Po dlhom nepísaní, ale o to väčšom pretekaní zase ožíva vaša stránka
Tak sa nenechajte zahanbiť a klikajte, čítajte, prispievajte :)
utorok 31. augusta 2010
pondelok 30. augusta 2010
Totally burn out :(
Myslel som si, že som väčší terminátor ako v skutočnosti som :)
Proste mi absolútne došlo. Po Slovakmane som si myslel, že stačí 12 dní regenerácie v Tunisku a môžem opäť bušiť naplno a brutálne sa pripraviť na záverečné dva irony sezóny na Floride a v Arizone. Ale všetko je inak.
Myslel som si, že slabosť, ktorú som cítil už počas posledných troch ironov vyplýva jednoducho z nedostatku tréningu a samozrejme aj "trošku" nahusteného programu a dá sa jednoducho prebiť zase poriadnym tréningom. Veď som v podstate od polovice mája (teda pre IM Lanzarote) poriadne netrénoval, nasledovalo iba 6 ironov po sebe.
Ale nie je to také ľahké, oddych v Tunisku sa stal vlastne laborovaním s chorobou a celý pobyt som bol na antibiotikách. V kombinácii s každodenným pobytom na slnku a blbnutím vo vode sami to asi poriadne spočítalo.
Len čo som prišiel domov, tak som nasadol na bicykel a hodil som si 85km, síce pomaly, ale predsa. A potom to prišlo ... za 9 tréningových dní som nabehal 115km a najazdil 261kilákov, všetko pomaly aj beh aj kolo, žiadne plávanie - to by ma zabilo úplne, lebo som sa každý deň budil s úplne vyschnutým hrdlom a bol som rád, že som bol ... :). Bolelo ma každé prehltnutie, teda nebolelo ... bolí stále a niet ani náznaku zmeny ... takže je to asi všetko v pitli.
Skúsil som pomaly a krátko, ale nefungovalo to, teraz už to vidím iba na totálny kľud aspoň na týždeň a dúfať, že to bude stačiť.
Stratím síce drahocenný čas prípravy, ale inak by som asi mohol stratiť oveľa viac. Už teraz je žiaľ jasné, že na Floride a ani v Arizone nič nepredvediem ... ale aspoň by som rád došiel do cieľa, ale teraz sa mi aj to zdá úplne nereálne. Takže mi nezostáva nič iné, len dúfať že oddych nejako pomôže a zachránim aspoň niečo.
Aspoň využijem čas a zase oživím http://www.trisport.sk/ , kde možno očakávať veľké zmeny, po tom čo aj Mareček sa podujal spolupracovať :). Určite bude viac srandy ... . V lete to jednoducho nešlo a musel som to jednoducho nechať tak, horko-ťažko som stíhal blog ...
Proste mi absolútne došlo. Po Slovakmane som si myslel, že stačí 12 dní regenerácie v Tunisku a môžem opäť bušiť naplno a brutálne sa pripraviť na záverečné dva irony sezóny na Floride a v Arizone. Ale všetko je inak.
Myslel som si, že slabosť, ktorú som cítil už počas posledných troch ironov vyplýva jednoducho z nedostatku tréningu a samozrejme aj "trošku" nahusteného programu a dá sa jednoducho prebiť zase poriadnym tréningom. Veď som v podstate od polovice mája (teda pre IM Lanzarote) poriadne netrénoval, nasledovalo iba 6 ironov po sebe.
Ale nie je to také ľahké, oddych v Tunisku sa stal vlastne laborovaním s chorobou a celý pobyt som bol na antibiotikách. V kombinácii s každodenným pobytom na slnku a blbnutím vo vode sami to asi poriadne spočítalo.
Len čo som prišiel domov, tak som nasadol na bicykel a hodil som si 85km, síce pomaly, ale predsa. A potom to prišlo ... za 9 tréningových dní som nabehal 115km a najazdil 261kilákov, všetko pomaly aj beh aj kolo, žiadne plávanie - to by ma zabilo úplne, lebo som sa každý deň budil s úplne vyschnutým hrdlom a bol som rád, že som bol ... :). Bolelo ma každé prehltnutie, teda nebolelo ... bolí stále a niet ani náznaku zmeny ... takže je to asi všetko v pitli.
Skúsil som pomaly a krátko, ale nefungovalo to, teraz už to vidím iba na totálny kľud aspoň na týždeň a dúfať, že to bude stačiť.
Stratím síce drahocenný čas prípravy, ale inak by som asi mohol stratiť oveľa viac. Už teraz je žiaľ jasné, že na Floride a ani v Arizone nič nepredvediem ... ale aspoň by som rád došiel do cieľa, ale teraz sa mi aj to zdá úplne nereálne. Takže mi nezostáva nič iné, len dúfať že oddych nejako pomôže a zachránim aspoň niečo.
piatok 27. augusta 2010
A Day with Marek in Cunovo :)
Ako sa regeneruje podľa ironmanov? No predsa na kole, v krásnom počasí, v ešte krajšom prostredí a samozrejme s najkrajšími fungl novými dresmi od Kiwami, ktoré nám poslala Helen úplne nedávno. A samozrejme s mojim najguervúcejším, najironmanovejším kamarátom Marekom, bez ktorého by zo včerajšieho tréningu bol iba obyčajný tréning, ale takto to bol Day s veľkým "D".
