Ironman Arizona 2013

Po letnej časti sezóny som mal „výkonnostne splnené“ a pravdu povediac bol som unavený fyzicky aj mentálne ... Celý september som oddychoval a pretiahlo sa to až do polovice októbra. Dobre, občas som vykonal nejaký ten pohyb, ale tréningom by som to určite nenazval...

Potom som však zistil, že záverečná-rekreačná časť sezóny sa nenávratne blíži a ja musím rýchlo niečo robiť ...
Zostávali mi 4 týždne doma a jeden týždeň v Amerike pred pretekom.

Okrajové podmienky taktiež neboli ideálne ... chladno, dni už pomerne krátke, kosačku mi zobral Marek a nechcel mi ju vrátiť ...

Tak som sa rozhodol, že na pretek zvolím netradičnú prípravu ... skombinujem MTB a nordic-walking a ešte niečo k tomu. Povedal som si, keď sa toto podarí tak som objavil revolučnú formu prípravy ...

Ako sa ukázalo celkom to fungovalo, nebolo to dokonalé, ale preteky som celkom primerane zvládol. Skončil som 29. v PRO kategórii a predbehli ma iba 3 agegroupáci ...

Keďže tento príspevok píšem viac ako rok po pretekoch tak to jemne zjednoduším. Skopírujem sem rozhovor, ktorý som dal E-triatlonu po pretekoch ... v rámci šetrenia času ...

Tak tu to je :

Jeden z posledních letošních světových Ironmanů absolvoval slovenský borec Jozef Vrábel v Arizoně. Pro něj s pořadovým číslem 29. Ztrátou hodinek se nenechal rozhodit, do cíle vbíhal na 35. místě a na časové tabuli svítilo 9:05:36. Jak prožil závod, na který nijak zvlášť neladil, se rozpovídal v následujícím rozhovoru.

Co tě přilákalo na IM Arizona? Jel jsi tam letos poprvé? 

IM Arizona som išiel prvý krát v roku 2010 a odvtedy sa tam chystám každý rok. Dvakrát mi to nevyšlo, hoci som už bol prihlásený, kvôli pracovným povinnostiam. V roku 2010 som sa spoznal s kamarátom Jeffom, u ktorého sme bývali spolu s Marekom Nemčíkom a naše priateľstvo sa vyvinulo tak, že Jeff pravidelne navštevuje Čechy, Slovensko  a Rakúsko už tretí rok po sebe a vždy si dáme nejaký spoločný pretek. Takže zámerom mojej cesty do Arizony bola návšteva a stretnutie s priateľmi a  popri tom absolvovanie preteku. 

Podařilo se ti před závodem odtrénovat potřebné dávky? Jaká byla příprava? 

Slovo príprava by som pozmenil na rýchlokurz absolvovania Ironmana v trvaní 4 týždne. Pre mňa sezóna skončila 1.9. v Zell am See a potom som už nič moc neriešil. Celé moje športovanie sa obmedzilo na plávanie s mojimi deťmi a občasné prebehnutie sa. Občas sám a cez víkendy s rodinou. Posledné 4 týždne som sa do toho samozrejme oprel trošku viac, jazdil som veľa na MTB, žiadny časovkársky bicykel. Proste nemám rád niektoré veci zadarmo, a tak som chcel mať aspoň trochu pocit, že si toho Ironmana zaslúžim. 

Co tvé ambice před startem? Umístění, čas..? 

Úprimne bolo mi to úplne jedno. Do Ameriky som prišiel kvôli niečomu úplne inému ako výsledkom a naháňaniu osobných rekordov. Pri tomto type prípravy som ani nemohol nič-moc očakávať. Jednoducho pohybovať sa počas preteku v pomerne komfortnom pásme a prísť do cieľa s úsmevom na perách. Lenže ono to nie je až také jednoduché. Ten, kto Ironman už niekedy išiel vie, že aj dobre rozbehnutý pretek sa pomerne veľmi ľahko môže zmeniť na peklo. Takže som veril, že sa vyhnem problémom a pretek si užijem. 

A užil sis ho? Jak hodnotíš své vystoupení v jednotlivých disciplínách? Spokojenost? 

