TRÉNING ON-LINE

Založím na blogu tento príspevok a chcel by som ho pravidelne dopĺňať.
Keďže som sa rozhodol konečne poriadne začať trénovať, tak sem budem dávať postrehy z jednotlivých tréningov počínajúc 1. aprílom 2009. Keďže akákoľvek spätná väzba je dobrá a taktiež motivácia do toho tupého bušenia, budem rád za každý komentár a poznámku k mojim počinom. Takže ide sa na to.
1.4 2009
Po utorkovom behu na 20km (mimochodom najdlhší beh od môjho zranenia od 16.1.), poriadne pretrápenom som sa pustil do dosť odvážneho týždňa – uvidím, čo z toho bude J.
Takže dnes bol na programe taký malý duatloník 7 + 90 + 3. Prvú sedničku som chcel bežať rýchlejšie, potom kolo tiež primerane rýchlo, ale nie na doraz a na záver beh v tempe 5:00/km.
A ako to bolo? Prvých 7 km bolo v tempe 4:12/km na 154 tepoch (že by predsa len návrat?), následné rýchle prezlečenie a prvý naozajstný pokus na transitione. Rovinatých 90 km som dal priemernou rýchlosťou 34,9km/h pri tepe 139 a priemernej kadencií 79rpm. Po obrátke som ťahal 45km v protivetre a to ma dosť zlikvidovalo, ale predsa som sa na záverečný výklus donútil a tie 3km som odklusal za presne 15min na 134tepoch. Takže plán som splnil, som totálne out a to mám ešte pred sebou poobednú šichtu s deťmi a večerne 3km vo vode.
2.4.2009
Večer som plávanie/kupanie v dĺžke 3km úspešne zvládol. Čo je však komplikovaniejšie, totálne sa mi rozpadol tréningoný plán na tento týždeň. Včera večer mi oznámili, že služobná cesta, ktorá mala byť týždeň po veľkej noci bude už v piatok. Takže namiesto regeneračného dňa som dal regeneračnú cyklistiku v dĺžke 105km - takmer rovinatú. Išiel som to na Tarmacu, priemerná rýchlosť 31,4km/h na 125tepoch a kadencií 78rpm. A teraz rýchlo baliť kufre a zajtra skoro ráno naberám smer Viedeň. Odtiaľ odlet na firemný meeting do Stuttgartu a v sobotu ráno smer Frankfurt, Dubai, Karachi v Pakistane. Odtiaľ ešte nejaký lokálny let do Paňdžábu. Takže poriadne brutalita. Držte palce nech sa celý vrátim naspäť a nech ma neunesú teroristi. Za tých pár dní tam skúsim niečo odbehať, bude to "sústredenie v teple" - teraz je tam priemerne 35 stupňov.
4.4.2009
Ráno som si zabehol v Štutgarte 22km beh v krásnom prostredí medzi vinicami. Bolo to síce dosť kopcovité, ale krásne. Stále pekný výhľad na mesto a kľud. Bežalo sa mi výborne a uvoľnene v tempe 4:58/km na neviem akých tepoch. Kontrolní otázka: "Co se stane když máte 3 hrudní pásy a idete na týždeň preč?" Odpoveď : Zoberiete si ten nesprávny.
6.4.2009
Úspešne som dorazil do Pakistanu - konkrétne do elektrárne Lal Pir a Pak Gen v blízkosti Multanu v provincií Punjab.
Prišli sme až v noci, takže z tréningu nebolo nič.
Ale dnes som si po práci struhol 20km beh po golfovom ihrisku priamo v areáli elektrárne. Jeden okruh mal iba 1250m, takže som ho musel ísť 16x. Našťastie na posledné okruhy sa pripojili miestne deti a tak sme sa bavili navzájom. Zabehol som to v tempe 4:42/km - čo na štádium únavy a teplotu nad 30 stupňov považujem za slušné.
10.4.2009
Nasledujúci deň som netrénoval, ale celý deň lietal po elektrárni.
Vo štvrtok znova celý deň obhliadky a makačka. Ale deti zamestnancov ma už čakali a tak sme sa dohodli, že dáme aspoň 10km na golfáči. A tak aj napriek tomu, že sme odchádzali domov som si ešte tesne pred odchodom struhol 10km beh. Bolo to v tempe 4:39/km.
V piatok len cesta a cesta. Bolo to hrozné a trvalo to celkovo 29 hodín, ale u 10:10 večer som bol doma a stihol som ešte koniec oslavy bráchovej 50-ky. Takže domov som sa dostal až o 1:30 v piatok.
Dnes som si cez obed dal rege-kolo 62km priemerkou 33,2km/h na tepe 142 s následným výklusom 3km v tempe 4:21/km čo považujem na štádium únavy za nenormálne. Večer pridám fotky elektrárne s golfovým ihriskom aj deťmi.