Sposúdte sami :
Sposúdte sami :
Tak to sme my, vynovení, krásni :) a ide sa trénovať
Niekto testuje posed v tuneli, nám stačí Dunajská hrádza, fúka tam rovnako :)
A Mareček, vždy elegantný
medzi cykloturistami sme asi vyzerali ako mimozemšťania :)
A že hrádza je rovina - pozrite ako to láme :)
keď môže Nemčík, môže aj Vrábel :)
a ešte raz :)
Mereček to vie aj v sede
"Kančelára" v podaní ala Shocker
Tak to by už stačilo Mr. Nemčík - ide sa ďalej trénovať
ale on iba toho svojho Kančeláru, ako keby nevedel, že Kančelára bez Spešla je ako triatlonista bez internetu :)
A na záver sme ešte v Areáli vodných športov s otvorenou hubou pozorovali ako borci, ktorí to naozaj vedia jazdia na divokej vode
Zase si niečo neodpustím. Našiel som 2 krásne Marečkove fotky a z ních je úplne jasné, prečo sa mu ten Slovakman tak vydaril, s takými fanúšikmi ... :)
Takže takto sme strávili deň s M.N. Spojili sme zdanlivo nespojiteľné, Marekovo vyladenie pred Podersdorfom a moje opätovné najazďovanie kilometrov v základnej vytrvalosti a k tomu gulervúcu perfektnú náladu.
Nezostáva nič iné, iba Nemčíkmanovi držať palce na jeho 10. tohtoročnom ironmane, aby potvrdil, že mu to v posledných dňoch fičí ...
pondelok 23. augusta 2010
Zopár riadkov
Už dlhšie som nič nenapísal a tak niečo skúsim zosmoliť.
Hneď po Slovakmane bolo načase zaradiť nejaké to voľno a aby z toho bolo naozaj voľno, tak som sa poistil, aby som odišiel niekam ďaleko a bez bicykla. A tak som 6 hodín po návrate z Nitry už znovu sedel v aute, tento krát z celou rodinkou a mierili sme na bratislavské letisko, kde sme naberali smer Afrika - Tunisko - Monastir - Hammamet ... :)
To malo byť zárukou dôkladného oddychu po našom letnom bláznení :)
A tak aj bolo, prišiel som totálne zlikvidovaný, na druhý deň som vyfasoval teplotu a hrozné bolesti hrdla, na tretí deň aj nechutný kašeľ a už to bolo na prieduškách ... Volal som doktora, ten mi hneď pichol nejakú inekciu, nasadil antibiotiká a ďaľšie lieky a bola dovolenka ako sa patrí. Neviem, či v tej inekcii bol nejaký zázrak, ale z úplnej trosky sa v priebehu asi troch hodín stal zo mňa opäť funkčný človek a večer som už mohol byť pri mori a na detskej disco :)))
A potom to už bolo dobré ... takže som stratil iba jeden a pol dňa z 12-tich ... žiadna tragédia.
Tunisko bolo vyslovene o ničnerobení, žraní a pohode ... slovom bolo to výborné ... ku koncu až nudné a tak som už opäť skúšal niečo robiť. Plával som stále, aj keď iba pomaličky a krátko, ale na záver so 3x vybehol - 2x naboso po piesku a raz na rozpálený asfalt. Vôbec to nebolo ono, doslova som sa vliekol a pri tom tepy neskutočnéééééé, proste nemá to cenu ... únava je obrovská, forma nulová ... táto časť sezóny je definitívne odpískaná ....
Zato detičky pod mojim "vedením" urobili obrovský pokrok v plávaní. Margarétka zvláda pekne kraul, znak, prsia a vie sa potopiť "hlavou dole do 2apol metrovej hĺbky", Jožko konečne pochopil, že kraul je lepšie plávať zo zanorenou hlavou a tak urobil konečne ten rozhodujúci krok a podstatne zrýchlil, ale hlavne vydrží oveľa dlhšie ... musel som sa pochváliť, proste mám z nich neskutočnú radosť.
Na dovolenke som sa stal totálnym ignorantom internetu aj mobilu, ani jedno som tam ani raz nezapol ... proste som sa chcel venovať iba rodine a oddychovať ... snáď sa to podarilo.
Po príjazde domov som samozrejme zapol internet a preštudoval, čo sa vlastne udialo v tom našom malom triatlonovom svete. Po skvelom a výborne organizačne zvládnutom Slovakmane neštekol ani pes, iba zopár "vychytralých všetkoznalcov na etriatlone" zase podrobilo kritike to, o čom nemajú ani páru.
Tu sa musím pristaviť. Na dovolenke som predsa len napísal obsiahly race-report, ale nejdem ho ani uverejňovať (je to aj tak neaktuálne a je to nuda ... po deviaty raz v tomto roku to isté), radšej niečo napíšem o tom našom Slovakmane, lebo som bol naozaj dosť znechutený tým, čo som si musel prečítať. Prosím berte to iba ako moje silne subjektívne názory, z ktorými nechcem nikoho uraziť.
