Ako som upol Transition do trenažéra

Tak som sa dnes konečne odhodlal, k tejto blbosti a upnul som môjho Transitiona do trenažéru a spustil som sa dole z Galibieru - to aby sa mi ľahko šľapalo. (obraz je hore notebooku nad televízorom - kombinácia notebook a telkáč mi teraz vyhovuje - sledujem real video a súčasne MS v lyžovaní - najskôj z Val d Isere, potom biatlon a teraz z Liberca a tak zaháňam nudu)

Najskôr niekoľko fotiek a potom pohyblivých obrážkov.

Takže takto sa kuje železo priamo v pracovni, aby bolo v lete poriadne opracované.

Bolo to moje prvé "jazdenie" na Transitione, takže to asi aj tak vyzerá. Ten posed asi nie je žiadna sláva, ale snáď s tým ešte niečo urobím. V každom prípade, teraz mám otočený predstavec smerom nahor, aby prechod z normálneho kola nebol až taký výrazný, ak predstavec otočím nadol dostanem riadenie výrazne nižšie a teraz vzpriamený posed bude o niečo viac "aero" - len aby to zvládol chrbát.

FEBRUÁR 2009 prvá časť – Postrehy z tréningu.

Februárové zhodnotenie rozdelím na dve časti. A to preto, že prežívam prvé „kritické“ obdobie v mojej „športovej kariére“. Proste oveľa viac sa sledujem, analyzujem a vyhodnocujem, hľadám príčiny problémov a spriadam plány ako ďalej a ako sa vyvarovať chýb do budúcnosti. Ale cítim, že prichádza zlomový moment a bude sa to zlepšovať.
Teraz už viem, že v zime som urobil niekoľko chýb.
1. V podstate som neoddychoval po sezóne – iba som si myslel, že oddychujem, ale v podstate som trénoval ďalej aj keď objemovo menej ale o to viac som behal.
2. Celý rok som nerobil nič iné iba plával, bicykloval a behal – sú to v podstate 3 športové disciplíny, ale v niektorých obdobiach by možno bolo lepšie robiť aj niečo iné – posilňovať a nejaká tá gymnastika (aj keď v mojom veku?). V zime sa asi vrátim aj k mojim ešte pred dvomi rokmi obľúbeným zjazdovkám a hodili by sa aj bežky. S hokejbalom som tiež pred rokom prestal, lebo mi to nezapadalo do „tréningového plánu“ a vždy aspoň raz za dva týždne som dostal poriadnu ranu do píšťaly (napriek chráničom) a potom ma bolievali okostice.
3. Vyslovene som sa vyflákol na životosprávu. Áno, žral som prasa, lenže som už na dlhú dobu vynechal nejakú tú kĺbovú výživu, ale hlavne som totálne odflákol príjem bielkovín a aminokyselín.
4. V decembri a januári som asi až príliš pritlačil na cyklistickú pílu. Začal som do toho bušiť ako blázon a experimentovať s posedom. Nakoniec som sa dostal s posedom o 3cm nižšie – a fakt to malo veľký vplyv na šliapanie – lepšie sa šliape do kruhu. Lenže – nebol som na to zvyknutý a tak som asi oveľa viac namáhal väzy zo zadnej strany kolena pri ťahaní pedálu smerom nahor. Pri snažení, byť čo najviac „aero“, som experimentoval aj s polohou kolien. Proste som ich tlačil čo najviac k hornej rámovej trubke (samozrejme z boku), lenže až teraz som si uvedomil, že pre ITB je to v postate to isté ako prenácia pri behu. Proste ten IT-úpon sa namáha oveľa viac.
5. Keď v Januári nasnežilo a primrzlo tak to zákonite to musí mať vplyv na rýchlosť behu. Ale toto som nechcel akceptovať – proste som viac pritlačil na pílu, nekukal som na vyššie tepy, hlavne že rýchlosť bola taká ako predtým, alebo vyššia.
Proste som sa chcel za jednu zimu naučiť behať čo najrýchlejšie, lenže behanie má svoje zákonitosti a tie som jednoducho nechcel rešpektovať (polepším sa).
Aj preto píšem tieto tréningové poznámky na dva-krát, lebo práve od polovice februára dúfam, že tréningové bežecké kilometre začnú pribúdať a následky zranenia sa začnú vytrácať.
