sobota 10. augusta 2013

Slovakman 2013

Čo napísať, je to môj obľúbený pretek na tratiach ktoré doslova nenávidím ... ale nemôže človek predsa pretekať len tam, kde mu to ide ... hlavne keď to má pomaly hneď za barákom ... a okrem iného, je to aj tradícia, ktorej som sa oddal v roku 2007 a bez prestávky jej holdujem už po siedmy krát ...
Keď som sa týždeň pred Slovakmanom vypekal na horúcom slnku a počasie lámalo historické rekordy bol som šťastný ako blcha ... veď predsa nemôže byť takto horúco dva víkendy po sebe, hovoril som si, je to štatisticky nemožné ... o čo väčšie zhrozenie ma čakalo, keď som niekedy na začiatku týždňa videl predpoveď ... tam hore chcú snáď ešte trošku prikúriť ... tak, keď masaker, tak poriadny: rovina psychopatia, a strašné horko ... toto je kombinácia ktorú fakt moc nemusím ... aspoň že ten vietor by nemal fúkať (ale bolo už niekedy v Piešťanoch bezvetrie???)
Ale dosť pindania, tešil som sa, akoby aj nie veď prichádza víkend víkendov a sobota sobôt, tradičná prvo-augustová, slovakmanská sobota ... sviatok všetkých triatlonových bláznov zo Slovenska a priľahlých destinácií ...
Tak poďme na to: to ako vybabrať s teplom som poctivo prešpekuloval cez týždeň ... vyriešil som support v tej najvyššej kvalite, moju drahú polovičku a indisponovaného Marečka, ktorý mohol po prvý krát sledovať Slovakman ako nepretekár ... prichystal som dve chladničky so studeným jonťákom a vodou, uterák, náhradné tenisky ...
Deň pred pretekom som mal stále on-line informácie ako to tam prebieha ... Mareček pravidelne po hodinke informoval o veľkolepom areáli, expe, tribúnach a podľa jeho kačičky 24 stupňovej vode vo Váhu ... do r**i, už ani vodu vo Váhu nemajú v normálnej teplote??? a tak k mojim obavám pribudla ďalšia a to, že horúco nebude iba na kole a behu ale už aj vo vode ...
Keďže Piešťany mám z domu kúsok, tak som si mohol dovoliť luxus, spať pred pretekom doma a ráno prifrčať na štart ... celé som to stihol len-tak-tak ale stihol :)
Nejaký veľký kanón práskol ranu (rovnako ako v Kone) a šialenci, ktorí si povedali, že im teplo nevadí sa hodili do vody aby si odkrútili úvodnú disciplínu trojboja zvaného Slovakman ...
Hneď od štartu sa vytvorila 7 členná vedúca skupinka, v ktorej zhruba strede som sa usadil a takto som plával celé 4 okruhy, teda celých 3800m.
 
 
Skupinku striedavo ťahali Tomáš Kořínek a Jan Jakubíček a my ostatní ja, Peťo Vabroušek, Filip Kristl, Lukáš Krpec a Jarda Hýzl sme si v kľude člnkovali za nimi... Asi sa každý obával prehriatia, preto sme to nijako zásadne nehrotili a primeraným tempom sme absolvovali celú plaveckú časť ... aj tak už som toho mal v závere tak akurát dosť ...
 
Vyleteli sme z vody zhodili neoprény a v podstate iba preleteli prezliekacím stanom a depom, každý z nás mal všetko primontované na kole, aké-koľvek motanie sa v depe by znamenalo nestihnutie vlaku a osamotený boj na cyklistike ...
Za nami bola poriadna diera a tak sa zdalo, že ostatní sa do boja o popredie  počas cyklistiky nezapoja ... to však neznamená, že nie počas celého preteku ... niekde odzadu bude na nás číhať trio tichých zabijakov, bežcov: Martin Šimkanin, Jan Oppolzer a Lukáš Polan ...
 
