovali, hlavne veľa jedli, grilovali stejky ..... . A tak.

Po preteku sa náš pobyt zmenil na objemové sústredenie. Mareček nech si napíše za seba. Ja som hneď na druhý deň po preteku dal regeneračných 60km na kole.

Druhý deň bolo voľno s poldennou návštevou parku Kragga Kamma. Pokukali sme tam kopu zverov a boli sme z toho celkom happy.

 

V stredu bol zase tréningový deň.

Doobedu 83km ale už priemerkou 34km/h a poobede regeneračných 8 bežeckých kilometrov v tempe 4:31/km.

Vo štvrtok sme sa opäť vybrali do parku, teraz pre zmenu Sea Wiew. Tento part je hlavne zameraný na levy. Je ich tam hrozná kopa, ale dajú sa tam vidieť aj tigre a všakovaké bylinožravce.

Hneď po návrate z parku som ešte stihol 33km na kole priemerkou 32,5km/h s následným výklusom na 7km v tempe 4:33/km.

V piatok som si naplánoval dvojfázovú cyklistiku.

Doobedu som si dal 68km priemerkou 33,0km/h. Potom nasledovala jedna pizza v Port Elizabeth a hodinové váľanie sa na pláži. Potom druhá pizza a druhý tréning. Ten bol 56km priemerkou 35,4km/h. Večer sme ešte stihli výábornú večeru so suši, a inými somarinami ako je pivo, írska káva a nejaké domáce frťany. Pretiahlo sa to až do soboty 1:30hod, Maraček ťahal až do 4:00hod.

V sobotu bol deň odchodu. Ale ja som si ešte chcel zabehať, ale nejako to nešlo. Bol som nevyspatý a tak z toho bolo iba 9km v tempe 4:25/km.

Potom sme sa už iba rýchlo dobalili a ponáhľali na letisko.

A tu začína naša ďalšia cestovacia odysea. Kto si myslí, že naša cesta do Afriky bola komplikovaná, tak sa poriadne mýli. Až toto bola sila. Pri čekingu nám oznámili, že naša rezervácia letu do Johanessburgu bola zrušená. Nikto ná nevedel povedať, prečo a kto to urobil, proste bolo to tak. A tak sme čakali a dúfali, že niekto nestihne litadlo, aby sme mohli nastúpiť, lietadlo bolo totiž úplne plné. Našťastie sa to podarilo a na poslednú chvíľu sme nasadli. A sme v Johanessburgu. Tam máme 5 hodín času, čeking v pohode, lenže lietadlo nie a nie priletieť. Nakoniec priletelo, ale máme meškanie viac ako hodinu. A to už vieme, že je prúser. V Dubaji máme na prestup hodinu a 40 minút, lenže s týmto meškaním, sa to proste nedá stihnúť. Nič to. Letíme a prilietame do Dubaja asi 35 minút pred odletom. Letíme cez kontroly, nachádzame gate a stíhame. Máme ešte 15 minút. LENŽE. Chlapík nás zastavuje a hovorí, že nemôžeme nastúpiť. Okolo nás ešte prechádzajú posledný pasažieri, tí môžu, ale my nie. Oni už vedeli, že naše lietadlo má meškanie a tak nám automaticky rebookli netenky na nasledujúci deň. Fakt nahovno. Lietadlo pred nami, my nesmieme nastúpiť a tak sa z dlhým nosom poberáme na customer service. Tam nám ponúkajú 4 hviezdičkový hotel s plnou penziou v meste, lenže nám sa tam nechce!!! Ale nemáme na výber. A tak sa pretĺkame cez všetky tie pasové kontroly a eye scany až sa ocitáme po ceste autobusom v hoteli. Hotel je v poriadku, pekný, super kuchyňa, bombové veľké izby .... . Keď už sme tu teda uviazli, tak si na poobedie objednávame poznávací zájazd po Dubaji. Je to na 4 hodiny a vidíme všetko to, čím sa Dubaj pýši. Umelý ostrov v tvare palmy, najvyššiu budovu sveta, najdrahší hotel so siedmymi hviezdami, pláže, metro, klimatizované autobusové zastávky, dve múzeá a zlatý trh. Akosi to ale na nás nemôže urobiť dojem. Pre mňa osobne je Dubaj mesto bez duše, chladné, nudné, nezáživné. Nič tu nie je ich vlastné, všetko je tu importované v štýle, veď my si to môžeme dovoliť, my na to máme ..... . Je to hrozne smiešne, krátkozraké, pre mňa osobne úbohé. Ale nejako som to prežil a večera v hoteli bola fantastická. Potom som si pustil dva diely Cimrmana v podaní Svěráka a spol a zaspal som. Skrátim to. Na druhý deň už všetko prebiehalo ako malo a tak s jednodňovým meškaním sme sa dostali nakoniec domov.

 

Bola to fajn misia. Marečku vďaka za gulervúcu, masívnu spoločnosť, zase si ma v mnohom obohatil :)))

Veľká vďaka aj Curtovi, ktorý sa o nás staral priam neuveriteľne, bol nám 100% k dispozícii, všade nás vozil, kŕmil, proste bol dokonalý ......

A čo teraz. Našťastie som po preteku poriadne potrénoval, hlavne cyklistiku a tak sa môžem teraz sústrediť na behanie a plávanie. Veď za dva týždne už valím na Lanzarote. Inak som takmer zúfalý, dostať sa tam nie je žiadna sranda, už som mal booknuté super letenky, ale nakoniec vysvitlo, že mi nemôžu zobrať bicykel a tak to vyzerá, že budem musieť ísť s Fischerom z Prahy na regulérny týždňový pobyt s dovolenkármi. Ale aj s Mildom :))) - to bude srandy :))) Blbé je to, že tam dorazím vo štvrtok a to je vlastne iba deň pred pretekom a budem tam musieť tvrdnúť 5 dní po preteku. Váľať sa pri hotelovom bazéne, to zase bude nuda .... . Tak to si zase radšej poriadne potrénujem v kopcoch ......... , možno. Všetko sa ešte uvidí :).