Ale po poriadku.
Januárové zhodnotenie som zakončil tým, že som prvý krát vybehol. Áno, bol to veľký prísľub. Hlavne, keď behanie v prvý týždeň pokračovalo aj 3. (6km za 31:20 – t.j. 5:13/km), potom 5. (8km za 39:30 – t.j. 4:56/km) a 7. (10km za 47:26 – t.j. 4:45/km). Aj tak sa mi zdalo, že behám pomaly (blbec) a ignoroval som, že to zase bolí. K tomu som nadupal v prvom týždni ešte 220km na kole a naplával 14km.
A prišiel pondelok 9.2. Na tento deň som mal naplánovaný beh na 7km. Musel som autom so servisu a tak som si pribalil so sebou kolo, aby som využil cestu naspäť na rozohriatie sa pred behom. Lenže, ono sa poriadne ochladilo a fúkalo a ja som sa poriadne na kole vytrápil (síce iba 25km ale poriadne výživných). A načo strečovať pred behom, keď som hodinu dupal vonku na biku - blbec. Vybehol som a .... . Jedným slovom bolo to naprd. Nejako som odkrivkal 3km a radšej som to zabalil. Chytali ma čierne myšlienky, že sezóna je v háji a na Loret môžem definitívne zabudnúť. Ale povedal som si, že si dám ešte poslednú šancu a pôjdem na to veľmi opatrne a s kľudom.
Nasadil som deň voľna, len s infrasaunou a masážou a od stredy od znova a s rozumom.
Plán bol odbehnúť v stredu, piatok a v nedeľu 7, 9 a 11km. Ale naozaj iba odbehnúť, pomaličky. K tomu nejaké to kolo, plávanie a more strečingu a gúľania sa na fitlopte.
Plán som splnil nasledovne : streda 7,2km za 42min (5:50/km), piatok 10km za 55:30 (5:33/km), nedeľa 14,4km za 1:17:24 (5:22/km). Na rozdiel od predchádzajúcich bláznivých behov som behal úplne inak – pomaly a s dôrazom na rovnomerný odraz. Žiadny beh s vystretými nohami a rýchlou frekvenciou, ale pekne zohýbať a odrážať. Čo dodať? Bolo to radostné zistenie, že to znova ide, aj keď zatiaľ iba pomaly, ale to sa spraví. Chce to proste čas a trpezlivosť (vlastnosť mne tak cudziu). Ešte jednu poznámku – asi po trištvrte roku som sa vrátil k celkom zachovalým teniskám Saucony Huricane 9 – majú slušnú kontrolu prenácie a to je pri ITB pomerne vhodné. Takže v polovici mesiaca, teda presne po mesiaci od zranenia sa zrejme začínam zase rozbiehať. Druhý týždeň som odtrénoval 8,5km plávania, 200km kola a 35km behu. Celkovo 12 hodín 20minút. Verím, že v druhej polovici mesiaca budem môcť nabehať aspoň nejakých tých 90 – 100km pri udržaní cyklistiky (cca. 200km/týždeň a plávania 8km/týždeň). Na záver iba toľko – dúfam, že budem trpezlivý a rozumný a pokračovanie tohto príspevku bude pozitívne.

Specialized Transition S-works

Takže príbeh o tom , ako som dostal Transitiona.
Po verejnom prísľube, že ak zvládnem Slovakmana po 10 hod sa poobzerám po novom tátošovi nasledovalo dlhé obdobie uvažovania, váhania, vyberania. Ešte raz veľká vďaka za rady a pomoc pri výbere, nebudem menovať, lebo sa to týka takmer všetkých, čo občas mrknú na tento blog.
Takže nakoniec sme spoločne vybrali Specialized Transition S-works - veľkosť "S". Mala by to byť absolútna špička medzi časovkárskymi špeciálmi. Až mi príde hlúpe, že taký vidiecky Jožo bude jazdiť na takomto kole. Ale nejako sa to vyfarbilo a je to tu. Takže, aby som nerobil hanbu svojmu plnokrvníkovi budem musieť poriadne potrénovať. Veď pohybovať sa pod 40km/h na takomto kole je v podstate urážka :).
Ale dosť bolo kecov poďme sa na to pozrieť:
Takže "krabička" z Británie prišla v piatok, lenže ja som bol zrovna v Mníchove a prišiel som až v sobotu. Takže sme sa celá rodina v sobotu ráno pustili do vybalovania.


