IM France - pretek

Výstrelom sa vrháme do vody a taktika je jednoduchá. Keďže je štart hromadný, napáliť prvú stovku, aby som sa vyhol bitke. Plán bol vymyslený dobre a dokonca sa mi ho podarilo aj splniť :). V postate som sa vyhol akým-koľvek bitkám, aj keď to podľa času nevyzerá, nemám pocit, že by som plával zle. Aj podľa časov ostatných bolo plávanie asi tak 4-kilometrové. Najhorší bol prebeh do druhého kola.

Prebieham do druhého kola

Po kameňoch je to nepríjemné. Taktiež plávanie smerom naspäť ku pláži nie je príjemné, nakoľko sa pláva proti vychádzajúcemu slnku a človek nevidí skoro nič. Ale nejako som to zvládol a už som liezol von z vody za 1:01:03. A je to tu, poriadne zakopávam o kameň pravou nohou a odniesol to necht na prostredníku - doslova som ho vyvalil. S bolesťou bežím do depa, krásne po špičkách naboso a asi tak po sto metroch pociťujem ostrú bolesť v ľavom lýtku, niečo sa tam trhlo a ja už iba krivkám do depa.

Konečne z vody .....

Zhadzujem neoprén ....

V depe dávam dole neoprén, beriem cyklistický staff a dúfam, že budem môcť pokračovať v preteku. Bežať na boso nejde, bolí to ako šľak a tak sa pajdám ku kolu. Beriem ho a vyrážam z depa. Opatrne naskakujem, za jazdy obúvam tretry a skúšam či to pôjde. Na ľahko to ide a tak volím taktiku, netlačiť na pílu a pomaly to skúsiť rozjazdiť. Idem vyslovene na voľno a snáď po prvý krát na začiatku cyklistiky nikoho nepredbieham. Asi tak po 15-tich kilákoch sa skúšam do toho oprieť, ťahá to iba minimálne, v podstate iba keď idem zo sedla a tak pridávam. Na dvadsiatom kiláku prichádza prvá perlička. Prudká zátačka doľava a za ňou schované stúpanie. V propozíciách má sklon 10 percent a dĺžku 500 metrov. Dĺžka by sedela ale sklon musel byť minimálne 15 percent. Proste, ak niekto nemal už v zátačke zhodené na malú a vzadu aspoň 23-ku nemal šancu a musel tlačiť. Na tomto úseku ma predbehlo aspoň 10 borcov, ktorých som pracne predbiehal predtým. V stoji som jednoducho nemal odvahu sa do toho naplno oprieť. Ale hneď za kopčekom to borcom vraciam a idem cez nich. Sem-tam niekoho predbehnem, sem tom niekto mňa. Trať ide hore-dole až sa dostávame s prvému serióznemu stúpaniu. V ňom stretávam Pavla Kašpárka, prehodíme zopár slova idem cez neho. Pavel mi to v nasledujúcom zjazde vracia a preletí okolo mňa ako raketa. Dostávame sa asi na 50-ty kilák a tu začína 21 kilometrové stúpanie s prevýšením takmer 1100 metrov. Striedajú sa tu prudšie úseky s miernejšími a niekde na začiatku stúpania zase predbieham Pavla. Horšie je to, že aj mňa v kopci predbiehajú iní borci, nie je ich veľa, ale spôsob ako ma niektorí predbiehajú je z môjho pohľadu úplné zúfalstvo. Proste im to do kopca letí. Ale som hore a teraz nasledujú úseky dole-hore, hore mi to ide ako-tak, ale v zjazdoch hrozne strácam. Proste trať treba poznať, a treba to dole kopcom vedieť - a to ja neviem, nie že by som išiel pomaly, ale nie som sebevrah a chcem to prežiť. Takto sa nejako premotávam až do 120-teho kiláku, odkiaľ to ide v podstate iba dole kopcom. Predbehne ma more ľudí, dnes proste nemám svoj deň a tak proste idem do cieľa a snažím sa ušetriť čo najviac síl na beh. Teda dúfam, že pobežím :(. Prichádzam naspäť do Nice a do depa. Na tachometri mám 174km, teda trať je kratšia. Dávam ju za 5:26:33 a zosadám. Zase som bosí a bežať sa mi nedá. Je to v háji. S čiernymi myšlienkami krivkám-pobehujem do prezliekacieho stanu a verím, že to pôjde. Prezúvam sa do Newtonov, nasadzujem šiltovku a vybieham.

Začiatok behu ...

Cez špičky to nejde a toľko som sa tomu venoval. Bežím vyslovene cez päty a kto to skúšal v Newtonoch tak vie o čom hovorím. V nich sa dá všetko, len nie bežať cez pätu, tam vôbec netlmia. Ale dá sa mi bežať, nie je to ideálne, ale bežím, dokonca ani nie najpomalšie. Prvý kilák je za 4:22, druhý za 4:30, tretí za 4:38 ... potom už nad 4:45, ale bežím. Na šiestom kiláku musím čúrať a trvá to skoro minútu. Do desiateho kiláku to ide ako-tak, potom už iba spomaľujem. Je strašné teplo a nikde ani stopa po tieni, varím sa. Je to fakt drsné, usporiadatelia akosi pozabudli na hubičky, dalo sa iba osprchovať .... . Beh sa pre mňa stáva poriadnym utrpením, ambície klesajú na minimum, chcem iba dokončiť. Ako si tak behám sledujem ako to krásne beží Pavlovi Kašpárkovi - je stále bližšie a bližšie, až ma nakoniec 15 kilometrov pred cieľom predbehne. Zdravíme sa s Davidom, teda viac on mňa, ako ja jeho - sorry Davide fakt som mal dosť. Čakám, kedy uvidím na behu Marečka, ale nedočkávam sa. Vždy v polovici kola ma odfandia deti s mojou milou manželkou a mažú sa kúpať. Oni sa vlastne kúpu stále, len vybehujú, mi zakričať "Do Toho Tatinko!!!".

A toto je už záver, robím opičky a Šarkan ma fotí ....

Úsmev cez slzy .... aj keď to tak nevyzerá, bol som totállne v pr.....

Som v poslednom kole, už viem, že to dám, apaticky sa blížim do cieľa. Cieľovú uličku si vychutnávam a fakt sa teším, že mám ten nezmysel za sebou. Maratón som odpochodoval v neznesiteľnom teple a slnku za 3:48:43. Celkovo som dal Ironman Nice za 10:24:39, čo je veľmi zlý výkon. Nemal som svoj deň a samozrejme je to aj daň za to, že je to už piaty Iron v tejto sezóne.

Celkovo to dalo 149. miesto a 11. v MPRO - asi ich veľa nedošlo do cieľa :)))

Zopár poznámok k preteku napíšem nabudúce, zatiaľ iba toľko ........