Ironman Regensburg - race report

 A je to tu zase po týždni opäť na štarte. Po dvoch krásnych dňoch v Južnom Tirolsku sa s Marečkom presúvame do Regensburgu, aby sme si opäť pomerali sily s odpočinutými borcami.


Pretek pre nás už začína v piatok na obed, kedy musíme byť povinne na race meetingu pre profesionálov - je povinný a to nie len preto, aby sme sa dozvedeli, niečo o tejto novej trati v seriáli, ale zároveň sa konala povinná dopingová kontrola pre všetkých, ktorí štartujú v kategórii PRO. A keďže sme v Nemecku, tak to bola dopingovka dôkladná. Najskôr každý na krv a potom vyžrebovaní ešte aj na čúranie. Samzrejme ja som bol medzi vyvolenými a musel som ísť aj čúrať. Podrobnosti nechám tak, len napíšem, že na odchytili na ceste zo záchodu, kde som vyčúral asi liter a tak trvalo asi hodinu kým som bo zo seba schopný niečo dostať a musel som pri tom vypiť 2 litre minerálky. Ale ujovia a tety z NADA boli milí a vydržali to so mnou a ešte sme si pri tom pekne pokecali.

To by bolo asi všetko, až po absolvovaní dopingovky boli profíkom odovzdané čípy a štartové čísla - toto sa mi páči a takto by to malo byť na každom preteku !!!

Inak musím usporiadateľov pochváliť, lebo PRO meeting bol naozaj PRO vo výbornom hoteli, s kopou jedla a pitia - proste všetko na najvyššej úrovni.

čo bolo do preteku nebolo až také podstatné, ale po výbornej večeri, kde som zjedol svoj najväčší steak v živote som sa tešil na ráno.

A je tu ráno. Všetko v pohodičke, až dokedy nevidíme obrovskú dopravnú zápchu, ako sa valí z dialnice na miesto štartu. Išli sme na štart s časovým predstihom, ale po rýchlej kalkulácii zisťujeme, že to bude len tak-tak. Nechávame auto asi 2,5km od štartu a radšej to dôjdeme peši - predsa len je to istota, že to stihneme. A stíhame, sme v pohode, kontrolujeme staf a ide sa na to. Mám obavy, či jazero je dostatočne veľké pre 2500 borcov, ale asi áno ... .

Štart profíkov je naraz z Age groups, len stojíme asi 5 krokov vpredu. Mareček poznamenal, že si pripadá, ako keby sa nás chystalo naháňať 2500 nažhavených vlčiakov a niet úniku. Bum štart, a plávam. Prvé metre totálne naplno, čo to dá - dúfam že sa vyhnem bitke. Ale nie, je to mela ako blázon, kopanie, fackovanie, boxovanie, proste fakt hnusné, kedy sa tu niekomu niečo stalo, tak podľa mňa nemá žiadnu šancu prežiť ... . Asi po 200 metroch si nachádzam svoje miesto a pláva sa mi výborne, zrazu je miesta dosť, všetko ide ako po masle. Úplne iný pocit ako pred týždňom, doslova si plávanie užívam a pri tom viem, že to nie je až také pomalé ... . Plávanie je prehľadné, pokojná hladina ... proste pohoda vo vode. Ani neviem ako mi to ušlo a idem von z vody. Konečne s úsmevom na perách a upaľujem cez celé depo k bicyklu. Depo je fakt rozsiahle, ale berem Spešlíka vydávam sa na dva okruhy. Cyklistika je v Regensburgu pekná, ironmanská, s jedným poriadnym kopcom v každom okruhu, inak taká zvlnená rovina. Trať vedie v otvorenej krajine, po veľmi kvalitných cestách a trať je úplne uzavretá a bezpečná. Čo sa férovosti týka, tak usporiadatelia urobili obrovský kus práce a dokázali, že aj keď je na trati 2500 pretekárov dá sa jazdiť bezhákovo - klobúk dole. Na trati bolo vidieť 30 motoriek s rozhodcami a tí rozháňali balíky, upozorňovali a trestali. A môžem povedať, že sa im to podarilo - bol to férový pretek! Ten jeden kopeček na kruhu znamená prevýšenie asi 400metrov, nič prudké, ale hrozne dlhé a priemer tam nezadržateľne klesá, takže trať nie úplne superrýchla, ale ani nie pomalá. Ja som sa na kole cítil výborne a išiel som z cieľom neprepaľovať a ísť tak, aby som udržal priemer 36km/h, to znamená cyklistiku za 5 hodín. Toto som v podstate dodržal, len trať mala cca. jeden kiláčik naviac :) Ale to sú prkotiny ...