Podľa mňa je Slovakman dlhodobo najlepší dlhý triatlon na okolí so skvelou organizáciou a určite najlepšou kvalitou pretekárskeho poľa ... stačí sa pozrieť na výsledky za posledné ročníky ...
To, že sa počet účastníkov nemôže dostať nad 100-ku je strašná škoda, tento pretek si to rozhodne zaslúži a je schopný zvládnuť v pohode aj 300 borcov
Je veľká škoda, že sa mu do termínu votreli iné preteky, pred 3-mi rokmi Lipno, potom Bigman ... pričom v kalendári je určite kopa miesta ....
Slovakman bol tento rok trošku kratší, ale to si myslím neuberá nič na športovej úrovni výsledkov ... a len ako poznámka, nebol to žiadny 3/4 IM, plávalo sa min 4km, na kole sa išlo 168km (o 9 menej ako je to tradične) a maratón je v Nitre presný.
Len tak zo srandy ak ide borec 36km/h tak tých 9km mu trvá presne 15 minút a vo vode sa zdržal naviac cca. 3 minúty, takže stačí si pripočítať k výslednému času cca. 12 minút a máte trať "klasickej Nitry" . Okrem toho, tento rok sa išiel "kopcovitý" úsek nie 5x, ale 6x, 5x sa navyše točilo okolo kužeľa a 5x sa prechádzal asi 500metrový úsek po panelovej ceste za letisko s množstvom zátačiek, kde priemer klesal asi najviac ... to len tak pre objektivitu ... nič viac tým nechcem povedať. Kto tam bol vie a kto nie urobil chybu :)
Už som raz niekde písal, že IM nie je o osobákoch a o čase. Myslím, že Ironmani sú čestní ľudia a "osobák" z Nitry uvedú s poznámkou o dĺžke trate ....
Ale hovoriť o osobákoch? Veď to je smiešne, veď každý pretek je iný, aj keď je na tej istej trati ... veď hlavným "nepriateľom" ironmana je počasie, teplota, vietor, ale veď to všetci vieme ... Stačí sa pozriať na môj čas, zdá sa byť slušný, aj po pripočítaní tých na neviem napríklad 12 minút a pri tom som išiel úplne zle, vo vode zúfalstvo na kole žiadna naozajstná sila a iskra a na behu odovzdať všetko čo ešte v nádrži zostalo a verte tomu že tam toho už po posledných pretekoch moc nebolo. Ten kto si skúsil dva IM po sebe vie a ten kto tri IM vie ešte viac :) ... Proste, boli výborné podmienky, takmer bezvetrie, zamračené, suché cesty a teplota 17 stupňov, malé a krátke depá ... proste ideál na rýchly čas ... takéto podmienky človek nájde iba "doma" ... takže ak sa chce niekto hnať za osobákom von a odjazdí cyklistiku s čistým svedomím ... nepochodí - verte, vonku je to všetko náročnejšie, o pretekoch mimo Európy ani nehovorím ... Prečo sa potom konajú preteky typu Nice, Lanzarote, Malaysia, Embrunman, nikto si tam nikdy nezajazdí osobák a pri tom sú také obľúbené ... asi preto, lebo skutoční ironmani po "osobákoch" nejdú, to by boli potom všetci na štarte v Podersdorfe :))) ... aj to iba keď je zima, nefúfa a nie sú vlny :)))) ... inak to predsa nemá cenu :)))
Ale dosť, proste si myslím, že skvelý Karolov výkon (ktorý porazil všetkých rozdielom triedy) zostal úplne niekde v zabudnutí a diskusia pod článkom o jeho výkone bola totálne od veci.
Vlado a Paľo s ich teamom zorganizovali úplne skvelé podujatie (pre mňa osobne najlepšie v tomto roku). Ďakujem vám chlapci a dúfam, že svoj boj nevzdáte ... Slovakman určite svoje miesto na svete má ... a keď nás bude nabudúce viac, určite budú aj tie TOI TOI-ky
Teraz zase z iného súdku :
Strašne som sa tešil, že tento víkend pôjdem na môjho obľúbeného Pilmana, ale žiaľ musím to nechať tak. Neviem, čo by som tam robil, myslím, že by som to do cieľa pod 5 hodím asi ani nezvládol ... nejde mi to, nevládzem a probléby z hrdlom sú tu stále a tak musím iba pomaličky a opatrne a hlavne poriadne oddychovať, aby zo záveru sezóny ešte niečo bolo, lebo ešte nás s mojim Marečkom čakajú 3 preteky, ale to až v Novembri ...
A ešte pre tých, čo nepôjdu na Pilmana je tu v sobotu v Bratislave Triatlon pre všetkých s množstvom sprievodných akcií a detských pretekov, alebo pre tých najželeznejších tradičný Podersdorf (prídte si to rozdať s Nemčíkom) ... takže neváhajte a triatlonujte a ak nemôžete pretekať (ako ja), tak aspoň príďte fandiť ...