 
Sformovali sme vláčik ktorý pomerne rýchlo stratil dva vagóny v podobe Jana Jakubíčka a Jardu Hýzla ... zostali sme teda piati ...
Zo začiatku sa vedenia ujal Lukáš Krpec, ktorý do toho mlátil hlava-nehlava, pravdepodobne s cieľom zbaviť sa čo najskôr ešte niekoho ... prestriedal mu Peťo a ja ... keď som predbiehal Lukáša tak som len poznamenal, že to asi trochu prepaľujeme, nie? ... a veru sme to naozaj prestrelili, prvé 3 kolá sme valili priemernou 40-kou, ale nikto sa nechcel nechať odpojiť ... Niekde na 20 kilometri sa vedenia ujal Vabrouch a zostal v čele asi až do 95 kilometra ... tempo bolo naozaj vysoké a ďalšou obeťou sa stal Tomáš Kořínek ... celkom s radosťou som sledoval ako narastá strana bežcov za nami, ale niekde okolo 90 kilometra som sa aj ja držal na chvoste našej už iba štvorčlennej skupiny zubami-nechtami ...
 
 
vyslobodenie prišlo na tom 95 kilometri, kedy Vabrouch zvesil nohy a tempo sa upravilo tak o 2 km/h smerom nadol ... do čela sme pustili na nejakých 10 kilometrov Filipa Kristla, ja som išiel druhý , potom Lukáš a Vabrouch ... Filipa sme nechali vetrať vpredu do 110km, tam som videl, že je trošku uťahaný a tak som išiel dopredu a zvýšil som rýchlosť z 37 na 39km/h ... a Filipa sme odpárali už do otočky na 120 kilometri ... zostali sme teda traja ... do 135km som ťahal špicu, potom som sa nechal vystriedať ... Vabrouch s Lukášom sú hromotĺci, im takáto cyklistika sedí a evidentne mali viac síl ako ja ... pri vjazde do posledného kola na 150km som sa rozhodol, že sa nechám odpárať aj ja a pôjdem si svoje s cieľom neprehriať sa ešte viac ako som, poriadne sa najesť a hlavne piť, piť a piť ... upravil som tempo, na primeranú úroveň okolo 35-36km/h a kontrolovale som strácal. Len som nechápal, čo sa deje vzadu ... Filip strácal naďalej ale doslova sa zozadu rútil Maťo Šimkanin.
 
 
On je známy tým, že zo začiatku ide pomalšie a dokáže držať rovnomerné tempo , keď už ostatní vednú, ale toto ... pravidelne sme na neho najazďovali 2 minúty na kolo a zrazu on sťahuje tie 2 minúty ... idem fakt tak pomaly, alebo Maťo zistil, že strata naberá už príliš veľké hodnoty a tak sa s tým snaží niečo urobiť ... no uvidí sa na behu ...
 

Do cieľa cyklistiky prichádzajú prvý Lukáš Krpec a Vabrouch, ja prichádzam tretí som stratou dve minúty, za mnou Filip o 4 minúty neskôr ... potom Kořínek, a bežci v poradí Maťo Šimkanin, Jan Oppolzer a Lukáš Polan ...
Keď tak sedím na lavičke v depe je mi fajn a posedel by som si aj dlhšie ale nejde to ... tak vyrážam na beh, rozvážnym krokom, nikam to neženiem, lebo viem, že dnes to bude dlhý beh a bude hodne bolieť ...
 
Aby sa beh nezmenil v pochod, je potrebné nikde to neprepáliť, chladiť a piť ... už do otočky prvého kola dobieham Lukáša Krpca a dostávam sa na druhé miesto ... zatiaľ všetko v poriadku, Vabrouch vpredu moc neuniká ... na otočke v centre preteku mám zriadené vlastné chladenie a občerstvenie, Mareček je chladič a Danka je občerstvovač ... druhé kolo sa odohráva celkom v kľude, pomaličky unikám Lukášovi, mierne sa približuje Filip a na trati doslova letí Honza Oppolzer ... dokedy to takto môže vydržať? Zrazu vidím že oproti kráča Maťo Šimkanin a nevyzerá dobre ... balí to.
V treťom kole sa už prejavuje teplo v plnej paráde ... za otočkou ma predbieha Filip a za chvíľu aj Lukáš, obaja bežia tempo, ktoré si nemôžem dovoliť a tak ich musím nechať ísť, prepadol som sa teda na štvrté miesto...
 

V štvrtom kole ešte pred otočkou ma predbieha Jan Oppolzer, ten sa doslova okolo mňa prehnal a vôbec nevyzerá na to že by mal nejaký problém ... ešte v tom istom kole ide na druhé miesto pred Filipa a Lukáša ...
 
