My road to Langkawi (Malaysia 2010) 5. časť

Dnes to bude trošku dlhšie.

Nastáva najzložitejšia fáza prípravy - posledný týždeň objemovej prípravy. Síl už nie je nazvyš, psychicky bušenie na trenažéri tiež zvládam stále ťažšie. Proste už toho mám tak-akurát, ale predsa nie som bábovka a nejako ten týždeň vydržím. Tento týždeň nebol iba o trénovaní. Pokračovali prípravy na Supernova Ironman world serie tour. S Marekom sme bojovali na viacerých frontoch, teletónne linky sme žhavili tak 50x denne + ďalších 50 mailov. Riešilo sa toho veľa a kto veľa rieši aj vyrieši. Hlavne Marek je superborec, ktorý zariadi aj nevybaviteľné. Ale po poriadku. Letenky už máme, hlavne Marekovou zásluhou také, že vlastne letíme akoby iba do Aucklandu, čírou náhodou cez Kuala Lumpur. A tam ďalšou čírou náhodou má náš let 9 dňovú prestávku. Tam nasadneme na lokálny let na ostrov Langkawi, zažijeme kopec srandy, niečo potrénujeme, odjazdíme ironmana a poberieme sa ďalej. Lokálnym letom naspäť do Kuala Lumpur. A vlastne budeme pokračovať v našom pôvodnom lete do Aucklandu cez Melbourne. Tam nasadneme do objednaného auta a fičíme do Taupo. Cesta naspäť bude o niečo jednoduchšia. Zase čistou náhodou už nemusíme cez Kuala Lumpur a tak si to z Aucklandu namierime priamo do Viedne z medzipristátim v Dubaji. No vybavte takúto kombináciu. Ak si myslíte, že to je všetko, tak ste na omyle. Ďalšia záležitosť je ubytovanie. Marek použil svoj šarm a diplomaciu, požiadfal usporiadateľov, že profíci zo Slovenska požadujú hotel zadarmo - a tak sme ho dostali. Presnejšie dostali sme 6 dní zdarma a 3 si zaplatíme špeciálnu zníženú cenu. Super, nie. A na Novom Zélande? Tam Marek opäť zapracoval a s milou slečnou, ktorá vybavuje všetko okolo IM New Zealand sa dohodli, že nám slečna vybaví homestay zadarmo. A toto všetko bolo treba zariadiť. Ale stále to nebolo ani zďaleka všetko.

Mareková nová úprava jeho Plasmatica - Scott Plasma - nazval ho Lethal weaphon

Takáto cesta je naozaj finančne poriadne náročná a o triatlone ani nehovorím. Veď to všetci viete. A tak sme sa rozhodni, že oslovíme nejaký sponzorov. Slušne a primerane, nevtieravo. Od nikoho sme nechceli financie, oslovili sme niekoľko firiem vyrábajúcich, alebo predávajúcich triatlonové vybavenie, ktoré už roky používame, platíme zaň a zároveň ho prezentujeme. Napísali sme im o našom programe na tento rok, ponúkli partnerstvo na www.trisport.sk s reklamným priestorom za minimálnu pomoc s materálovým vybavením, resp. výživovými doplnkami. Aké bolo naše prekvapenie, alebo to nebolo až také prekvapenie? NIKTO nám ani len neodpísal. NIKTO nemá záujem. NIKOHO to nezaujíma. KAŽDÉHO zaujíma iba to keď, sme mu ochotní zaplatiť 6000Eur za nový bicykel, kúpiť 100gelov a podobne. Nevadí, sme dospelí a my si poradíme. Nekúpime si niekoľko nových hračiek, rodine vysvetlím, že to, čo robím, jednoducho urobiť musím, odsedíme nejaké tie noci v práci navyše a zarobené peniaze minieme na triatlon, firmy, ktoré sme podporovali doteraz budeme podporovať znova a platiť budeme zas. Oslovil som aj mesto, kde bývam, je to malé mestečko a tiež by sa dalo prezentovať. Hovoril som so starostom. Nemá záujem. Keby sme boli nejaký miestny futbalový klub, ktorý hrá nejakú 5. ligu, to by bolo iné. Ale my sme iba triatlonisti. Športovci na pokraji záujmu, mediálne nepredajní a nepoužiteľní a preto NIČ. Založili sme aj občianske združenie, ale už dosť. Toto je proste typické stredoeurópske prostredie karpatského typu. Nemá zmysel o tom ďalej písať. Ale svet div sa. Niekto sa predsa len ozval.

