Mikrotriatlon Dvory nad Žitavou, alebo ako sme si s Mirom parádne zabicyklovali...

... asi si niekto pomyslí, že som sa úplne zbláznil ... dlho, dlho nič a teraz 3 víkendy a 3 preteky. Ale kľud, už si dám pauzu teraz aspoň 2 víkendy nič nebude J.

Ale Dvory to sú kultové preteky ... bol to už 32 ročník a pod taktovkou Feriho Berhátha je to záruka parádneho eventu.

... už som postarší pánko a tak som nemohol štartovať v hlavnej vlne, ale v štarte s babami a chlapmi nad 45 rokov. Je to pomerne veľká nevýhoda, čo sa celkového poradia týka, lebo nie je moc s kým spolupracovať na bicykli a motivovať sa k výkonu...

Našťastie aj môj úhlavný kamarát Miro Ozorák je rovnako starý pánko :) a tak sme sa rozhodli, že réžiu našich pretekov zoberieme do spoločných rúk ... a nôh...

Plán bol jasný

... necháme nejakú dobrú babu, nech nám odtiahne plávanie (vyšlo to na Ivanku Kuriačkovú) ... ale tá plávala tak dobre, že nás odtrhla a nám sa nechcelo za ňou naháňať... :)

... na bicykli odpárame všetkých a budeme to toho mlátiť hlava – nehlava

... na behu každý za svoje ... Miro mi ujde a ja si docupitám – dúfam, že lepšie ako pred týždňom

Musím povedať, že s Mirom sa nám išlo parádne ... parádne sme si zatrénovali časovku dvojíc ... a veru sme išli aj parádne rýchlo, keďže náš cyklistický čas bol celkovo 3. najrýchlejší.

... na behu mi Miro samozrejme hneď odskočil, ale mne sa bežalo parádne ... je to niečo úplne iné ako pred dvoma týždňami ... cítil som sa fajn a to bolo to hlavné ... dnes žiadne laktátové sebatrýznenie ... ale fajnové primerane vysoké tempo.

... Pretekal aj junior ... a zase dostal výprask ... takže po dnešku 3:0 ... už sa teším na Starú Myjavu, kde si to dúfam opäť rozdáme.

... malá stíhačka ako obvykle ... aktuálne skóre 16:0 v tejto sezóne

Nebudem moc vypisovať ... aj tak to nikto nečíta ... hodí radšej zopár fotiek :)

posledné dolaďovanie detailov pred štartom

Miro ťahal prvé kolo, druhé zase ja ...

... mám len fotky kde ťahám ja ... ale Miro makal rovnako

... naplno...

... mám to za sebou

...kategória 45 - 49

... stíhačka úplne hore

tak zase nabudúce :)

Pressburg triathlon ... alebo expresom Kubo-Fazekaš priamo do čela pretekov ...

Po týždni povaľovania sa na Štúrovskom kúpalisku sme si to namierili rovno do samotného Prešporoku... opäť si prefúknuť priedušky a prestrečovať preležané svaly :)

Fakt číslo jedna ... stíhačka opäť zvíťazila ... systém štart – cieľ ... postupné zvyšovanie náskoku ... dobrý výkon. Nepotrebuje ďalší komentár.

... potom nasledoval hlavný program dňa šprint triatlon a vložený odvetný súboj junior a senior o šéfa domu na tento týždeň.

Na štarte bolo mooc-mooc pretekárov a pri pohľade na naspídovaných favoritov sa mi naozaj zatriasli kolená ... toto chlapče už nebudú Veľké Uľany ... toto bude iný level.

Neuľahčil mi to ani Andrej Bartaloš s Vladom Barónom ktorí sa škodoradostne pousmiali pri poznámke, že dnes bude dostať sa do prvého cyklistického balíka a teda čela pretekov ťažké ... ja som im odpovedal, že dnes je to nemožné ... ale mal som istý plán J.