Mne zostávajú ešte dve kolá ... naozaj sa už iba presúvam po trati, vyzerá to tak, že pokiaľ chalanom predo mnou nejako zásadne nedôjde nemám šancu ich predbehnúť a za mnou je diera ako hrom ... a tak sa sústreďujem iba na to, aby som sa v zdraví domotal do cieľa ... keď bežím, dokážem ísť tesne pod 5 minút na kilometer, ale strašne veľa času nechávam na občerstvovačkách ... vždy si ponorím hlavu do vaničky so špongiami, vychladím čo to dá, napijem a zase sa presúvam ďalej ... :)
 
Je tu posledné kolo, už nič neriešim, len to v pohode dobehnúť, na chalanov vpredu nemám a . miesto by mi nemalo uniknúť a tak zastavujem na každej občerstvovačke asi aj na minútu ... celkom mi to ubieha, nebolí to a tak si celkom v pohode dobieham do cieľa. Ešte pred cieľom vystískam Danku a potom už hore na pódium ...
 

Mám to za sebou, najhorúcejšieho Slovakmana. Končím na celkovo 5. mieste. Ťažko to hodnotiť, mne sa tradične na tomto preteku nedarí a piate miesto je maximom, ktoré som tu dosiahol, takže by nemal byť dôvod k nespokojnosti ...
... akosi sa už neviem pripraviť na túto časť sezóny a tréning je viac o improvizácii ako o systéme. Je to komplikované, ak si chce človek v lete zapretekať, tak si žiaľ musí vybrať ... či chce iba ténovať a sústrediť sa na dva preteky, ale bo si vychutnávať preteky, ale zároveň sa zmieriť s tým, že to vždy nepôjde tak ako by to bolo keby ...
Predsa len za posledné dva miesiace som si dal 3 ironmany, 3 polovičky a jedného Oravamana ... a to je tak akurát dosť ... :)
Po preteku som robil v podstate iba dve veci ... pil som koľko sa dalo a debatoval s kým sa dalo ... proste veľmi príjemný, aj keď trochu teplejší deň ...
Tradične po dobehu posledného pretekára sa Slovakman uzatvára vyhlasovaním výsledkov. Tento tok to usporiadatelia pojali naozaj veľkolepo ...
 

Najskôr bol uvedený do siene slávy môj úhlavný kamarát a tímový druh Marek Ironfresser Nemčík. Naozaj si toto mohutne zaslúžil, lebo jeho zatiaľ 42 dokončených ironmanov nemá na Slovensku obdobu a to že to dnes nebolo 43 je iba nešťastnou zhodou náhod... ale sezóna ešte nekončí a ja to vidím na ešte také 3-4 kúsky ... aby sa nevybočilo z priemeru :)
 

Mne sa ušlo celkovo druhé miesto v Československom pohári a už spomínané 5. miesto celkom poradí ...
... písať o tom, že Slovakman bol zase rozganizovaný skvele a lepšie ako po minulé roky by bolo nosenie dreva do lesa ... nakoniec všetko bolo povedané na www.trisport.sk :)
... na záver? Konečne mám za sebou posledný stresujúci pretek sezóny, všetko ostatné bude iba exhibícia pre krásu ... bez tlaku, bez stresu, bez tréningu ... konečne začína leto :)
 
 
Ešte nejaká tá štatistika :
 
celkové umiestnenie :5. VRÁBEL Jozef 1973 SVK
celkový čas : 09:12:36.4, strata na víťaza : 00:20:04.7
plávanie: 00:53:59.8 poradie v disciplíne: 5
depo 1: 00:57.5
cyklistika: 04:43:21.0 poradie v disciplíne: 3
depo 2:01:18.3
beh: 03:32:59.8 poradie v disciplíne: 10
link na výsledky:
http://www.triway.sk/uploads/vysledky/20130308_slovakman_absolutka.pdf



 
 


streda 31. júla 2013

... a teraz to ostatné z Oravamana 2013 ...