Spokojný som so všetkým. Bolo to niečo také, ako urobiť rýchlo z minima maximum. Plávalo sa mi skvele a kedykoľvek som mohol pridať, ale nemalo by to žiadny veľký význam. Komfortne som sa pohyboval na 2-3 mieste v druhej skupine a na konci asi v posledných 400 metroch sme si z nej ešte dva poodskočili dopredu. Cyklistika bola z počiatku pomerne deprimujúca, lebo som vyplával pred favoritmi preteku a tí ma začali predbiehať a ja som si pripadal ako pionier medzi dospelými. Trvalo to prvých 30kilometrov, kým sa cezo mňa presypalo asi 10 ľudí, potom sa to upokojilo, zabudoval som sa do 4-člennej skupiny a tam som pomerne v pohode vydržal až do konca cyklistiky. 

Maraton jsi dal za 3.25. Jak se ti běželo v horkých podmínkách Arizony? 

Beh? To bola jedna veľká neznáma. Nabehané som nemal skoro nič, a bežal som iba na pocit. Nemal som ani len hodinky a vôbec som netušil ako rýchlo, alebo skôr ako pomaly bežím. Proste som si povedal "Run smart" a pomerne bez väčšej krízy som to dobehol do cieľa. Úprimne povedané, myslel som si, že bežím o niečo rýchlejšie.

Potkal ses někde s výraznější krizí? 
Ale áno. Asi na desiatom plaveckom zábere mi jeden so súperov odtrhol z ruky Garmin. V tej chvíli sa nedalo nič robiť, len plávať ďalej a nemyslieť na to. Potom na cyklistike hneď na začiatku. Nie som zvyknutý, že nikoho nepredbehnem a všetci sa okolo mňa doslova prerútia. Na behu bolo fajn, slniečko, príjemne... 

Jaká byla divácká kulisa a atmosféra? Pojedeš sem za rok zase? 

Už po druhý krát som na tento pretek nastúpil za jeden z domácich tímov. Tento krát to bolo za One multisport, čo je najväčší klub v Arizone. Pretekárom v ich drese sa dostáva obrovskej podpory, takže o dobrú náladu nebolo núdze. Nie je to nuda ako u nás doma. Ludia fandia, sú nadšení, Proste majú pretek radi. Jestli pojedu i za rok? To nedokážem teraz povedať. Ironman je komplikovaná záležitosť, vyžadujúca neskutočne veľa času a úsilia. Nie som si úplne istý, či som ochotný sa do toho pustiť znovu. Ale keď príde znovu jar, slnko, teplo, kto vie? 

Podělíš o zajímavý zážitek z cest na IM Arizona? 

Tak toto by bolo tak na 3 články. Keďže mám v Arizone veľa priateľov, tak sa tu stále niečo deje, párty, stretnutia, tréningy, Grand Canyon, Flagstaff a kopce nad ním. Boli sme na rodeu a taneční zábave, cez víkend na NHL, pak balenie a v pondelok odlet do mexického Cozumelu. Tam nás spolu s Jeffom čaká 9 dní v raji a jeden problematický deň v nedeľu 1.12. Tak dúfam, že to nejako zvládneme. Vyzerá to na kurz kiteboardingu, tak držte palce... 

 

S jakým pocitem se ohlížíš za letošní sezonou? 

Ešte nie je koniec, opýtaj sa na o 10 dní po ďalšom Ironmane. Doteraz som nemal ani moc času sa nad tým zamyslieť ... 

Na čem budeš pracovat v přípravném zimním období? 

Na svojich deťoch. Teda nie na nejakých nových ale na tých existujúcich.

Jeden zářez ti chybí do třicítky dokončených Ironmanů. Úctyhodné číslo. Máš vysněný čas, který bys rád jednou pokořil? 

Ja osobne nemám rád rovinaté trate, kde sa lámu rýchlostné rekordy, takže mi je to vlastne jedno. Vždy chcem ísť tak, aby som z toho mal dobrý pocit. 

Sleduješ českou triatlonovou scénu? Kdo tě letos nejvíc překvapil a čí výkon tě nadchl? 