Toto nám prišlo z Kiwami

Ako je to možné. Jednoducho nebol zo strednej Európy. A ako sa to celé zomleto. To vám je celá story: A tu je: Marek umiestnil na svoj blog šibnutý príspevok, nazvaný Zimný triatlon. Tu je : http://zaxpeed.blogspot.com/2010/01/udavske-winter-triathlon.html . A tento príspevok aj spolu s videom ako sa váľal v tom snehu poslal so Kiwami. Ak niekto nevie, je to popredná firma, vyrábajúca špičkové triatlonové kombinézy a oblečenie. Oslovili sme ich a o týždeň prišiel balík, v ktorém nám poslali perfektné nové dresy, ponožky, plavecké čiapky, šiltovky, racebelty. A to celé preto, lebo sme im popísali náš plán a sľúbili zopár pekných fotiek v ich dresoch. Proste, keď sa chce všetko ide, ale u nás sa nikomu nechce.

Takto sa Marek vyriadil s logami - nebojte sa takéto to nebude, boli by sme ako hokejisti

A potom tu bola ešte streda. Pre mňa osobne významný deň. Webdesigner mi odovzdal prácu: Novú stránku www.trisport.sk. Spolu s ňou aj asi trojhodinové školenie ohľadom redakčného systému. Poviem vám, aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, spravovanie tejto stránky je hrozne komplikované a potrvá minimálne mesiac, kým to celé ako tak zvládnem. Zatiaľ stránku prevádzkujem fakt iba v núdzovom režime a postupne ju napĺňam. Popri tom všetkom je tu kopa vecí, ktoré človeku komplikujú život. Našťastie práve nie je veľa a tak to ma moc nezaťažuje. Ale prišiel útorok a fakt poriadne ochorela dcéra. Chytila taký kašeľ, aký som ešte nevidel - chúďa. Syn to vydržal až do štvrtku a potom to dostal aj on. Cez víkend to chytila aj manželka. Ja už tiež začínam pociťovať problémy s hrdlom, ale ešte som v pohode a trénujem. Nezostáva nič iné, iba dúfať, že to prežijem bez ujmy. Vydržal som zdravý celý rok, tak snáď teraz nie, to by bola smola.

Ale niečo som aj potrénoval.

Tri krát som bol plávať, naplával som iba 8 kilometrov, ale skoro samú kvalitu - v rámci mojich možností.

Na trenažéri to bolo slabšie, natrénoval som iba 235 kilometrov, ale z toho 110 kilometrov v dvoch tréningoch už boli poriadne fukoty. Nebolo to ešte závodné tempo, ale na to ešte jednoducho nemám. A bohužiaľ nebudem mať ani na pretekoch. Proste doma v pracovni to natrénovať nejde.

Zato bežecky som si zase dal do tela. Nabehal som 95 kilometrov v piatich tréningoch. Hlavne dva poriadne výživné 25 kilometrové behy na behátkach fakt stáli za to. Išiel som to fakt naplno a hrabol som si poriadne. Celkovo som odtrénoval menej, ako som si predstavoval - iba 17 a pol hodiny.

A čo ešte? Marek nariadil, že treba chodiť do solárka. Aby sme boli krásni. Ale vážne - trošku pripraviť pokožku na Malajské slniečko. A tak som bol prvý krát v solárku. Prehodil som už trošku zjazdenú galusku zo zadného kolesa za novú a tak pomaličky sa začne technická stránka prípravy.

Ja nič nemením. Specialized Transition S-works je najlepší triatlonový bicykel. Akurát S-works prevodníky som nahradil ešte lepšími - Rotor Q rings Aero

 Ale to bude na programe až budúci týždeň a dúfam, že v piatok vyrážame. A ako trénovať do štvrtku? To keby som vedel. Už nezaradím žiadne trojfázové dni. Vidím to na 2x plávanie, 3x cyklistiku a 3x beh. Ale už kratšie a intenzívnejšie, zbytočne telo moc neunavovať tupým objemom, ale skôr trošku premazať motor.

Takže toto sa udialo tento týždeň. Neviem, či zostane ešte nejaký čas napísať príspevok pred odchodom, ale z našej cesty chystáme niečo ako cestovateľský denník na pokračovanie, ktorý budeme dopĺňať vždy ak sa dostaneme k internetu.

Takže nás sledujte na tomto blogu a na http://www.trisport.sk/

Už šlapeme.