O zásielku sme sa s deťmi poctivo rozdelili, mne patril obsah a deťom obal - boli z neho absolútne nadšené a hneď ho začalu "tuningovať". Ja so zase postupne so zatajeným dychom odkrýval tajomstvá zásielky - kolo, prilba, tretry, držiak na fľaše. A tak začínal vznikať Transition.




Medzi tým deti poriadne pretvorili obal najskôr na domček, v ktorom si dali aj obed a neskôr ho zmenili na motorový čln pre dve osoby a nášho srandovného buldočka Denisa.

Takže, takto to u nás chodí - "taková normální rodinka".
Ale poďme ku kolu. Dostal som s ním dve sedlovky - samozrejme som objednal tie najdlhšie, predsa len radšej píliť ako nadstavovať. A tak som vymeriaval a pílil. Výsledkom bol nasledovný výtvor. Len dodám, že som ho hneď upol do trenažéra a skúsil či pasuje - pasoval.


Detail na urezanú sedlovku s držiakmi aj s namontovanou náhradnou bombičkou.

A ešte nejaké fotečky :





Toto je špecialitka Transitiona - zadná brzda dole - aero nadovšetko.
O vybavení tohoto kola sa nebudem rozpisovať, lebo už sme to všetci prebrali najmenej 100x. Záverom iba, že kolo má po namontovaní všetkých serepetičiek cca. 8,5kg, takže nie je najľahšie, ale to ani nie potrebné - hlavné je aero. Na kopce mám predsa bratčeka Tarmaca, ktorý medzičasom tiež dostal mierny facelift v podobe hrazdy, a kratšieho predstavca. Dnes mi poštou prišla ešte aero prilba Giro. Je to fakt problém dostať na hlavu. Dúfam, že už nič ďalšie okrem pedálov nebudem musieť kupovať - už naozaj stačilo. Takže výbava na sezónu by bola, ešte kopec zdravia, šťastia a poriadneho tréningu a možno z toho bude aj nejaký ten pekný výsledok.

JANUÁR 2009 - postrehy z tréningu

Takže Januárové zhodnotenie. Moje januárové trénovanie začalo perfektne, podľa plánu. Tréningy odsýpali ako po masle, zlepšovanie bolo cítiť v každej disciplíne. Výrazne som začal cítiť pokrok hlavne na kole a asi to sa mi stalo osudné. Z bežeckého objemu som nechcel uberať, ale na kole som postupne pridával, a pravdu povediac polovica tréningov bola v aero-pozící na plné gule – to znamená 2 hodiny prevod 53/13 tepy aspoň 140 a pod trenažérom povodeň. Voľné tréningy som jazdil zásadne na normálnom posede ale dosť často kopce, kde sa pod 200W prakticky nedá jazdiť. O plávaní sa nezmieňujem, lebo som sa chodil iba kúpať. A takto to šlo až do 16. januára. Za tých 16 som natrénoval 14km plávania, 495km kola a 162km behu za 33 hodín. Ale prišiel piatok 16-ho a tempový beh na 15km. To som netušil, že to bude posledný beh v tomto mesiaci. Ale taká je bohužiaľ skutočnosť. Postupne som pri behu začínal cítiť bolesť v kolennej jamke pravej nohy ale 15-ku som zo zaťatými zubami dobehol naplno. Ale ako náhle som zvoľnil na výklusanie zrazu to nešlo a domov som už iba dokráčal. Vykľul sa z toho pravdepodobne ITB-syndróm na pravej nohe. Prvých cca. 5 dní noha bolela šialene – ráno som na ňu nemohol ani stupiť a po schodoch som chodil štvornožky – hore aj dole. Stále som jazdil na trenažéry a plával. Nakoniec som vypustil aj ten trenažér a naordinoval som si kľud iba s plávaním a masážami. Postupne bolesti v nohe začali ustupovať. Ale aj tak som sa okrem plávania neodvážil robiť nič iné. Takže škoda sa o tomto mesiaci rozpisovať – z krátka tréningová katastrofa, ale snáď sa to ešte nejako zvládne.
Za celý mesiac som natrénoval 45,5km plávania, 695km kola a 162km behu za 48,5hodín.
Zatiaľ som ešte takýto výpadok spôsobený zranením nemal, takže neviem ako sa to podpíše na poklese výkonnosti – ale treba sa na to pozerať aj optimisticky – aspoň som si poriadne oddýchol a zároveň som konečne niečo naplával. A na plávaní je to naozaj aj poriadne cítiť, teraz mi to naozaj pláva. Vo vode sa cítim úplne inak ako pred dvomi týždňami, ale bohužiaľ to vôbec nie je podstatné.
Podstatné je však to, že mi v piatok prišiel domov velikánsky balík z Británie a v ňom Specialized Transition S-Works aj s nejakými tými doplnkami. Ale o tom v osobitnom príspevku. Ale aby som nekončil negatívne.Dnes, 1.2. som konečne vybehol. Nebol to beh v pravom zmysle slova, skôr taký opatrný kroko-klus – ale aj to je prísľub do budúceho mesiaca.