Tak trošku sledoval. Prekvapil ma Jan Oppolzer na Slovakmane a Ruda Cogan vo vode a na cyklistike na Moraviamane. Inak nikto, každý išiel to na čo má. Či už Honza Čelústka na ME v krostriatlone, Peťo Vabroušek na ďalšej šnúre po svete ironmana a v poslednej dobe aj kadečoho iného, alebo Filip Ospalý, ktorý mal naozaj vynikajúci záver sezóny.

 

Ešte nejaké tie štatistiky:

Jozef Vrabel

Overall Rank: 35

Div Rank: 29

Gender Rank: 32

BIB 16

Division PRO

Race summary:

Swim     00:53:44

Bike       04:42:44

Run        03:25:13

Overall  09:05:36

Transition details:

T1          00:02:36

T2          00:01:19

Po preteku mi spadol kameň zo srdca, dal som to a vedel som že dám aj ten ďalší o dva týždne … takže teraz nasledovali pohodové dni spojené s užívaním si Ameriky … a Mexika s mojim veľkým americkým bráchom Jeffom ...

 

 

 

 

 

 

Half – Moraviaman 2013 – Luhačovice

Keďže sme sa s Marekom rozhodli necestovať do Walesu tak som veľmi rád prikývol kamarátovi Jirkovi Daněkovi že si urobíme v nedeľu takú malú akciu v Luhačoviciach ... proste Jirko mal nejaké predstavy ako na tomto mieste urobiť pretek na polovičných tratiach ... tak sme to išli vyskúšať.
Prostredie v Luhačoviciach je pre triatlon ako stvorené ...

Podotýkam, mebol to pretek v pravom slova zmysle, viac-menej išlo o to stretnúť sa s kamarátmi a trošku si zašportovať ... síce na tratiach halfironmanu, ale čo je to pre nás ...

Ráno sme sa stretli na parkovisku asi 10-ti a z toho sme sa myslím piati odvážili ísť do vody.

Rozhodli sme sa, že plávať budeme asi 30 minút, to by mohli byť cca. 2 kilometre a tak sme si dali priehradu po obvode tam a späť.

Pri výleze z vody žiadny stres ... dali sme si asi tak 15 minút na depo, pekne sme sa prezliekli do suchého, ja som si dal raňajky v podobe chleba so salámou a vyrazili sme na dve kolečká na bicykli ...

Začiatok úplne nádherný ... asi pol kilometrová stojka odhadom tak 15 percentná a potom stále hore-dole ... krásna trať. Naozaj by sa mi veľmi páčilo pretekať na týchto tratiach (náročnosť asi ako Pilman x 1,5). Jediný môj problém bol v tom, že sa mi zasekol prešmykač a tak som to musel celé absolvovať na malú placku ... proste som točil ako ventilátor...

 

Po prvom okruhu si to žiaľ väčšina pelotónu rozmyslela a rozhodla sa, že druhé 45 km kolo netreba absolvovať. Ostali sme na to iba dvaja ...a tak nás ostatní pekne počkali, kým sme spolu s Marekom Mišíkom neodkrútili zvyšných 45 kilometrov ...

Potom sme zopakovali pohodové depo a išli sme si zabehať polmaratón ... Vyštartovali sme asi  ôsmi a klusali sme si v krásnom prostredí okolo priehrady a smerom do mesta ... žiaľ po prvom kole si to zase väčšina rozmyslela a nakoniec sme do odbehli zase iba dvaja ... ale aj tak to bolo hodne fajn...

Akciu sme zakončili pomerne dlhým pokecom na promenáde pri priehrade a obedom.

Tak takto nejako prebehol 0-tý ročník half-Moraviamanu  a s hrdosťou môžem prehlásiť, že som zatiaľ jediný, čo ho dokončil a teda aj vyhral ...
Bola to fakt dobrá akcia, po ktorej mal nasledovať Challenge Almere hneď nasledujúci víkend, ale žiaľ choroba ma prinútila zostať doma ...
Jirko ... vybral si dokonalé prostredie na pretek!!!

IM 70,3 Zell am See 2013

Rozhodol som sa, že predsa len dám môjmu blogu ešte šancu ... a dopíšem aspoň stručne všetko čo sa udialo od posledného príspevku , teda Slovakmana 2013 J. Našťastie som našiel v počítači rozpísaný report, ktorý som písal niekedy počas pobytu v Arizone koncom roku 2013 ... tak tu je ...