Konečne po dlhom pôrode sa narodila stránka
http://www.trisport.sk/
Už to šlape, aj keď iba v obmedzenej prevádzke, ale ono sa to nejako rozbehne - dúfam.
Takže poďme na to a klikajte :

www.trisport.sk

My road to Langkawi (Malaysia 2010) 4. časť

Opäť poriadne v tréningu. Cieľom bolo odtrénovať za tento týždeň objem rovnajúci sa dvom ironmanom. Aj intenzita mala byť porovnateľná. A ako to dopadlo? Plával som 4x a naplával som 4 kiláky - všetko približne v tempe 1:30/100m. Bicykloval som 5x a našľapal som 341kilákov.

Rotor je motor

Opäť poriadne v tréningu. Cieľom bolo odtrénovať za tento týždeň objem rovnajúci sa dvom ironmanom. Aj intenzita mala byť porovnateľná. A ako to dopadlo? Plával som 4x a naplával som 4 kiláky - všetko približne v tempe 1:30/100m. Bicykloval som 5x a našľapal som 341kilákov. V tomto prípade bola intenzita nižšia ako preteková, ale v priemere som jazdil asi okolo 33km/h, niekedy viac, niekedy menej. Niektoré tréningy boli silové, niektoré kadenčné, tak aby tam bolo všetko. Čistú rovinu som nejazdil, buď časovku s 1% stúpaním, ale zvlnený profil so slušnými stúpaniami. Bežecky to bolo tento týždeň tiež v poriadku.

"Pracovňa" ráno

Nabehal som 87kilometrov v piatich tréningoch. Moc rýchlo sa behať vonku nedalo a tak sa to všetko pohybovalo okolo 4:30/km. A preto som raz nabehol aj do posilky na bežecký pás. Tam som chcel trošku potrénovať rýchlosť v teple a v prostredí, kde "vzduch stojí". Na behátku som dal 23 kilometrov riadeným fartlekom, rýchlosťou od 13km/h po 15,5km/h. Tento tréning bol fakt výživný - toto musím ešte aspoň 3x zopakovať. Bežecky som teda plán splnil, pričom intenzita bola určite vyššia ako tá preteková. Celkovo som odtrénoval 20,5 hodiny. A pocity? Zdá sa, že forma prichádza, a to dokonca taká, akú som asi ešte nikdy nemal a to vo všetkých disciplínach. Pláva to solídne, na bicykli točím watty ako sa patrí a beh je tiež solídny, teda na moje pomery. Teda silovo a rýchlostne by to malo byť OK, jediné, z čoho mám strach je vytrvalosť. Veľmi chýbajú dlhé tréningy a tak neviem čo som mnou urobí 10 hodinový pretek (teda dúfam, že viac to nebude, aj keď v Malaysii neviem, neviem). Veľmi rád by som vydržal na trenažéri aspoň 3 a pól hodiny, ale jednoducho na to psychicky nemám. Dve a pól hodiny bolo moje maximum. Tento týždeň som zvládol aj jeden ples, tancovali sme až do záverečnej, teda do 3:30 do rána. Mimochodom, pred týždňom sme absolvovali tiež jeden a aj tam sme blbli až do záverečnej. Samozrejme po plesoch som musel vždy nasadiť deň voľna, a takmer celý som ho prespal. A to som prakticky nič nepil, ale ponocovanie, nie je práve moja silná disciplína - proste a jednoducho chýba tréning.

Ale bola to pre mňa povinná jazda, aby som dostal priepustku z domu na "Supernova Ironman world serie tour 2010", ako sme z Marekom nazvali našich plánovaných 10 ironmanov , ktoré chceme absolvovať v tomto roku. S Marekom sme museli tento týždeň zariadiť aj poriadnu kopu iných vecí, nevyhnutných pre našu cestu. Prví sponzori sa hrnú, ďalších dúfam ešte zoženieme a všetko bude bomba! Poviem vám zorganizovať to, na čo sme sa dali bude poriadna fuška, ale keď to sa to všetko podarí ..... .