Hneď po Slovakmane bolo načase zaradiť nejaké to voľno a aby z toho bolo naozaj voľno, tak som sa poistil, aby som odišiel niekam ďaleko a bez bicykla. A tak som 6 hodín po návrate z Nitry už znovu sedel v aute, tento krát z celou rodinkou a mierili sme na bratislavské letisko, kde sme naberali smer Afrika - Tunisko - Monastir - Hammamet ... :)
To malo byť zárukou dôkladného oddychu po našom letnom bláznení :)
A tak aj bolo, prišiel som totálne zlikvidovaný, na druhý deň som vyfasoval teplotu a hrozné bolesti hrdla, na tretí deň aj nechutný kašeľ a už to bolo na prieduškách ... Volal som doktora, ten mi hneď pichol nejakú inekciu, nasadil antibiotiká a ďaľšie lieky a bola dovolenka ako sa patrí. Neviem, či v tej inekcii bol nejaký zázrak, ale z úplnej trosky sa v priebehu asi troch hodín stal zo mňa opäť funkčný človek a večer som už mohol byť pri mori a na detskej disco :)))
A potom to už bolo dobré ... takže som stratil iba jeden a pol dňa z 12-tich ... žiadna tragédia.
Tunisko bolo vyslovene o ničnerobení, žraní a pohode ... slovom bolo to výborné ... ku koncu až nudné a tak som už opäť skúšal niečo robiť. Plával som stále, aj keď iba pomaličky a krátko, ale na záver so 3x vybehol - 2x naboso po piesku a raz na rozpálený asfalt. Vôbec to nebolo ono, doslova som sa vliekol a pri tom tepy neskutočnéééééé, proste nemá to cenu ... únava je obrovská, forma nulová ... táto časť sezóny je definitívne odpískaná ....
Zato detičky pod mojim "vedením" urobili obrovský pokrok v plávaní. Margarétka zvláda pekne kraul, znak, prsia a vie sa potopiť "hlavou dole do 2apol metrovej hĺbky", Jožko konečne pochopil, že kraul je lepšie plávať zo zanorenou hlavou a tak urobil konečne ten rozhodujúci krok a podstatne zrýchlil, ale hlavne vydrží oveľa dlhšie ... musel som sa pochváliť, proste mám z nich neskutočnú radosť.
Na dovolenke som sa stal totálnym ignorantom internetu aj mobilu, ani jedno som tam ani raz nezapol ... proste som sa chcel venovať iba rodine a oddychovať ... snáď sa to podarilo.
Po príjazde domov som samozrejme zapol internet a preštudoval, čo sa vlastne udialo v tom našom malom triatlonovom svete. Po skvelom a výborne organizačne zvládnutom Slovakmane neštekol ani pes, iba zopár "vychytralých všetkoznalcov na etriatlone" zase podrobilo kritike to, o čom nemajú ani páru.
Tu sa musím pristaviť. Na dovolenke som predsa len napísal obsiahly race-report, ale nejdem ho ani uverejňovať (je to aj tak neaktuálne a je to nuda ... po deviaty raz v tomto roku to isté), radšej niečo napíšem o tom našom Slovakmane, lebo som bol naozaj dosť znechutený tým, čo som si musel prečítať. Prosím berte to iba ako moje silne subjektívne názory, z ktorými nechcem nikoho uraziť.
Podľa mňa je Slovakman dlhodobo najlepší dlhý triatlon na okolí so skvelou organizáciou a určite najlepšou kvalitou pretekárskeho poľa ... stačí sa pozrieť na výsledky za posledné ročníky ...
To, že sa počet účastníkov nemôže dostať nad 100-ku je strašná škoda, tento pretek si to rozhodne zaslúži a je schopný zvládnuť v pohode aj 300 borcov
Je veľká škoda, že sa mu do termínu votreli iné preteky, pred 3-mi rokmi Lipno, potom Bigman ... pričom v kalendári je určite kopa miesta ....
Slovakman bol tento rok trošku kratší, ale to si myslím neuberá nič na športovej úrovni výsledkov ... a len ako poznámka, nebol to žiadny 3/4 IM, plávalo sa min 4km, na kole sa išlo 168km (o 9 menej ako je to tradične) a maratón je v Nitre presný.
Len tak zo srandy ak ide borec 36km/h tak tých 9km mu trvá presne 15 minút a vo vode sa zdržal naviac cca. 3 minúty, takže stačí si pripočítať k výslednému času cca. 12 minút a máte trať "klasickej Nitry" . Okrem toho, tento rok sa išiel "kopcovitý" úsek nie 5x, ale 6x, 5x sa navyše točilo okolo kužeľa a 5x sa prechádzal asi 500metrový úsek po panelovej ceste za letisko s množstvom zátačiek, kde priemer klesal asi najviac ... to len tak pre objektivitu ... nič viac tým nechcem povedať. Kto tam bol vie a kto nie urobil chybu :)
Už som raz niekde písal, že IM nie je o osobákoch a o čase. Myslím, že Ironmani sú čestní ľudia a "osobák" z Nitry uvedú s poznámkou o dĺžke trate ....