 
 
Dúfam, že sa Peťo Paľa nenahnevá ale moja anabáza s Oravamanom začala presne 17.11.2010 o 8:40 stredoeurópskeho času ... ja som bol vtedy aj s Marečkom v Arizone keď ma v hosťovskej izbe v Jeff-ovom dome ráno prekvapil tento email:
Pozdravujem!
V prvom rade skladam hlboku poklonu pred Vami a Vasimi nadhernymi vysledkami. Su to zverske vykony:) S triatlonom som zacal v juni tohto roku, ako 23 rocny, ale uplne som mu podlahol a stal sa mojou "drogou". Okrem kratkych triatlonov som bol 2 pol irony, premierovy maraton (za 3:08) a uz sa moc tesim na sezonu 2011.
Po podrobnom precitani kadejakych webov o Vas a o Marekovi som este viac nazhaveny do treningu a do dalsich pretekov.
V roku 2011 chcem robit triatlonovy pretek u nas na severe Slovenska, kde by bola takato atypicka kombinacia:
2km plavanie, cca 50km bike (cesta 2. triedy - 1200m prevysenie) a beh cca 13 km (600m prevysenie). Bude sa to odohravat v Zapadnych Tatrach - Rohace. (bike zacina vo vyske 570m a konci vo vyske 1370m, odtial horsky beh do 1876m a potom po hrebeni s miernym klesanim, ciel je v 1030m vyske.
Bude to prvy rocnik, tak verim ze sa nam podari pripravit kvalitny pretek, ktory by bol v buducnosti atraktivny nielen kvoli narocnej a kopcovitej trati, ale aj kvoli hodnotnym cenam.
Sucastou bude aj ziva folklorna hudba, a vecer posedenie, video projekcia pozvanych hosti. Dufam ze sponzori budu stedri a budu aj kvalitne ceny. Zabezpecene bude aj ubytko pre kazdeho.
Ak by ste nahodou mali cas a chut prist na pretek vramci vasich treningov na Ironmany, bolo by nam velkou ctou vas privitat.
Termin konania bude zrejme v 7. mesiaci (jul), zalezi aky bude kalendar STU, aby sa pretek neprekryval s inym. Prisposobime sa, aby mohlo prist co najviac ludi.
Odpisal mi Andrej Orlicky aj Peter Vabrousek, ak budu mat cas tak ze radi pridu. Ucast potvrdil aj Peto Svatojansky (byvaly triatlet, inak spickovy skialpinista).
Prvy rocnik chceme urobit hlavne aby sa zviditelnil, a do dalsich rocnikov dostal na co najvysiu uroven. Samozrejme sa budeme snazit o co najlepsich spnozorov, aby bolo aj o co pretekat.
tu su nejake foto predbezne:
http://picasaweb.google.com/maugli86/OravaManTriatlon2011#
Dakujem za Vas cas a prajem mnoho dalsich uspechov a vydarenu zimnu pripravu!
Vela zdaru!
peto pala

... toto už je hoodne dávno ... sranda ako nám ten chlapec z pod Roháčov vykal ...

Neviem, či to bola zhoda okolností, alebo čo, ale tento rok sme stáli na štarte Oravamana všetci traja čo sme v ten deň boli v Arizone .. Marek, Jeff aj ja ...
Po pretrápenom preteku v Bátovciach mi padlo veľmi vhod, že som si mohol ísť prečistiť hlavu Tatranským vzduchom už od utorka...
 
 

Vyrazili sme teda na cestu a v utorok poobede sme už klopali na dvere penziónu Pribiskô ...
Nasledovali 3 dni plné pohodičky ... každovečerný tenis, kúpanie sa v Oraviciach a Tatralandii (nikdy viac), prejazdenie trate cyklistiky dole-hore-dole ...
 
 
 Vo štvrtok večer dorazili aj ďalší členovia Supernovy Mareček a Števo ... a netrvalo dlho a v suterénnych priestoroch sa začal ping-pongový turnaj, kde sa hralo doslova ako o život ...
Mareček to pojal ako odvetu za ping-pongovú potupu, ktorú som mu uštedril v Budapeštianskom Decathlone v lete 2011 ... hral naozaj lepšie, skúšal to fyzicky, psychicky, takticky, alkoholicky ... zmenou dĺžky setu z 11 na 21 ... a takmer uspel ... hrali sme každý s každým Ja, Marek, Števo, Jeff, Danka, Jožko ... a ku koncu ma už vôbec nikto nemal rád ... a mňa strašne bolela pravá ruka ...
 