Tak hoci neskoro, ale rozhodol som sa, že dopíšem race reporty z roku 2013 ... zostávajú mi 3 preteky, tak to snáď nejako zvládnem.

Slovakmanom pre mňa skončila stresujúca časť sezóny a začínala tá pohodová ...
ďalší pretek až o 4 týždne ... to je časúúú...

Ale čo čert nechcel, kolega, ktorého nie je potrebné menovať ma presvedčil, že na začiatku septembra sa vyberieme na Ironman do Walesu ... a už sme aj boli na štartovke :)

Takže pretek v Zell am See mal byť vlastne iba tréningom na Wales. Tréning začal ešte o 10 dní pred Zell am See a to na dovolenke v Chorvátsku ... tak to už u nás proste chodí, že dovolenky sa menia na triatlonové kempy ... a tento krát sme makali celá rodina ... v Podgore nás mali doslova za exotov :)

 

Ale k preteku ... keďže som pretek bral iba ako prípravu na Wales trénoval som dosť intenzívne do poslednej chvíle oddýchol som si iba jeden deň pred pretekom ...

Ten jeden deň som strávil na detských pretekoch Ironkids ... kde sa deti celkom pekne predviedli ... Jožko bral 3. miesto iba 2 sekundy za prvým a Margarétka skončila štvrtá ... takže presne zopakovali výsledky z pred roka.

Ja si vlastne na pretek už ani moc nepamätám ... len viem že mi bola strašne, strašne zima ... rovnako ako pred rokom ... :)

Zaplával som celkom solídne za 25:49 ale ... nestačilo to tak o 30 sekúnd za druhý balík a cyklistiku som musel začínať sám ... borci, ktorí vyplávali v skupine predo mnou museli ísť poriadne palby, lebo som vôbec nemal šancu ich dobehnúť a vzďaľovali sa mi ... Nakoniec sa asi po 20 kilometroch zozadu prirútila skupinka asi 5 tich pretekárov a tak som aspoň nešiel sám ... Nejaký čas som sa v skupinke pohyboval ale tempo upadalo a tak som ich utrhol spolu ešte s jedným nemcom ... a takto sme došli aj do cieľa ... dosť nudné, mokré, studené ... a čo bolo najhoršie skupinka, ktorú som odtrhol sa prirútila do depa za nejakých 30 sekúnd za nami a rozrástla sa na možno 10 členov ... Cyklistika za 2:17:49 nie je nič-moc ale ako tréning nie najhoršie ... :)

 

A potom beh ... alebo skôr pochod? ... Nebežalo mi to od prvého metra ... úplne skrehnutý som sa nemohol vôbec rozbehnúť a tak som iba dúfal, že sa nejako slušne dopravím do cieľa. Za chvíľu ma predbehli skoro všetci zo skupiny, ktorá prišla do depa za mnou a ja som sa vôbec nechytal ... len som sa snažil bežať svoje tempo a dúfať že aspoň toto vydržím.

 

Tak toto som našiel niekde zabudnuté v počítači ... som za to moc rád, lebo pravdu povediac si na ten pretek ani moc nepamätám ...

Nakoniec som sa síce pomalým, ale stabilným tempom dosúkal do cieľa ... čas polmaratónu bol 1:26:15... ani som nebol unavený, proste to rýchlejšie nešlo ...

 

Celkový čas bol 4:17:11 a bolo z toho 20. miesto medzi profíkmi a 29. celkovo ...

Preteky som myslím nijako nehodnotil, veď to bol iba rýchly tréning z plnej prípravy na IM Wales, ktorý sa mal konať o týždeň ...

 

... ako sa ukázalo, nakoniec sme do Walesu necestovali, logisticky to bolo až príliš komplikované a tak namiesto toho nasledoval v nedeľu 0-tý ročník Moraviamanu na polovičných tratiach v Luhačovicích ... moc ľudí o tomto podujatí ani len netuší, ale akcia sa naozaj konala a bola skvelá ... ale o tom ... potom J