Dorazil som do depa a vybieham, sledujem čas, presne ako som chcel, na garmine vidím 6:05 a to znamená, že si môžem dovoliť bežať maratón za 3:50 a to je 5:30/km. Rýchlo kalkulujem a volím nasledovnú stratégiu. Bežia sa 4 okruhy a pobežím prvý v tempe 5:00/km a vybavím tam aj záchod, druhý 5:20/km, tretí 5:40/km a štvrtý 6:00/km. Toto keď udržím tak to klapne pod 10 hodín, čo považujem za maximum na čo v danej situácii mám. Plán plním, prvé kiláky dávam okolo 4:45/km, aby zostala vata na záchod na konci okruhu, druhý okruh spomalím podľa plánu atď... Je veľmi teplo, treba veľa piť a chladiť hubičkami, stále si beriem ľad a držím ho v rukách - to mi robí dooobre. Idem stále podľa plánu, a maratón mi ubieha rýchlejšie ako obyčajne. Je to hlavne zásluhou neuveriteľnej diváckej kulisy, takej akú som ešte nezažil (Klagenfurt nemá šancu). Situovať beh do stredu mesta, zvoliť prebehy centrom, námestiami a parkami je vynikajúca voľba. Ku koncu sa cítim úplne v pohode, a tak si dovoľujem posledné 3 kiláčiky zrýchliť asi na 5:10/km a užívam si dobeh do cieľa.

Čo dodať, tento pretek hodnotím veľmi vysoko, organizačne takmer úplne dokonalý, perfektne pripravený.

A môj výkon? Som absolútne spokojný, hodnotím ho veľmi vysoko, aj keď to podľa času nevyzerá. Bol to môj 8. tohtoročný ironman, 4. v priebehu piatich týždňov a poviem vám, že je to cítiť. Ušili sme si s Marekom na seba obrovskú habaďúru v podobe našej letnej šnúry a som strašne rád, že som to dotiahol do konca aj keď to niekedy strašne bolelo. Teraz to mám za sebou a môžem si konečne oddýchnuť, žiadny tlak, žiadny stres ... proste sa teším na dovolenku s rodinou, na oddych a kľud. Žiadny tréning, žiadny pretek, proste je koniec sezóny ... možno ešte niečo s Marekom vymyslíme na jeseň, ale iba ak bude chuť a bude nás to baviť.

Ešte trošku štatistiky:

Plávanie 56:51 - T1 3:04 - Cyklistika 5:03:33 - T2 2:54 - Beh 3:49:35

Umiestnenie : 149. celkovo, 18. MPRO

Veľmi ma potešil Marek, že strašne bojoval a vybojoval cieľ a verím, že od teraz to bude už iba lepšie.

V cieli sme sa zišli celá kopa kamarátov z Čiech a zo Slovenska, proste pekná nedeľa v Regensburgu.

 A teraz ešte pretek v obrázkoch :

 

Happy pred štartom, Ja, Marek a David (prvý krát double po minulom týždni v Zurichu)

Teraz nasleduje štúdia ako sa lezie z vody? Za prvé, nikdy sa nemračte :)

Dajte si dole okuliare, rozopnite neoprén a mrknite sa na čas :)

A keď je človek s časom spokojný, vylúdi ešte krajčí úsmev a pokračuje vo vyzliekaní ...

A bežíííím ... až ku kolu

Prvé metre cyklistiky ...

 A miznem v diaľke ...

 Osamelá jazda ...

Druhé kolo, bolo tento raz trošku ťažšie ako to prvé

 

Začiatok behu, to vždy ešte ide ...

Toto už je tretie kolo, ale viem že idem podľa plánu, takže žiadny problém

Šarkan vie vždy povzbudiť, ďík

Síl zostalo veľa a tak som si posledné 3 kiláčiky dovoli zrýchliť na 5:10/km a valil som do cieľa

Mám 4 krúžky a môžem zamieriť do finish line, dnes žiadny skrútený ksicht od bolesti, iba odhodlanie

Posledný jonťák ...

V cieli, pekný, vysprchovaný, vymasírovaný s Mirkom Vraštilom

A tu aj s ostatnými, Pavel David, David Sajner, Mareček, Ja a Jožko Bezák

A ešte raz tieto fotky vznikli vďaka Šárke, ktorá strávila posledné dva víkendy na trati euróskych ironmanov, aby zachytila to, čo by inak zostalo zabudnuté. Veľká vďaka a teraz si aj s Davidom oddýchnite a naberte silu do ďaľších železňákov ... :)

Veľká vňaka patrí aj -Maťkovi Holečkovi, za skvelý support, fotky, povzbudzovanie a morálnu podporu, ktorá nám s Marekom pomohla dostať sa až do cieľa.

Tak zase niekedy ...