 

Prišiel piatok, deň pred pretekom a to už atmosféra v okolí penziónu začala hustnúť ... postupne prichádzali všetci ... registrovať sa, večer na rozpravu ...
Je fakt bomba bývať priamo v centre preteku, sledovať to celé a relaxovať ...
 
  
Takto pohodovo prebehol deň pred pretekom ... pretek som už opísal v predchádzajúcom príspevku a to, čo bolo po skúsim napísať teraz ...
... potom boli všelijaké sprievodné záležitosti ako detský duathlon (celkom vydarená akcia) a vyhlasovanie víťazov ... ale predpokladám, že to nikoho nezaujíma
 
 
Medzi tým sa podával vraj výborný guláš ... neviem, lebo keď som sa o tom dozvedel, vystál som si rad ... tak som bol prvý, komu sa neušlo ... ujo mi ukázal prázdny kotol a prikrčil plecia a povedal "asi im moc chutil ..."
 

... to už som bol poriadne hladný a nejaké vyhlasovanie, tombola a podobne ma vôbec nezaujímali, moja myseľ sa jednoznačne upierala do priľahlej koliby kde sa pomaly rozbiehal záverečný raut ... nekontrolovateľne som sa vrútil dnu naložil som si tanier plný všetkého a celé som to zopakoval 3x
Aj som to chcel zapiť pivom, už som ho mal aj na stole , odpil som si ... ale zistil som, že mi nechutí, nie je tam sirup, také mi bolo horké. No to dnes bude so mnou zábava ... tak som si dal kofolu ...
 
 
Keď sme sa všetci doslova zožrali tak, že sme mali gundže za ušami, fakt sme nevedeli, čo bude ... Vladimír B. iba sucho poznamenal že dnes to asi nebude ono, že toto sa nedá zopakovať bez dvojice Hujer, Mengele ... a tak sme sa pobrali do komornejšieho prostredia reštaurácie ...
 
 
... vôbec to tak zo začiatku nevyzeralo, ale práve toto bolo to kľúčové miesto, kde sa zrodila šanca ako zachrániť večer ... po suchom konštatovaní, že Hafirkovica je v bare drahá sme každý povinne priniesli ploskačku zo "štartovacieho balíčka pretekára" ... sme na Orave a tak predsa pretekárom nebudú dávať prázdne fľašky a postarali sme sa o ich obsah ... potom znenazdajky sa vrátil môj syn a kľúčami od Marekovej izby a v ruke mal ďalšie ploskačky ... neviem ako to robí ten kúzelník z východu ale keď niekto dostane jednu on má vždy ešte aspoň +3.
 
 
V zápätí vykukla spod stola fľaša Metaxy ... kúzelník z východu sa najskôr ušrnul, potom zalizol a v tom momente bol obsah Metaxy prechodne umiestnený do ploskašiek a krátko na to tam kde má byť ... niektorí sme to dali fakt so sebazaprením, ale čo človek neurobí pre kamaráta ... to už sa nám zdalo, že ani tá zábava nie je až taká stratená ... len čo sme počuli z vonku sa ozývať pesničku od Paľa Haberu " Je to vo zviezdach" tak neviem prečo, ale vzali sme to frontálnym útokom dole po schodoch a už sme frčali ... nikdy by som nepovedal, že na takéto niečo budem blbnúť po štyridsiatke viac ako keď som mal sedemnásť (dobre si na túto pesničku pamätám z večera po krajskom kole stredoškolskej odbornej činnosti v dome kultúry v Starej Turej).
 
 
Moje deti iba krútili nado mnou hlavu, ale to už sa zábava rozbehla ... a začínalo byť ako nebolo ... už ani Hafirkovica nebola drahá, chutila aj Amerikánovi, len začínal byť trošku unavený ... prišiel dokonca aj veľký Vabroušek a tancoval na trávnatom parkete s dcérou ako za mlada ... :)
 
 
... tu sa jednoznačne prejavila sila vytrvalosti klubu Supernova +1 (pán Vladimír B.). V prepočte na hlavu nemá nikto na Slovensku toľko absolvovaných  ironmanov koľko my a zahanbiť sa nedala ani dvojica čakateľov Yorge a Kubo (už sa teším na budúcoročný prvý prázdninový víkend v Klagenfurte ... poteče kref a pot ...).
 

