Neočakávane ma však od štvrtka začala lámať nejaká viróza. Hrdlo bolelo, začal som kašľať a vo štvrtok večer tam už bola aj teplota. V piatok ešte horšie, slabosť a od obeda znova aj tá blbá teplota - ale iba taká malá (to sa nepočíta). No nič nahodil som dva Paraleny a išiel som na stretávku spolužiakov zo strednej školy po 20-tich rokoch :))) . Atmosféra dobrá, len mne nebolo najlepšie a tak som to tam zabalil okolo polnoci a išiel som sa radšej vyspať, veď predsa zajtra sú preteky :)))
A je tu nedeľa. Preteky sú až poobede a tak mám na všetko kopu času. Ráno mi volá Mareček z miesta činu, že nech radšej ani nechodím, že je tam apokalyptické počasie. Zima, fučí, leje ... všetko zlé. Ale ja keď sa už raz rozhodnem. A tak som zbalil pretekové serepetičky, kompletnú rodinku a vybrali sme sa do Senca na Slnečné jazerá :)))))
Sme na mieste, konečne vidím kopu triatlonistov, som medzi svojimi ... to je paráda. Rozhovory s kamarátmi sa snažím obmedziť na minimum, keďže som tu s rodinou a nerád by som im to tu znechutil, hlavne keď počasie je také hnusné ... veď komu by sa chcelo pretekať pri 12 tich stupňoch, ale hlavne komu by sa chcelo postávať pri trati dve hodiny .... :)))
Ale aby som to skrátil ... presuniem sa rovno na štart.
Veci uložené v depe, oblečený neoprén a dokonca sa idem rozplávať. Normálne to nerobím, predsa len "normálne dlhé preteky" sú o niečom inom, ale tu sa predsa len bude plávať iná palba, tak radšej, aby ma niekde neseklo, predsa už nie som najmladší :))). Okrem toho mám na sebe neoprén po prvý krát v tomto roku.
Odštartované. Od prvých záberov cítim , že nie je sila, ale posúvam sa smerom k prvej bójke. Som pri nej v prvom velikánskom balíku a celé sa to tam zastavuje ... toľko sa nás tam tlačí. Porom sa to už naťahuje a ja sa postupne dostávam na chvost a mňa úplne odpoja a plávam sám. Diera predomnou sa neustále zväčšuje a ja sa borím úplne v území nikoho. A takto to ide až do konca plávania. Normálne by to až taký prúser nebol, ale v krátkom triatlone s povoleným draftingom je to priam zúfalá situácia. No nič, nasadám na bicykel a vydávam sa na sólo jazdu v preteku s povodeným hákovaním ... a tak som sa tešil, že si to vyskúšam. Za mnou je iba Lenka Fanturová ... asi tak 50metrov, počkať ju, alebo nie, predpokladám, že aj tak by som išiel stále vpredu a tak si idem svoje ... v hnusnej zime a hlavne v neskutočnom protivetre, kde točiť nad 33km/h je vlastne nemožné. Nič sa nedeje až po obrátku na 10.km, tam iba zisťujem, že ma dobieha balík asi 7 pretekárov a sú tak 400m za mnou. Stále idem sám, balík ma dobehne na15. kilometri a ja sa konečne veziem. Kombinácia jazdy v balíku a vetra v chrbte spôsobuje, že mám pocit akoby som sa vlastne iba viezol na motorke, vlastne iba karujem. Snažím sa balík zrýchľovať, vždy keď som na špici. Som tam vždy aspoň dvojnásobok ako ostatní, ale ako náhle zaleziem vystriedať rýchlosť úplne upadá. 
Sme na otočke v polovici, zásek na balík pred nami je asi minúta a tak hovorím kolegom "Šlapnime do toho trošku, a za 5 minút ich máme". Ale kdeže, ide to zase iba keď som vpredu. Nakoniec to trvá asi 5 kilákov a balík dobiehame. Hneď sa snažím nastúpiť a roztrhať to, ale zase nikto ... zbabelci, čo sa radšej iba vezú. Skúšam to ešte zo 3 krát, ale nemá to cenu .... nikto, začnú šlapať iba keď som 50metrov pred nimi, aby ma docvakli ... :))). Nemá to cenu a tak sa zmierujem s tým, že dôjdeme spolu. Tak sa aj stáva. Depá sú stále mojou slabinou, neviem to tak rýchlo ako klasický krátkotratiari ... ale to, čo sa im podarilo vymyslieť v Senci nemá obdoby. Totálne neregulérne depo. Keď som si dával kolo do zadného radu, vôbec by ma nenapadlo, že si dva krát navyše obehnem celé depo narozdiel od borcov, ktorí mali bicykle v prvom rade. Toto je naozaj obrovská hanba pre usporiadateľov, že nezvládajú takéto elementárne veci pri poriadaní 25. ročníka. Takže z balíka samozrejme vybieham posledný a to so slušným zásekom. Ale už na prvých 500metroch väčšinu predbieham a ostatní sú iba otázkou krátkeho času. Nebeží mi to. Tepy sú nízke, v podstate bežím tempo ako na polovičnom irone a tepy ako na tréningu pri stredne rýchlom behu. A ešte k tomu ma pichá v boku. Zmierujem sa s tým, že dnes to žiadny zázrak nebude a vyklusávam rovnomerným tempom až do konca. Sledujem ako si to na špici rozdáva Pali Šimko s Ukrajincami a bratmi Čechmi a ako Karči Ďalaj ľahúčko ukrajuje z bežeckej trate. Nehovoriac o elegantnom behu Orličáka ... tak keby som to vedel ... :)))). Dobieham do cieľa ako 22. Aspoň že ma nepredbehla žiadna baba a veterán. V cieli som v stave, ako keby som nič nerobil ... žiadna bolesť, žiadna tuhosť, proste mám pocit ako keby som ani nič nerobil ... ale rýchlejšie to nešlo. 
Mám z toho také zmiešané pocity ... v hlave sa mi víri myšlienka, že tomuto druhu športu s povoleným draftingom vôbec nerozumiem ... je to o vychcanosti a "taktizovaní" nie o pretekaní ... ale zároveň je to o plávaní, myslím, že by som si aj dobre zabicykloval, keby som vedel lepšie plávať ... takže je to moja chyba.
Ale aby som to zhrnul : dokončil som na celkovo 22. mieste za (swim 19:04,3 bike 1:09:32,0 run 38:55 ) 2:07:31,4.
A čo bolo po preteku? Zima. Asi tak 20 minút po preteku ma začala brať poriadna zimnica, triaslo ma ako osiku a tak sme sa rýchlo zbalili a mazali domov. V aute kúrenie naplno ale ja nie a nie sa zohriať. Doma hneď horúci čaj, teplota 38,5 a takto to bolo aj celú nedeľu. Len sa pridal oveľa intenzívnejší kašeľ. Nevadí, aspoň si poriadne oddýchnem pred Czechmanom :))).
Tak v sobotu opäť na štarte!!!
