Takže po poriadku.
To, že vôbec nejaká Amerika bola je výsledkom veľkej tolerancie mojej rodine, v kombinácii s kvalitným presvedčovaním z mnohých strán a trošky mojej snahy ...Som strašne rád, že som sa nechal presvedčiť, lebo naša Iron tour bez Ameriky by bola neúplná, nedokončená, v podstate by to znamenalo ako nedokončenie preteku bez vážneho dôvodu ...
Okrem toho, to čo nás s Marečkom stretalo počas celého roka bolo super, ale korunu tomu nasadila až Amerika. Všetko vyšlo dokonale, čo je až divné, lebo v podstate sme sa do toho vrhli po hlave bez akejkoľvek štipky plánovania ... Letenky na poslednú chvíľu, keď sme odchádzali, tak sme vôbec netušili, kde budeme bývať okrem prvých 4-5 dní, ktoré sme strávili u Peťa Polakoviča v Coconut creek. Postupne sa všetko kryštalizovalo, riešilo, akoby samo od seba ... samo od seba ... vlastne nie ... ono sa samo od seba nikdy nič nevyrieši, vždy tomu treba ísť naproti. Ja som bol v tomto prípade ten pasívnejší, ale Mareček je veľký organizátor. On bol ten, ktorý dokáže vykomunikovať nemožné a svojimi namaľovanými nechtami a svojim pubertálnym správaním v dospelom tele zlomí každú bariéru. To sa potom komunikuje ...
Proste, Ameriku sme si užívali ako nič pred tým ... celá cesta bol veľká pohoda ... určite mal Nemčík so mňa niekedy nervy. Ja v podstate z neho iba dva razy :
1. keď sa rozhodol prejsť Floridu bez mapy po vedľajších cestách, to som bol kľudný maximálne, on sa vyzná, a keď bol už aj on nervózny, tak som mu iba povedal, kľud, máme čas ... drž volant a jeď na juhovýchod :), ale on sviňa mi nechcel dovoliť kúpiť si tu blbú mapu a ja som ju tak veľmi chcel ... nakoniec som si ju aj tak kúpil, ale snáď tú najblbšiu akú som len mohol
2. keď po celodennom vláčení po obchodoch a expách a ja neviem kde ešte po ceste domov zrazu odbočil k TJ-maxx-ovi na ďalší nákup (alebo skôr prehliadku, lebo on si myslím nič nekúpil) Ja som už odmietol aj vystúpiť z auta a povedal som mu, že počkám v aute. A tak Mareček dostal priepustku na 10 minút. Nechápal som, keď asi po 8 minútach vybehol z predajne ... hovorím si, to asi nie je možné, Nemčík vyšiel z obchodu načas, dokonca ešte skôr??? .... ááále nie, on iba s miliónovým úsmevom pribehol k autu oznámiť mi, že v obchode majú bombové veci ako lyžiarske okuliare Oakley a kopu dobrého stafu a tak ma vyhnal aj z toho auta a v obchode sme strávili ešte ďalšiu hodinu a pol ... nehovoriac o tom, že som z neho vyšiel s igelitkou a v nej dve veci, ktoré by som si ani v tom najnenormálnejšom sne nevedel predstaviť, že si ich kúpim v Arizone ... lyžiarske Oakley s oranžovými sklami a bombové sandále s originál vibrsamovou podrážkou za 14USD :))))
Nehovorím o tom, že v posledný deň ma lámal na kompletné golfové vybavenie (použité, ale skvelé), ktoré by ma vyšlo možno 70 dolárov a mal by som tam asi 10 palíc, vozík a asi 100 loptičiek ... ja som taký blbec, že som to nekúpil, ako sa neskôr ukázalo, v pohode by som to domov dotrepal a na záhrade sme mohli hrať golf ... zase mal ten XXL??? pravdu ....
Pardon ... ešte som pri ňom zostarol asi o 10 rokov v posledný deň v Grand Kanyone. Ten blbec, lebo on fakt je, sa nemôže fotiť na normálnych miestach ... on totiž už všetky tie normálne fotky má, on musí liezť na tie najdebilnejšie a najkrkolomnejšie miesta a tam strašiť Japonských turistov ... a ja ho pri tom musím fotiť :)
Po tom, čo sme spolu strávili sa Mareček naučil ako zabezpečiť aby som bol dobrý ... chcelo to od neho síce veľké odriekanie, ale pochopil, že inak to so mnou nejde. A tak už vie, že pokiaľ mi dá dostatočne najesť a večer budem mať svoju normálnu posteľ, tak budem úplne pokojný ... je to dosť ťažko zlúčiteľné s jeho predstavami o živote (jesť veľa, ale stačí 1x za dva dni a vyspím sa úplne všade) ale naučil sa chlapec ako na mňa ísť ....Za toto mu ešte raz ďakujem, že ma nechal u Peťa spať v izbe na veľkej posteli on spal na gauči v obývačke a u Jeffa v Arizone dokonca spal na zemi na koberci, len aby sa Jožinko vyspinkal ..... :)
To len tak pomimo, aby ste vedeli, ako to asi vyzerá, keď sa dvaja tak neskutočne odlišný ľudia vyberú spolu do Ameriky (a predtým ešte všade možne) na viac ako mesiac a nezavraždia sa ... dokonca zistia, že po príchode domov, vlastne ešte nemôžu ísť hneď domov, lebo ešte si všetko nepovedali ....
No ale dosť, aby si zase nemyslel ...
Američania? Tak z tohoto som mal fakt obavu ... čo to budú zač. Mimozemšťania, nafúkaní patrioti, alebo úplný idioti, zadubení tučniaci, najinteligentnejší a najsofistikovanejší národ sveta, normálni ľudia ????
Fakt som nevedel, čo ma čaká. Marek povedal jednu múdru vetu, a pokiaľ podľa nej postupujete v Amerike, malo by to dopadnúť dobre. Povedal "Amerika je zmes všetkého možného, ale pokiaľ si vieš vybrať to správne, tak je tam super." Ani som nevedel, akú ťažkú pravdu vyslovil ... fakt je to výborná charakteristika Ameriky a dobrý návod, ako tam fungovať.
Ako som to písal, zistil som, že som toho napísal až priveľa na jeden článok a tak to musím rozdeliť, takže druhú časť uverrejním až neskôr ....
2 komentáre:
To jsem se zase nachechtal. :-D :-D :-D Fakt luxusní čtení.
Fajn počteníčko, který fakt pobaví! :-) Rozhovor na e-triatlonu s Tebou taky prima! Díky za tvůj blog - amatér má tak možnost poznat "velké závody".Takže hodně zdraví, energie a neustávej v psaní :-) Ať žije zima - SKOL! Honza
Zverejnenie komentára