... pred týždňom som to vyskúšal po dlhej dobe a už som si nepamätal ako treba začať ... začal som pomaly a bol z toho skoro prúšvih ... takže plán na dnes bol jasný ... bomby total-brutal  od prvého metra ... vydržať koľko to len pôjde a neskolabovať...

Odštartované ... nemačkám ani hodinky ... tú sekundu si nemôžem dovoliť ... začína sa môj šprint na 100 metrov ... ale čo potom? ... dávam si ďalší šprint na 100metrov a potom to hodím cez kopirák ešte 3x ... tam už narážam na stenu. Dovtedy to bolo celkom fajn bol som celkom vpredu. Asi po 500metroch ma totálne vypína ... laktát od koncov prstov na nohách až po predposledný mozgový závit ... ten posledný schopný uvažovania mi hovorí „ zvoľni ... ešte je tu záložný plán“ a tak prechádzam na variant „B“. Holt, nabudúce skúsim vydržať o 50metrov viac...

Nechávam sa predbehnúť asi piatimi plavcami a nejako to dobojovávam do konca ... tu nastáva prvý problém ... z vody leziem veľmi pomaly a aj ten prebeh k bicyklu je pomalý ... uniká mi celkom dobrý vláčik Barto – Ulbricht – Borko Riška a dve baby. Som za nimi 50 metrov ale neponáhľam sa ... lebo v depe som videl že za mnou príde Šinkanzen „Kubo-Fazekaš“ a jediné čo musím urobiť je naskočiť za jazdy ...

A tak sa aj deje ... po chvíli sa rúti vlak na tretej koľaji ... a ja si kupujem lístok ... skáčem do háku a a po chvíli máme balík pred nami vybavený ... aby sme neboli príliš ťažkí tak ihneď odpojujeme zopár zadných vagónov a ideme ďalej. Je to radosť a zároveň hrozné utrpenie sedieť v takom vlaku ... Keď ťahá Ondro motorka Kubo tak čo i len visieť v háku je na hranici mojich možností, keď ťahá Tado, tak je to o 5% ľudskejšie ... Ondro to tam riadi ako generál a žiada  nech sa na špici aspoň pretočíme ... postupne mi hladina laktátu v mojich mimických svaloch klesá na level, ktorý mi už umožňuje pousmiať sa a s úsmevom si hovorím tak OK chlapci ak chcete spomaliť ... dobre a začínam striedať aj ja ... zas každým potiahnutím špice platím  takmer bezvedomím a so zaťatými zubami a sklopenou hlavou sa snažím udržať ten Šinkanzen...

V druhom kole priberáme ďalšiu lokomotívu – Matúša Verbovského. Chvála bohu ... o 25% viac recovery času ... zároveň odpájame posledné zadné vagóny a štvor-lokomotívový vlak v zložení 3 vytuningované mašiny tesne po zábehu a jeden skoro zadretý veterán ide ďalej.

Mladí vlčáci na konci druhého kola zistili že, že úplné čelo je na dosah a tak ešte pridali. To už som bol úplne cez závit a žijem iba zo zotrvačnosti ... je tu posledná otočka okolo kužeľa a mne už chýba ten posledný náboj ... sú to zrazu dva – tri – päť metrov a je to tak ... som odpojený ... Vytuningovaní vlčáci zbadali svoju poslednú korisť  tesne pred sebou a to už proste nešlo. Dorážajú ich o pás sekúnd a ja teraz potrebujem šťastný element ... a ten prichádza ... proste šťastie občas praje aj nepripravením ... vidím, že po dobehnutí úplného čela sa zvoľnilo s 50km/h a prijateľných cca. 43km/m a tak mobilizujem všetko a za chvíľu som tam ... v úplnom čele a som šťastný ... ten pocit je normálne dojímavý ... už viem že to dôjdem úplne v čele až do druhého depa. Nechcel so seba robiť šaša a tlačiť sa dopredu ... dobre viem že som so skupiny najslabší a tak nemám potrebu chlapcom zavadzať v depe a tak prichádzam ako posledný v skupine ... ale 8. v celkovom poradí !!!