DECEMBER 2008 - Postrehy z tréningu

Pôvodne som nechcel na mojom blogu písať o tréningu, ale predsa len som sa rozhodol, že nejaký ten komentár urobím. V žiadnom prípade nebudem uverejňovať týždňové príspevky – na to som príliš lenivý, ale pokúsim sa napísať niečo o každom tréningovom mesiaci. Nie je to síce príliš „systémové“, predsa len mesiac má o 2-3 dni viac ako štyri týždňové cykly, ale nevadí – veď čo je systémové, alebo systematické v hobby športe. Je to stále o hľadaní ako - takého priestoru na tréning a mnoho – krát je človek odkázaný trénovať v časovej tiesni a nie práve podľa poučiek.
Ďalšia vec, prečo k začínam túto sériu je z dôvodu, že som tréningový samotár. V malom mestečku, v akom žijem je nemožné nájsť tréningového parťáka, obzvlášť pre všetky disciplíny. Plavecký oddiel u nás neexistuje, bežci takmer nie sú a cyklisti by sa možno nejaký našli, ale to je vždy otázka času a predstáv o tréningu. Minulý rok z jari som potrénoval niečo s Demim, ale ten už so mnou odmietol trénovať – tak aspoň spolu plávame a dúfam, že sa na jar aspoň pár krát prevezieme spolu na kole. Keď človek venuje niečomu toľko času, jednoducho sa potrebuje o svojich pocitoch s niekým vykecať, alebo aspoň o tom napísať. Predsa len je potrebná nejaká spätná väzba a to nie len subjektívna, ale aj od druhých, ktorí sa na moje snaženie pozerajú s nadhľadom.
Takže celé moje tohtoročné snaženie, by malo vyvrcholiť koncom augusta v holandskom Almere, resp. 5. októbra v Barcelone pri dlhých triatlonoch ( 3,8 – 180 – 42,2 ). Vybral som si zámerne vysoko rýchlostné trate, aby bola motivácia stlačiť výsledný čas čo najnižšie. Ale v žiadnom prípade by som nechcel odflákať ani dva domáce top podniky – Moraviaman a Slovakman. Všetky ostatné závody by mali byť iba prípravné, bez akého – koľvek „vyladenia“ a z plného tréningu.
A ciele : základný je stlačiť čas na ironmanských tratiach na 9:3X:XX. V postate potrebujem stiahnuť oproti minulo- ročnénu Slovakmanu necelých 11 minút. Človek si povie 11 minút – čo je to? Brnkačka. Ale kde ich stiahnuť. V plávaní nestiahnem nič. Na kole? Možno niečo stiahnem, ale 11 minút určite nie. Aj keď mám taký tajný sen o cyklistickom čase, ale ten radšej ani nenapíšem. Na behu? To by možno šlo, ale to by muselo všetko vychádzať – tréningovo aj v závode optimálne. Takže sľubujem, že sa budem snažiť.
Sám cítim, že mojou obrovskou slabinou je beh. Bohužiaľ nebolo mi geneticky dopriate mnoho rýchlych svalových vlákien, tak sa aspoň snažím behať v rámci možností pomalé dlhé behy čoraz rýchlejšie J.
Takže príprava na sezónu 2009 začala dvoma prípravnými mesiacmi – október a november, kde som sledoval jediný cieľ – nabehať čo najviac kilometrov v primeranej rýchlosti. Čo sa tréningových hodín týka, tak to boli výrazne podpriemerné mesiace, ale (aspoň podľa môjho subjektívneho pocitu) bežecky som sa výrazne posunul.
A prišiel december, mesiac, kedy som chcel opäť pritlačiť na pílu.
Plán bol stanovený na 30km plávania, 800km kola a 300km behu. Takže stále dôraz na beh a tak by to malo zostať až do začiatku marca.