Ale hovoriť o osobákoch? Veď to je smiešne, veď každý pretek je iný, aj keď je na tej istej trati ... veď hlavným "nepriateľom" ironmana je počasie, teplota, vietor, ale veď to všetci vieme ... Stačí sa pozriať na môj čas, zdá sa byť slušný, aj po pripočítaní tých na neviem napríklad 12 minút a pri tom som išiel úplne zle, vo vode zúfalstvo na kole žiadna naozajstná sila a iskra a na behu odovzdať všetko čo ešte v nádrži zostalo a verte tomu že tam toho už po posledných pretekoch moc nebolo. Ten kto si skúsil dva IM po sebe vie a ten kto tri IM vie ešte viac :) ... Proste, boli výborné podmienky, takmer bezvetrie, zamračené, suché cesty a teplota 17 stupňov, malé a krátke depá ... proste ideál na rýchly čas ... takéto podmienky človek nájde iba "doma" ... takže ak sa chce niekto hnať za osobákom von a odjazdí cyklistiku s čistým svedomím ... nepochodí - verte, vonku je to všetko náročnejšie, o pretekoch mimo Európy ani nehovorím ... Prečo sa potom konajú preteky typu Nice, Lanzarote, Malaysia, Embrunman, nikto si tam nikdy nezajazdí osobák a pri tom sú také obľúbené ... asi preto, lebo skutoční ironmani po "osobákoch" nejdú, to by boli potom všetci na štarte v Podersdorfe :))) ... aj to iba keď je zima, nefúfa a nie sú vlny :)))) ... inak to predsa nemá cenu :)))
Ale dosť, proste si myslím, že skvelý Karolov výkon (ktorý porazil všetkých rozdielom triedy) zostal úplne niekde v zabudnutí a diskusia pod článkom o jeho výkone bola totálne od veci.
Vlado a Paľo s ich teamom zorganizovali úplne skvelé podujatie (pre mňa osobne najlepšie v tomto roku). Ďakujem vám chlapci a dúfam, že svoj boj nevzdáte ... Slovakman určite svoje miesto na svete má ... a keď nás bude nabudúce viac, určite budú aj tie TOI TOI-ky
Teraz zase z iného súdku :
Strašne som sa tešil, že tento víkend pôjdem na môjho obľúbeného Pilmana, ale žiaľ musím to nechať tak. Neviem, čo by som tam robil, myslím, že by som to do cieľa pod 5 hodím asi ani nezvládol ... nejde mi to, nevládzem a probléby z hrdlom sú tu stále a tak musím iba pomaličky a opatrne a hlavne poriadne oddychovať, aby zo záveru sezóny ešte niečo bolo, lebo ešte nás s mojim Marečkom čakajú 3 preteky, ale to až v Novembri ...
A ešte pre tých, čo nepôjdu na Pilmana je tu v sobotu v Bratislave Triatlon pre všetkých s množstvom sprievodných akcií a detských pretekov, alebo pre tých najželeznejších tradičný Podersdorf (prídte si to rozdať s Nemčíkom) ... takže neváhajte a triatlonujte a ak nemôžete pretekať (ako ja), tak aspoň príďte fandiť ...
nedeľa 8. augusta 2010
SLOVAKMAN 2010
V sobotu som si dal ešte Slovakman, moc som to nechcel vytrubovať, že tam pôjdem, lebo som nevedel či po Zurichu s Regensburgom budem chodiť.
Ale predsa sa to dalo, tak prečo nie, veď na dovolenku ideme až v nedeľu naobed :)
Takže SLOVAKMAN 2010 neviem presne za koľko ale okolo 9:05:XX
Pre doplnenie uvediem, že sa pretekalo na trati 4,0 + 167 + 42,2, preto taký rýchly čas.
Trať bola zmenená z dôvodu výstavby dialnice, takže mala oproti klasickému Slovakmanu o 10km menej :)
Ale toto je už naozaj koniec letnej sezóny a dávam si voľno - žiadne prekvapenia, budem teraz 11 dní ležať v bazéne a vegetiť ...
streda 4. augusta 2010
Ironman Regensburg - race report
A je to tu zase po týždni opäť na štarte. Po dvoch krásnych dňoch v Južnom Tirolsku sa s Marečkom presúvame do Regensburgu, aby sme si opäť pomerali sily s odpočinutými borcami.
Pretek pre nás už začína v piatok na obed, kedy musíme byť povinne na race meetingu pre profesionálov - je povinný a to nie len preto, aby sme sa dozvedeli, niečo o tejto novej trati v seriáli, ale zároveň sa konala povinná dopingová kontrola pre všetkých, ktorí štartujú v kategórii PRO. A keďže sme v Nemecku, tak to bola dopingovka dôkladná. Najskôr každý na krv a potom vyžrebovaní ešte aj na čúranie. Samzrejme ja som bol medzi vyvolenými a musel som ísť aj čúrať. Podrobnosti nechám tak, len napíšem, že na odchytili na ceste zo záchodu, kde som vyčúral asi liter a tak trvalo asi hodinu kým som bo zo seba schopný niečo dostať a musel som pri tom vypiť 2 litre minerálky. Ale ujovia a tety z NADA boli milí a vydržali to so mnou a ešte sme si pri tom pekne pokecali.