Depo tradične pomalé ale dokonca sa na chvíľu posúvam na siedmu pozíciu ... to je môj dnešný highlight J

Je mi jasné, že od tejto chvíle pretekov sa stávam štatistom ... po dvoch týždňoch behania sa zázraky nedejú a tak si iba tak bežím. Oproti minulému týždňu je to oveľa lepšie, ľahšie ... asi aj rýchlejšie. Strašne si užívam výbornú atmosféru ... moc ďakujem za povzbudzovanie. Celkom som bol prekvapený, koľko ľudí ma spoznáva. Ako beh plynie a kríza neprichádza v závere si dovolím aj trošku pridať a celkom v pohode prichádzam do cieľa. Jasné, že na behu ma predbehlo zopár pretekárov ale to je fajn len nech sa naháňajú ... najstarší z tých čo ma predbehli má o 20 rokov menej ako ja J.

Na behu registrujem aj juniora ... a viem že tento týždeň budem zase šéfovať ja ... beží dobre ale zase to niekde pobabral ... je silnejší a rýchlejší ako ja ale triatlon je aj o hlave synček ... trénuj tak ako ti hovorím a tvoja pomsta príde rýchlo a ver že ťa to potom bude baviť ešte viac...

... ešte by som raz chcel poďakovať všetkým pretekárom ... hlavne tým ktorí mi umožnili si parádne zapretekať a baviť sa triatlonom ... Denisovi a STA za pozvanie a parádne preteky

... Frantovi želám skorý návrat

... a ešte pekné záblesky ktoré stoja za vyzdvidnutie:

... Aurelove dve špice ... odpáral všetkých a potom aj sám seba

... Marek Pavúk ... už skoro dobre ... až na predposledný kužeľ to bolo výborné

... Adam Ulbricht ... veľmi pekný výkon hlavne v úvode ... si na dobrej ceste

... Maťa Mesárošová ... tak už vieš čo sú veľké preteky ... dúfam, že ťa to povzbudí a nakopne k ešte lepším výkonom ... nie že by tie doterajšie neboli výborné J ... dva preteky s 90minútovou prestávkou je trošku viac ako cez závit ... či?

Trošku štatistiky:

16. celkovo , 1. M45-49 – bolo mi dopriate zvíťaziť nie preto lebo som najrýchlejší dedko ale preto, lebo fantóm z Nových Zámkov pretekal na dvojnásobných tratiach ... a samozrejme vyhralJ

Race stats : Margarétka

Race stats : Jozef senior

Race stats : Jozef junior

a zase na štarte ... alebo boj s mladými vlčákmi, bandou Žáčikovcov a mojim juniorom

Neviem akým nedopatrením, ale v slabej chvíli som sa prihlásil opäť na štart triatlonu. Vybral som si ten, ktorý mi išiel vždy najhoršie, teda šprint, ale tento krát bola voľba jasná lebo to bola asi jediná vzdialenosť ktorú som schopný dokončiť ...

Voľba padla na premierový ročník Veľko Uľanského triatlonu ... a musím povedať že to bola výborná akcia bez jedinej chybičky.

Ale naspäť k tomu ako sa moja hlava v slabej chvíli rozhodla, že si dopraje po štyroch rokoch trošku viac kyslíku do mozgu a nejaký ten laktátik do svalov.

Cieľ bol jasný ... prežiť a nekráčať počas „behu“.

Doplávané ...

 Za mnou banda Žáčikovcov...

... a junior

Nejako som tajne dúfal, že ešte vyškolím môjho synátora ... ale vedel som, že cez hrubý výkon to nepôjde ... musel som tam zaradiť nejaký strategický element.