My road to Langkawi (Malaysia 2010) 3. časť

Pôvodne som chcel vydržať ešte jeden týždeň poriadne bušiť, ale už to jednoducho nešlo. Bol som už dosť vyflusnutý a tak som zvážil pre a proti a prepol som sa do regeneračného režimu. Takže, čo sa tréningu týka nič -moc. Bol som 4x v bazéne ale vyslovene som sa tam trápil a tak som naplával iba 9 kilákov. Na bicykli som sedel tiež 4 krát, z toho 3x na koze. Dokopy to dalo iba 167 kilákov. Bežecky to bola poriadna bieda a hlavne potom keď v závere týždňa poriadne nasnežilo. Nabehal som slabých 44 kilometrov, ale veď si treba aj trošku oddýchnuť. Celkovo to dalo necelých 12 hodín tréningu. Ten nasledujúci týždeň by mal byť ovšem úplne o niečom inom. Oveľa viac sa tento týždeň pracovalo na príprave sezóny 2010. Registrácia na preteky, vybavovanie letov, ubytovania - jednoducho povedané, s Marekom sme vytvorili plán ako sa patrí. Začiatok sezóny by mal byť v znamení dvoch pretekov v priebehu jedného týždňa - prvý v Malaysii a druhý na Novom Zélande.

 Tým pádom je definitívne jasné, že nebudem môcť ísť do španielskeho Loreta. Nič sa nedá robiť, výzva v podobe týchto dvoch pretekov vo mne zvíťazila a s tréningom sa budem musieť vyrovnať v domácich podmienkach. Času na prípravu bude dosť, lebo ďalší pretek bude až 22.5 na Lanzarote. Takže Južná Afrika definitívne odpadá.

My road to Langkawi (Malaysia 2010) - 2.časť

Mám za sebou ďalší týždeň. Zase sa niečo podarilo potrénovať a niečo povybavovať. Ale po poriadku.
Tento týždeň mal byť skôr bežecký, ale nemalo utrpieť ani plávanie a ani cyklistika.
Plávať sa mi podarilo 3x. Nebolo to práve moc rýchlo, ale to ani moc nešlo, lebo plávanie bolo vždy až večer a to bola vždy druhá, alebo tretia fáza tréningu. Ale poriadne som si zakrauloval. Odplával som 10,8km.

Cyklistiku som tento týždeň trošku vypustil. Odtrenažéroval som 250km, všetko v pomerne miernej intenzite. Ale čo sa cyklistiky týka, prvý krát som dal 40kilákov na časovkárskej koze. Kozu som mierne zmodifikoval - znížil som riadenie asi o 30mm, posed o 15mm a posunul trošku dozadu. Ale hlavne som vymenil klasické prevodníky za oválne Rotor Qrings Aero.

Toto by bolo na dlhé písanie a nechám si to ako osobitný príspevok na moju novú stránku. Zjednodušene, už skoro tri mesiace trénujem s oválmi na normálnom bicykli a teraz mi konečne dorazili ďalšie - pre transition. Adaptácia na ovály je pomerne zložitý a zdĺhavý proces a človek sa musí vyzbrojiť poriadnou trpezlivosťou. Povedal by som, že podstúpiť tento proces cez sezónu je skoro nereálny. Ešte aj teraz po 3 mesiacoch musím šľapať pomerne opatrne - extrémne silové šlapanie s kadenciou okolo 60rpm rýchlo vedie k preťaženiu úponov hlavne v oblasti kolien. A to nehovorím, ak ich človek namontuje na kozu. Tam je tlak na kolená extrémny a preto treba byť zvlášť opatrný a jazdiť zo začiatku skôr kadenčne (aspoň 85rpm) a netlačiť moc na pílu. Najväčší problém je v tom, že ak na nich človek začne jazdiť, mal by ich mať namontované všade, a to znamená minimálne dve sady. Od oválov očakávam v každom prípade veľa. Možno ani nie tak absolútne zrýchlenie (aj keď to by som bol tiež veľmi rád, ale som realista), ale skôr zmenu štýlu jazdy - proste jazdiť viac ekonomicky, ale zostalo viac sily na záverečný beh. Takže snáď sa opatrne dopracujem k výsledku.

Beh. Tento týždeň som si zabehal. Nabehal som 105 kilometrov. Dal som si dva tempáče (10 a 15km) a ostatné všetko pomaly v kopcoch. Teraz mám pocit keď bežím na rovine, že to ide samé a bežím tak rýchlo ako sa mi chce. Keď si poviem, že pobežím 3 kiláky po 3:50, tak ich v pohode dám, potom dám 2-3 pomalšie (4:05) a potom si zase pridám, alebo aj nie - ako sa mi chce a hlavne nič nechcem tlačiť silou - pridávam len pokiaľ to ide zľahka.

Celkovo som odtrénoval 21 hodín a už začínam byť trošku uťahaný. Ešte týždeň by som to mal vydržať a potom by mal prísť regeneračný týždeň. Už sa teším.