To by bolo asi všetko, až po absolvovaní dopingovky boli profíkom odovzdané čípy a štartové čísla - toto sa mi páči a takto by to malo byť na každom preteku !!!
Inak musím usporiadateľov pochváliť, lebo PRO meeting bol naozaj PRO vo výbornom hoteli, s kopou jedla a pitia - proste všetko na najvyššej úrovni.
čo bolo do preteku nebolo až také podstatné, ale po výbornej večeri, kde som zjedol svoj najväčší steak v živote som sa tešil na ráno.
A je tu ráno. Všetko v pohodičke, až dokedy nevidíme obrovskú dopravnú zápchu, ako sa valí z dialnice na miesto štartu. Išli sme na štart s časovým predstihom, ale po rýchlej kalkulácii zisťujeme, že to bude len tak-tak. Nechávame auto asi 2,5km od štartu a radšej to dôjdeme peši - predsa len je to istota, že to stihneme. A stíhame, sme v pohode, kontrolujeme staf a ide sa na to. Mám obavy, či jazero je dostatočne veľké pre 2500 borcov, ale asi áno ... .
Štart profíkov je naraz z Age groups, len stojíme asi 5 krokov vpredu. Mareček poznamenal, že si pripadá, ako keby sa nás chystalo naháňať 2500 nažhavených vlčiakov a niet úniku. Bum štart, a plávam. Prvé metre totálne naplno, čo to dá - dúfam že sa vyhnem bitke. Ale nie, je to mela ako blázon, kopanie, fackovanie, boxovanie, proste fakt hnusné, kedy sa tu niekomu niečo stalo, tak podľa mňa nemá žiadnu šancu prežiť ... . Asi po 200 metroch si nachádzam svoje miesto a pláva sa mi výborne, zrazu je miesta dosť, všetko ide ako po masle. Úplne iný pocit ako pred týždňom, doslova si plávanie užívam a pri tom viem, že to nie je až také pomalé ... . Plávanie je prehľadné, pokojná hladina ... proste pohoda vo vode. Ani neviem ako mi to ušlo a idem von z vody. Konečne s úsmevom na perách a upaľujem cez celé depo k bicyklu. Depo je fakt rozsiahle, ale berem Spešlíka vydávam sa na dva okruhy. Cyklistika je v Regensburgu pekná, ironmanská, s jedným poriadnym kopcom v každom okruhu, inak taká zvlnená rovina. Trať vedie v otvorenej krajine, po veľmi kvalitných cestách a trať je úplne uzavretá a bezpečná. Čo sa férovosti týka, tak usporiadatelia urobili obrovský kus práce a dokázali, že aj keď je na trati 2500 pretekárov dá sa jazdiť bezhákovo - klobúk dole. Na trati bolo vidieť 30 motoriek s rozhodcami a tí rozháňali balíky, upozorňovali a trestali. A môžem povedať, že sa im to podarilo - bol to férový pretek! Ten jeden kopeček na kruhu znamená prevýšenie asi 400metrov, nič prudké, ale hrozne dlhé a priemer tam nezadržateľne klesá, takže trať nie úplne superrýchla, ale ani nie pomalá. Ja som sa na kole cítil výborne a išiel som z cieľom neprepaľovať a ísť tak, aby som udržal priemer 36km/h, to znamená cyklistiku za 5 hodín. Toto som v podstate dodržal, len trať mala cca. jeden kiláčik naviac :) Ale to sú prkotiny ...
Dorazil som do depa a vybieham, sledujem čas, presne ako som chcel, na garmine vidím 6:05 a to znamená, že si môžem dovoliť bežať maratón za 3:50 a to je 5:30/km. Rýchlo kalkulujem a volím nasledovnú stratégiu. Bežia sa 4 okruhy a pobežím prvý v tempe 5:00/km a vybavím tam aj záchod, druhý 5:20/km, tretí 5:40/km a štvrtý 6:00/km. Toto keď udržím tak to klapne pod 10 hodín, čo považujem za maximum na čo v danej situácii mám. Plán plním, prvé kiláky dávam okolo 4:45/km, aby zostala vata na záchod na konci okruhu, druhý okruh spomalím podľa plánu atď... Je veľmi teplo, treba veľa piť a chladiť hubičkami, stále si beriem ľad a držím ho v rukách - to mi robí dooobre. Idem stále podľa plánu, a maratón mi ubieha rýchlejšie ako obyčajne. Je to hlavne zásluhou neuveriteľnej diváckej kulisy, takej akú som ešte nezažil (Klagenfurt nemá šancu). Situovať beh do stredu mesta, zvoliť prebehy centrom, námestiami a parkami je vynikajúca voľba. Ku koncu sa cítim úplne v pohode, a tak si dovoľujem posledné 3 kiláčiky zrýchliť asi na 5:10/km a užívam si dobeh do cieľa.
Čo dodať, tento pretek hodnotím veľmi vysoko, organizačne takmer úplne dokonalý, perfektne pripravený.