Splnil som plán? Áno. Odtrénoval som 31km plávania, 843km kola a 327,3km behu. Celé mi to zabralo 62,4 hodín.
Samotný objem však o ničom nehovorí.
O plávaní sa ťažko vyjadrovať – v podstate sa chodievam iba kúpať – vždy 2,5km. Iba jeden tréning som si trošku dal do tela– a to 1500 kraulom za 20:22, aby som splnil jesenný plavecký test. Inak plávam zásadne tak, aby som sa neunavoval a skôr si pri tom oddýchol a zregeneroval sa. Snažím sa plávať inak ako som bol zvyknutý – snažím sa menej „trepať“ vo vode a plávať na čo najmenej záberov, technicky čo najčistejšie a silovo s dýchaním na obe strany po každom treťom zábere – proste naučiť sa šetriť sily. Pre tejto pomalosti to nie je problém.
Cyklistika? Tú som na jeseň poriadne odflákal, ale bol v tom aj trochu zámer. Zásadný prelom nastal na začiatku decembra, kedy mi prišiel predčasný vianočný darček v podobe trenažéra TACX I-magic. V podstate 80% kilometrov som najazdil na ňom. Je to úžasný stroj. Zásadný rozdiel oproti jednoduchším modelom je v tom, že sa pri tréningu človek nenudí, alebo aspoň podstatne menej. Tento „čertov stroj“ má elektromagnetickú brzdu, prepojenú s počítačom. Toto umožňuje takmer reálnu jazdu v prostredí buď „real video“, alebo „virtual reality“. Môj trenažér je doplnený aj systémom „magic steering“, ktorý umožňuje reálne zaťáčať v prostredí „virtual reality“. Niekto je odporcom jazdy na trenažéry, niekto naopak tvrdí, že je to dobrá vec. A môj názor. Je to super vec. Trenažér dáva tréningové možnosti, nemožné v zimnom období. Tréning je podstatne kvalitnejší ako vonku. Človek sa môže sústrediť na techniku, hrať sa s posedom. Ďalšia zásadná vec je, že človek môže hľadať optimum medzi kadenciou a silou šliapania. Jednoznačne je vidieť, aký je výkon vo wattoch pri akej tepovke. Môžem povedať, že som za posledný mesiac dosť zásadne zmenil posed, ako aj techniku šliapania.
Z tých povedzme 700km na trenažéri som prešiel cca. 25% v pásme recovery, 45% v pásme endurance a 30% v pásme strenght na hrazde.
Takže z cyklistikou som na tento mesiac viac ako spokojný.
Beh? S behom som veľmi spokojný. Stabilne behávam 5x do týždňa. Prvý krát v živote som sa dostal nad 300km za mesiac. Behal som všetky typy behov – dlhé behy v pásme endurance, tempové behy, 2km intervaly, krosy v kopcoch fartlekom. Aj ten najpomalší beh na rovine som mal pod 4:40/km a v kopcoch v ťažkom teréne pod 5:00/km. Takže v podstate žiadne flákanie. Asi najradšej som tomu, že na tepe 140bpm behávam tesne pod 4:40/km a je to prakticky výklus. Pritom ironmanská tepovka na behu bola u mňa 142 – 144 bpm a dúfam, že bude vyššia. Takže by som už konečne na závode bežal? Uvidím.
Celkovo som rád, že sa mi podarilo odtrénovať tých 62 hodín, aj keď to bolo niekedy zložité – takmer každý deň bol dvojfázový a našlo sa 5 dní s kompletným triatlonom v troch fázach.A čo na nasledujúci mesiac? Ten by mal vyzerať rovnako ako december. Takže 30-800-300. Uvidím, či sa mi to podarí.