A čo sa ešte stalo. Som Profík :)))))! V piatok mi dorazila profesionálna slovenská licencia a tak môžem konečne požiadať aj o tú ironmanskú profesionálnu. To bude ale kopec srandy :))))).

My road to Langkawi (Malaysia 2010)

Keďže som sa teda rozhodol, že sezónu začnem v Malaysii 27.2, tak by bolo treba nie čo ozajstné konečne potrénovať, nech tam nejdem ako tela na bitúnok :)))).
Celú zimu je to s tréningom ako na hojdačke, občas sa zadarí, občas to z „objektívnych príčin“ nevychádza a tak nie a nie sa dostať nad 15 tréningových hodín za týždeň. Ale keď som sa už rozhodol na takýmto „early štartom“, tak by sa patrilo aj niečo odtrénovať a do minulého týždňa som vstúpil s veľkým odhodlaním.
Keďže mám už iba 6 týždňov, treba sa začať seriózne pripravovať. Končím s hraním sa vo vode, kde plávanie kraulom predstavovalo tak 60%. Teraz je to 90% a fakt to bolí, lebo plávanie mávam vždy až večer a to je väčšinou 3. fáza tréningu, kedy už moc nevládzem a tak plavecké tréningy sú skôr bojom o prežitie. Celkovo som odplával 12,3km v 4. tréningoch (4 + 4 + 2,5 + 1,8). S tým sa dá žiť.
Cyklistika? Alebo lepšie povedané trenažér-bušídovanie. Odbušídoval som na trenažéri 322kilometrov a strávil som na ňom takmer 11 hodín. Trénoval som všetko – kopce, silu, kadenciu, vyliezol som na Galibier, Stelvio, prešiel som Amstel Gold race aj Tou of Flandres. Dokonca som si struhol spolu s Contadorom a spol aj Mt. Ventoux (oni šľapali na zázname s Eurosportu a ja do kopca s 2% stúpaním – takže to mali ťažšie, ale zase oni sú profíci). Je to divočina, vydržať koľké hodiny na trenažéri, ale keď musíš, tak musíš ... .Beh. Teraz dosť behám. Veď kedy, keď nie teraz v uhorkovej sezóne. Tento týždeň to dalo 85 kilometrov v piatich tréningoch. Odbehal som všeličo. 2 voľné behy (4:36/km), jeden tempový, jeden kros v poriadnych kopcoch a jeden tréning bol výbehy zjazdovky. Celkovo som odtrénoval 22 hodín – konečne číslo začínajúce dvojkou.
Uplynulý týždeň hodnotím ako obzvlášť vydarený, odtrénoval som takmer všetko, čo som chcel a prežil som. Ešte sa bojím poriadne pritlačiť na pílu, lebo predsa sa len rozbieham. Mesiac som bojoval s boľavým kolenom (ktoré som si odpísal netrpezlivou jazdou na trenažéri – o tom neskôr), ale už je to OK. Len ma to stálo mesiac iba voľného bicyklovania a bolesti na behu. Takže teraz radšej tréning vypustím, alebo skrátim. Celý týždeň som si hovoril: „V sobotu je 16. jnuára – spomeň si čo si urobil pred rokom. (Za každú cenu som chcel dobehnúť tempový beh v zime a na šmykľavom povrchu a skončilo to zranením stehenného svalu – ITBS)“. Takže v znamení nové hesla: „Viac a rýchlejšie, ale niekedy aj pomalšie a menej“ Vás zdravím a prajem veľa chuti do tréningu.

Ešte jedna perlička, ktorú som chcel napísať pri nejakom záverečnom ročnom účtovaní za rok 2009. Na Silvestra ráno som zistil, že mám najazdené v roku 2009 11953km na bicykli. To ma fakt naštvalo, lebo mal som to tak nejako spočítané, že aj keď sa budem celý November aj December flákať tak 12000 ma neminie. A tak som rýchlo zarobil dve fľaše jonťáku a Silvester – Nesilvester nasadol som na dve hodiny na trenažér. Za dve hodiny na trenažéri si píšem 60km, takže som tých 12000km prekonal. Čo ma však naštvalo, bolo to, že keď som robil Decembrový výkaz, tak som tam našiel ešte zatúlaných 60 kilákov a tak som vlastne Silvestrovskú cyklistiku vôbec nemusel absolvovať. Darmo, niekedy je treba lepšie počítať, potom sa človek nemusí toľko narobiť :)))).

Plány na sezónu 2010 – časť prvá.