A môj výkon? Som absolútne spokojný, hodnotím ho veľmi vysoko, aj keď to podľa času nevyzerá. Bol to môj 8. tohtoročný ironman, 4. v priebehu piatich týždňov a poviem vám, že je to cítiť. Ušili sme si s Marekom na seba obrovskú habaďúru v podobe našej letnej šnúry a som strašne rád, že som to dotiahol do konca aj keď to niekedy strašne bolelo. Teraz to mám za sebou a môžem si konečne oddýchnuť, žiadny tlak, žiadny stres ... proste sa teším na dovolenku s rodinou, na oddych a kľud. Žiadny tréning, žiadny pretek, proste je koniec sezóny ... možno ešte niečo s Marekom vymyslíme na jeseň, ale iba ak bude chuť a bude nás to baviť.
Ešte trošku štatistiky:
Plávanie 56:51 - T1 3:04 - Cyklistika 5:03:33 - T2 2:54 - Beh 3:49:35
Umiestnenie : 149. celkovo, 18. MPRO
Veľmi ma potešil Marek, že strašne bojoval a vybojoval cieľ a verím, že od teraz to bude už iba lepšie.
V cieli sme sa zišli celá kopa kamarátov z Čiech a zo Slovenska, proste pekná nedeľa v Regensburgu.
Pretek pre nás už začína v piatok na obed, kedy musíme byť povinne na race meetingu pre profesionálov - je povinný a to nie len preto, aby sme sa dozvedeli, niečo o tejto novej trati v seriáli, ale zároveň sa konala povinná dopingová kontrola pre všetkých, ktorí štartujú v kategórii PRO. A keďže sme v Nemecku, tak to bola dopingovka dôkladná. Najskôr každý na krv a potom vyžrebovaní ešte aj na čúranie. Samzrejme ja som bol medzi vyvolenými a musel som ísť aj čúrať. Podrobnosti nechám tak, len napíšem, že na odchytili na ceste zo záchodu, kde som vyčúral asi liter a tak trvalo asi hodinu kým som bo zo seba schopný niečo dostať a musel som pri tom vypiť 2 litre minerálky. Ale ujovia a tety z NADA boli milí a vydržali to so mnou a ešte sme si pri tom pekne pokecali.
To by bolo asi všetko, až po absolvovaní dopingovky boli profíkom odovzdané čípy a štartové čísla - toto sa mi páči a takto by to malo byť na každom preteku !!!
Inak musím usporiadateľov pochváliť, lebo PRO meeting bol naozaj PRO vo výbornom hoteli, s kopou jedla a pitia - proste všetko na najvyššej úrovni.
čo bolo do preteku nebolo až také podstatné, ale po výbornej večeri, kde som zjedol svoj najväčší steak v živote som sa tešil na ráno.
A je tu ráno. Všetko v pohodičke, až dokedy nevidíme obrovskú dopravnú zápchu, ako sa valí z dialnice na miesto štartu. Išli sme na štart s časovým predstihom, ale po rýchlej kalkulácii zisťujeme, že to bude len tak-tak. Nechávame auto asi 2,5km od štartu a radšej to dôjdeme peši - predsa len je to istota, že to stihneme. A stíhame, sme v pohode, kontrolujeme staf a ide sa na to. Mám obavy, či jazero je dostatočne veľké pre 2500 borcov, ale asi áno ... .
Štart profíkov je naraz z Age groups, len stojíme asi 5 krokov vpredu. Mareček poznamenal, že si pripadá, ako keby sa nás chystalo naháňať 2500 nažhavených vlčiakov a niet úniku. Bum štart, a plávam. Prvé metre totálne naplno, čo to dá - dúfam že sa vyhnem bitke. Ale nie, je to mela ako blázon, kopanie, fackovanie, boxovanie, proste fakt hnusné, kedy sa tu niekomu niečo stalo, tak podľa mňa nemá žiadnu šancu prežiť ... . Asi po 200 metroch si nachádzam svoje miesto a pláva sa mi výborne, zrazu je miesta dosť, všetko ide ako po masle. Úplne iný pocit ako pred týždňom, doslova si plávanie užívam a pri tom viem, že to nie je až také pomalé ... . Plávanie je prehľadné, pokojná hladina ... proste pohoda vo vode. Ani neviem ako mi to ušlo a idem von z vody. Konečne s úsmevom na perách a upaľujem cez celé depo k bicyklu. Depo je fakt rozsiahle, ale berem Spešlíka vydávam sa na dva okruhy. Cyklistika je v Regensburgu pekná, ironmanská, s jedným poriadnym kopcom v každom okruhu, inak taká zvlnená rovina. Trať vedie v otvorenej krajine, po veľmi kvalitných cestách a trať je úplne uzavretá a bezpečná. Čo sa férovosti týka, tak usporiadatelia urobili obrovský kus práce a dokázali, že aj keď je na trati 2500 pretekárov dá sa jazdiť bezhákovo - klobúk dole. Na trati bolo vidieť 30 motoriek s rozhodcami a tí rozháňali balíky, upozorňovali a trestali. A môžem povedať, že sa im to podarilo - bol to férový pretek! Ten jeden kopeček na kruhu znamená prevýšenie asi 400metrov, nič prudké, ale hrozne dlhé a priemer tam nezadržateľne klesá, takže trať nie úplne superrýchla, ale ani nie pomalá. Ja som sa na kole cítil výborne a išiel som z cieľom neprepaľovať a ísť tak, aby som udržal priemer 36km/h, to znamená cyklistiku za 5 hodín. Toto som v podstate dodržal, len trať mala cca. jeden kiláčik naviac :) Ale to sú prkotiny ...