Rok 2008 - rekapitulácia

Takže rok 2008 - druhý rok mojej „triatlonovej kariéry“.
Už v zime som sa začal pripravovať na letnú sezónu, kde bolo cieľom hlavne baviť sa na závodoch a podľa možností stiahnuť na tratiach dlhého triatlonu čas pod 10 hodín. Cieľ to bol pomerne ambiciózny – ale keď cieľ tak poriadny.
V zime som hlavne poriadne plával, kolo jazdil podľa možností a beh – to čo sa dalo – ako bežecký začiatočník som to s objemami nemohol moc preháňať.
Veľký objemový nárast prišiel začiatkom marca na sústredení v Lloter de Mar. Takže do prvý ch pretekov 9.5.2008 Krušnoman som natrénoval celkovo 187,5km plávania, 3840km kola a 891km behu – celkovo 283 tréningových hodín. Nasledovali „prípravné závody“ Krušnoman, Grafilit HIM a Czechman HIM. A potom Moraviaman – prvý vrchol sezóny. Dva týždne pred Moraviamanom som prakticky netrénoval, lebo ma bolelo koleno tak, že som ledva chodil. Ale na štart som sa postavil – koleno bolelo iba pri plávaní – potom bolo všetko v pohode. Po Moraviamane nasledovala „zaslúžená dovolenka“ v Chorvátsku – ktorá sa zmenila na objemové sústredenie. Týždeň po návrate nasledovala ďalší HIM v Bátovciach ako záverečné vyladenie pred Slovakmanom v Nitre. Tam som splnil výkonnostný cieľ pre túto sezónu, ale asi mi pri tom šiblo v bedni a o 7 dní som zase stál na štarte Ironmana – tento krát Železňáka.cz na Lipne. Tento krát bol ciel iba dokončiť, pobaviť sa a prežiť. Prežil som a tak nasledoval týždeň voľna a po ňom dovolenka vo Vysokých Tatrách. Tam som opäť niečo potrénoval, ale nanešťastie aj ochorel. Ale na konci augusta som opäť stál na štarte HIM v Žďáre nad Sázavou. Toto bol naozaj kuriózny víkend, kde sa mi podarilo, vykradnúť svoje auto, stratiť a znovu nájsť ZIPP-y a dokončiť pretek kde mi to vôbec nešlo. Hneď po jednom dni odpočinku som sa ponoril na dva týždne do pomerne brutálneho tréningu s následným dvoj týždňovým vyladením pred záverečným happeningom sezóny Elbamanom. Toho som tiež dokončil a tak mohlo nasledovať dvojmesačné regeneračné obdobie s menšími tréningovými dávkami. A od začiatku decembra som opäť začal šliapať vo vyšších obrátkach, aby to v roku 2009 bolo zase o level vyššie.
K závodom a výsledkom sa nebudem vyjadrovať, tie sú popísané samostatne.
Vytýčený cieľ bol splnený, takže sezónu musím označiť ako úspešnú.
Ešte uvediem odtrénované objemy v roku 2008 :
Celkové štatistiky - rok 2008

Mesiac Plávanie [km] - Cyklistika [km] - Beh [km] - Hodiny
Január 43,00 - 441,00 - 172,30 - 64,96
Február 44,00 - 614,00 - 226,90 - 52,15
Marec 53,00 - 1621,00 - 250,60 - 92,77
Apríl 47,50 - 1164,00 - 241,10 - 72,91
Máj 34,90 - 1079,00 - 255,50 - 60,46
Jún 27,20 - 574,00 - 132,20 - 36,43
Júl 39,60 - 849,10 - 220,10 - 60,76
August 24,50 - 703,00 - 199,10 - 47,64
September 22,50 - 1140,00 - 231,60 - 64,88
Október 22,30 - 657,00 - 269,50 - 51,87
November 15,00 - 293,00 - 296,10 - 39,80
December 31,00 - 843,00 - 327,30 - 62,39
Celkovo rok 2008
404,50 - 9978,10 - 2822,30 - 707,03

Čo na záver : Triatlon ma naozaj začal baviť a vstúpil do môjho života a strávil som s ním mnoho krásnych chvíľ. Našiel som mnoho priateľov a ľudí podobne „postihnutých“ ako ja.
Všetkým v Novom roku želám veľa úspechov, veľa zdravia, šťastia a pohody.

Veselé Vianoce

Letí anjel s nádielkou

vrtí pri tom prdelkou.

Letí, letí hádaj kam,

k dobrým ľuďom

predsa k Vám.

Šťastné a veselé vianoce

všetkým čitateľom môjho blogu

želá Ironpepa.

Dúfam, že u všetkých to pod stromčekom vyzeralo aspoň takto :