No, ako by mala vyzerať? To keby som vedel. Aj by som mal plány ako aeroplány, lenže ono to nie je také jednoduché.
V prvom rade: Nedávam si žiadne ciele, čo sa týka dosiahnutého času. Chcem iba pretekať, pretekať veľa a tak aby som mal z toho radosť. Proste chcem byť šťastný triatlonista :))))).
Teraz je dosť blbé obdobie tupého hlušenia a človek iba trénuje a vôbec nevie na čom je, niet sa s čím a ani s kým porovnať. Najhoršie je to, že ani ten tréning človeka moc nebaví. Plávať sám medzi prsiarmi na verejnosti je hrozná nuda a je to nemotivujúce. Cyklistika v podobe trenažéru je doslova cvičenie nervovej sústavy. Vydržať 3-4x do týždňa 2 hodiny na trenažéri vyžaduje naozaj železné nervy a pritom viem, že by som mal viac. Ale priznávam, že som psychická mäkkota. Beh je asi to jediné, čo neflákam. Snažím sa, bojujem, behám v mraze, vode, blate, snehu. Behám rýchlo aj dlho, kopce v teréne aj asfalt. Čo ma naozaj štve je to, že nikde na Slovensku nie je ani stopa po snehu. Absolútne sa nedá bežkovať a to ma štve. Pretože som na to dosť spoliehal. Je to ideálny spôsob ako absolvovať dlhé tréningy, ktoré by som potreboval ako soľ, ale čo sa dá robiť. Asi to budem musieť prežiť s krátkymi tréningami v trvaní do dvoch hodín. Ale späť k téme.

Už to vyzerá, že sezónu začnem 27. februára v Malajzii. Pocestujeme spolu s Marekom Nemčíkom od 19.2 do 2.3. Od tohto preteku si nič nesľubujem, lebo sa naň v podstate nedá pripraviť. Ísť z fleku 180km cyklistickú časovku bude asi poriadna pecka a potom maratón v 38 stupňovej horúčave a 100% vlhkosti. A navyše ja teplo fakt nemám rád. Ale nevadí, dúfam, že to bude pekný výlet, zavŕšený ironmanom v turistickom tempe. Ešte je stále otvorené, či budem pretekať ako Age group, alebo ako Profi. Aby som to uviedol na pravú mieru. Rozhodne sa nechcem hrať na profíka, rozhodne tam moja výkonnosť nesiaha, ale je tu možnosť, že ako profík sa budem môcť zúčastniť značného množstva pretekov, a to dokonca za jedorázový poplatok 750 USD. A kto by si nechcel zapretekať na závodoch ako je JAR, Lanzarote, Nice, Klagenfurt, Zurich .... . Len ešte stále neviem ako to bude s prihlasovaním a preto váham. Má to aj jednu tienistú stránku. Budem musieť stále vypisovať a posielať formuláre na WADA ohľadom miesta pobytu atď. Proste boj s dopingom. Ale to by som niejako mal zvládnuť. Potom sú tam samozrejme aj výhody ako je štart bez tlačenice z prvej vlny. A pretože mi všetci odplávajú, tlačenica nebude hroziť počas celej plaveckej časti. A k tomu ako bonus – férová cyklistika – aspoň v prvom okruhu. Ale zase je tu aj negatívum. SO 100% istotou sa nemôžem kvalifikovať na Hawai. Takže fakt neviem.
Ešte by tu bola možnosť skúsiť prvý pretek ako Age group (Malajziu) a potom by sa videlo. Aj keď bez poriadnej prípravy možnosť kvalifikovania sa v Malajzii vidím ako nereálnu. Ale možno by som to mohol skúsiť. Čo ak by to náhodou vyšlo a pozrel by som sa potom do Kony? Nie, že by som si na Hawaiský štart nejako potrpel, ale predsa ... . Potom by sa ovšem celá sezóna prevrátila hore nohami a asi by som si zapretekal iba u nás doma a šetril bubáky na jeseň. Takže fakt neviem ako na to. Isté je iba jedno. Začínam 27.2. v Malajzii. Potom by som chcel ísť 25.4. do JAR. Na týchto skorých termínoch je zlé, že sa mi asi nepodarí ísť do môjho obľúbeného Lloret de Mar. Predsa len by som ťažko doma obhájil, že týždeň po návrate z Malajzie pôjdem na 2 týždne sa flákať niekde do Španielska. Ale nikdy nehovor nikdy. A ako to bude ďalej. Netuším. Uvidím. Teraz musím iba poriadne začať bušiť (v rámci možností), aby to v Malajzii nebola totálna hanba :))).