... vydržali sme až do konca, čo bolo do 2:30 ...potom už chalani odmietli hrať. Mareka to tak naštvalo, že sa rozhodol, že zdemoluje drevenú detskú hojdačku ... ale nie ručne, ani nožne ... frajeri to robia hrudným košom ... no čo už robotu zdobil dobre, len pritom lietali triesky na oboch stranách ...
 
 
Tak nejako sme ukončili after party a odobrali sa na krátky odpočinok ...
V nedeľu ráno ma tradične o 6:00 zobudia ovčie zvonce ... celá rodina je akási rozbitá a tak ich ani neobťažujem balením bicyklov a pod ... zvládam to ešte pred raňajkami
Raňajky sa nesú v duchu plánovania prvého tréningu na Oravaman 2014 ... nikto nechce ísť, len Vabrouch so synom a celá naša rodina. Teda ešte pani Janka B. nahovára pána Vladimíra B. aby sa išli niekde prejsť ...
Ja niečo podobné skúšam s Jeff-om a Alex ... ale ich rezolútne NIE je tak jasné, že mi zobrali všetok vietor z plachiet ...
Keď vidím rozbitého Marečka, tak sa ani o nič nepokúšam, a keď vidím chuderku hojdačku ... tá bude mať hodne veľký problém ... darmo narazil do nej Veľký Humenský Vlak ...
Vabroucha s Filipom nechávame ísť samých, lebo ich tempo by bolo asi pre Margarétku neakceptovateľné a tak sa vyberáme sami ...
 
Po ceste ešte vezieme Jeffa s Alex do múzea Oravskej dediny, aby nasali ešte trošku slovenskej kultúry a aby im viac chutil obed ... my pokračujeme na parkovisko na Zverovke ...
Odtiaľ sa vydávame na opäť do kopcov.  Čaká nás výstup z výšky 1000m do 1906 na Brestovú , nejaké motanie sa po hrebeni a zostup dole ...
 
 
Už v prvých fázach výstupu hodne cítim večerné tancovanie a tú špetku Hafirkovice, čo som vypil ... asi chýba aj trošku spánku ... vplyv včerajšieho preteku si nepripúšťam (veď prečo, niečo viac ako 3 hodinky na trati a beh prevažne dole kopcom ... to nemôže mať žiadny vplyv) . Ideme stále vyššie a vyššie ... a už je to tu, nádherné výhľady, kopce, hory, skaly ... nádhera ... konečne vidím Západné Tatry (včera som sa akosi zabudol pozrieť), hodne si to užívame ... dokonca aj tá naša 8-ročná elektrická myš ... Na hrebeni zastavujeme, urobíme si piknik (zožerieme všetky tyčinky a čokolády) a kocháme sa ...
 
 
Potom už len dole ... no poviem vám, ísť dole kopcom je niekedy náročné ... nikdy by som to nepovedal ... ale dnes mi to robí trošku problém :)
A už sme naspäť na parkovisku, v aute, v penzióne Pribiskô ... náš pobyt završujeme výborným obedom. Čo iného by som si mohol objednať na záver ako "Zubereckú pochúťku" a nealko radler ... a dvojité presko ...
V presvedčení, že už bude obsah alkoholu v mojej krvi v záporných číslach odchádzame spokojní o 17:00 domov ...
 
 
Zhodnotenie ...
Oravaman nie je triatlon, je to Udalosť. Zhodou okolností sa tu zíde kopa ľudí, ktorí majú radi plávanie (niektorí ani moc nie), cyklistiku a beh, všetci majú fundamentálnu potrebu rozbiť sa strašným spôsobom počas sobotného doobedia (niektorí to berú doslova ...) a potom to náležite osláviť ...
Nenormálne dobré to bolo, a bolo fakt tak ako nebolo ... naozaj obrovská vďaka Peťovi Paľovi a celému jeho tímu za to, čo pre nás prichystali ... pretek, atmosféra, srdečnosť takto to býva naozaj oba v Zuberci ...
... a ešte aj ten Vlado Barón bol celkom dobrý ... :)