Dorazil som do depa a vybieham, sledujem čas, presne ako som chcel, na garmine vidím 6:05 a to znamená, že si môžem dovoliť bežať maratón za 3:50 a to je 5:30/km. Rýchlo kalkulujem a volím nasledovnú stratégiu. Bežia sa 4 okruhy a pobežím prvý v tempe 5:00/km a vybavím tam aj záchod, druhý 5:20/km, tretí 5:40/km a štvrtý 6:00/km. Toto keď udržím tak to klapne pod 10 hodín, čo považujem za maximum na čo v danej situácii mám. Plán plním, prvé kiláky dávam okolo 4:45/km, aby zostala vata na záchod na konci okruhu, druhý okruh spomalím podľa plánu atď... Je veľmi teplo, treba veľa piť a chladiť hubičkami, stále si beriem ľad a držím ho v rukách - to mi robí dooobre. Idem stále podľa plánu, a maratón mi ubieha rýchlejšie ako obyčajne. Je to hlavne zásluhou neuveriteľnej diváckej kulisy, takej akú som ešte nezažil (Klagenfurt nemá šancu). Situovať beh do stredu mesta, zvoliť prebehy centrom, námestiami a parkami je vynikajúca voľba. Ku koncu sa cítim úplne v pohode, a tak si dovoľujem posledné 3 kiláčiky zrýchliť asi na 5:10/km a užívam si dobeh do cieľa.
Čo dodať, tento pretek hodnotím veľmi vysoko, organizačne takmer úplne dokonalý, perfektne pripravený.
A môj výkon? Som absolútne spokojný, hodnotím ho veľmi vysoko, aj keď to podľa času nevyzerá. Bol to môj 8. tohtoročný ironman, 4. v priebehu piatich týždňov a poviem vám, že je to cítiť. Ušili sme si s Marekom na seba obrovskú habaďúru v podobe našej letnej šnúry a som strašne rád, že som to dotiahol do konca aj keď to niekedy strašne bolelo. Teraz to mám za sebou a môžem si konečne oddýchnuť, žiadny tlak, žiadny stres ... proste sa teším na dovolenku s rodinou, na oddych a kľud. Žiadny tréning, žiadny pretek, proste je koniec sezóny ... možno ešte niečo s Marekom vymyslíme na jeseň, ale iba ak bude chuť a bude nás to baviť.
Ešte trošku štatistiky:
Plávanie 56:51 - T1 3:04 - Cyklistika 5:03:33 - T2 2:54 - Beh 3:49:35
Umiestnenie : 149. celkovo, 18. MPRO
Veľmi ma potešil Marek, že strašne bojoval a vybojoval cieľ a verím, že od teraz to bude už iba lepšie.
V cieli sme sa zišli celá kopa kamarátov z Čiech a zo Slovenska, proste pekná nedeľa v Regensburgu.
A teraz ešte pretek v obrázkoch :
Happy pred štartom, Ja, Marek a David (prvý krát double po minulom týždni v Zurichu)
Teraz nasleduje štúdia ako sa lezie z vody? Za prvé, nikdy sa nemračte :)
Dajte si dole okuliare, rozopnite neoprén a mrknite sa na čas :)
A keď je človek s časom spokojný, vylúdi ešte krajčí úsmev a pokračuje vo vyzliekaní ...
A bežíííím ... až ku kolu
Prvé metre cyklistiky ...
A miznem v diaľke ...
Osamelá jazda ...
Druhé kolo, bolo tento raz trošku ťažšie ako to prvé
Začiatok behu, to vždy ešte ide ...
Toto už je tretie kolo, ale viem že idem podľa plánu, takže žiadny problém
Šarkan vie vždy povzbudiť, ďík
Síl zostalo veľa a tak som si posledné 3 kiláčiky dovoli zrýchliť na 5:10/km a valil som do cieľa
Mám 4 krúžky a môžem zamieriť do finish line, dnes žiadny skrútený ksicht od bolesti, iba odhodlanie
Posledný jonťák ...
V cieli, pekný, vysprchovaný, vymasírovaný s Mirkom Vraštilom
A tu aj s ostatnými, Pavel David, David Sajner, Mareček, Ja a Jožko Bezák
A ešte raz tieto fotky vznikli vďaka Šárke, ktorá strávila posledné dva víkendy na trati euróskych ironmanov, aby zachytila to, čo by inak zostalo zabudnuté. Veľká vďaka a teraz si aj s Davidom oddýchnite a naberte silu do ďaľších železňákov ... :)
Veľká vňaka patrí aj -Maťkovi Holečkovi, za skvelý support, fotky, povzbudzovanie a morálnu podporu, ktorá nám s Marekom pomohla dostať sa až do cieľa.
Tak zase niekedy ...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)