Nebudem to naťahovať ... odštartovali sme a ja vidím hneď od začiatku, že to moje plávanie je pomerne veľký prúšvih ... motám sa niekde hlboko v poli a nie a nie s tým niečo urobiť. Zostalo mi iba sa spoľahnúť na to, že sa všetci predo mnou unavia a spomalia a ja udržím svoju slimačiu rýchlosť... a tak sa aj stalo o polovičky idem pomaličky dopredu a v závere sa dokonca dostávam tam, kde potrebujem ... lezem z vody - a to doslova – a viem, že pokiaľ budem šikovný v depe, tak mi prvý balík neunikne.

Lenže, nie je ľahké byť v depe šikovný, keď to človek robí každý týždeň ... ale ja som viac ako 200 týždňov nič podobné nerobil ...  V depe som navyše stratil kontakt so všetkými favoritmi, lebo môj bicykel sa nachádzal na úplne opačnom konci depa ako bicykle tých, čo so mnou vyplávali ... prečo asi tak ??? Nevadí, v hlave sa mi premieta film z minulosti a zviera ma ten pocit, ako by som sa asi pozrel do očí deťom, keby som to v depe domotal ... bežím s bikom a som tam ... už iba naskočiť a nespadnúť ... mám ich ... nezdrhli mi. Po dlhej, dlhej dobe si užijem jazdu v prvom balíku ... teda ak ich uvisím.

Pomerne rýchlo dobiehame osamelého najlepšieho plavca Mareka Pavúka a postupne sa zbavujeme nejakých zadných vagónov... zostávame šiesti a takto to ide až do konca ... ku koncu už ledva žijem, v nohách mám celom nasr..é ale z biku zosadám na celkovo treťom mieste ... viem, že to je koniec môjho pretekania a posledná disciplína bude iba po pomalom posúvaní sa k cieľu ... ale aj tak bolo to moc pekné a som chlapcom z balíka naozaj vďačný že sa so mnou pobicyklovali ... a nešli sme zrovna pomaly ... priemer 41,5km/h so 7 otáčkami okolo kužeľa a dvoma predlhými prebehmi depa.

... keď to inak nejde tak aspoň s úsmevom

... žiaľ ja už fakt nebehávam a tak na behu budem iba štatista. Cieľ je jasný, bežať a nechodiť. Ono sa to povie, že je to iba 5 kilometrov ale po takejto cyklistike ... takto som si na bicykli nehrabol asi nikdy v živote. A tak cupitám, vidím, že všetci vlčáci z prvého balíka miznú v diaľke a ja bežím úplne sám ... ale dokedy?? Chvíľu si namýšľam, že náš náskok po cyklistike je obrovský a to sa predsa už nedá zbehnúť ... ale mýlil som sa ... dvaja Marek Pavúk a Mišo Buček to dokázali a rozbili ma ako nič ... Nevadí ... dobieham si po celkové 8. miesto, čo je pre dedka z kategórie 44-49 ktorý si po rokoch odskočil na preteky viac ako si mohol predstaviť ... v AG som samozrejme druhý lebo novozámocký fantóm Miro Ozorák bol na štarte ...

to to vyzerá, že junior ma ničí na behu ... to je síce pravda, ale je o kolo pozadu :)

... a ako to dopadlo s mojim juniorom ... rozbil som ho ... ten skončil dvanásty ... vybabral som s ním vo vode, kde nestihol náš balík a ostal sám v území nikoho. Musel tak počkať na skupinku za ním, ale tí mali po cyklistike stratu 4 a pol minúty ... síce dve a pól na behu stiahol ale ešte mi stále dve zostali .... ha ha ... prvý bod pre mňa.

To viete, nie je postatné, či skončíte v celkovom poradí na stom, či dvestom mieste, hlavné je že porazíte toho jediného, ktorého ste si vytipovali ... a to je potom ten pocit, že som doma stále šéfom ja ... uvidíme dokedy.

Okrem nás pretekala aj malá stíhačka ... a tá zašla svoj štandard ... trinásty štart a trináste víťazstvo ... ale o nej písať nebudem aby si o sebe zase moc nemyslela na to má ešte času dosť...