Toto je elektráreň Lal Pir a Pak Gen v Pakistane

Pohľad z palivovej nádrže na ubytovaciu časť vo vnútri areálu

Tu sme bývali - hotel v elektrárni.

8 jamkové golfové ihrisko v elektrárni.

Ešte jeden pohľad na golfáč - to zavlažovanie ma pri behu dosť otravovalo.

A ešte raz.

A tu sú sľúbené deti.

11.4.2009

Dnes som si dal trošku rýchlejší tréning.

Najskôr rozklus na 10km v tempe 4:17/km na tepe 153 a následne rýchlejšie kolo na Transitione. 90 km priemernou rýchlosťou 37,0km/h s priemerným tepom 147bpm a kadenciou 84 rpm. S tým som bol celkom spokojný a nebyť silného vetra a stratenej fľaše asi niekedy na železničnom priecestí, mohlo by to byť ešte o niečo rýchlejšie - ku koncu som už bol fakt dosť smädný.

14.4.2009

V nedeľu ráno smeč celá rodina vyrazili na chatu pod Martinskými hoľami. Brácho a synovci sa išli lyžovať, baby opaľovať, deti hrať a tak ja som vyrazil na 2 hodinky na kolo. Zobral som si tarmaca a dal som si voľných 66km v mierne kopcovitom teréne. Previezol som sa od Chaty cez dve lyžiarske strediská Jasenskú dolinu a Valčiansku dolinu a ešte nejaký ten prídavok. Nakoniec to bolo priemerkou 31,7km/h na 133 bpm s kadenciou 81rpm. Potom turistika a hry s deťmi a k vešeru kopcovitých 6km bežecky, ale veľmi voľne s manželkou.

Na veľkonočný pondelok som samozrejme ráno všetky baby vyšibal a oblial a potom iba malá rodinná turistika. Čiže voľný deň.

Dnes, v útorok sa do toho potrebujem oprieť a vydržať celý týždeň. Naplánovaných mám cca. 22 tréningových hodín - mám čo doháňať, veď som sa týždeň flákal. Takže dnes ráno bol beh na 14,4km v tempe 4:22/km na tepe 150. Potom hodinka práce, rýchly obed a šup na Transitiona. Dnes som si dal 94km s miernym úsilím priemerkou 35,8km/h na tepe 136 a kadencií 81rpm.

15.4.2009

Dnes bol jeden z tých dní, kedy je človek z tréningu poriadne na palicu. Doobedu rýchlo urobiť čo najviac, nažrať sa a vyraziť. Dnes to bolo regeneračné dlhé kolo v menších kopčekoch. Dal som si 117km na Tarmacu s prevýšením 841m na tepe 123bpm a kadencií 76rpm. Priemerka bola 30,4km/h. Po kole rýchle depo a vyrazil som na 7,2km výklus v temppe 4:58/km na 135 tepoch. A aby toho nebolo dosť, večer som sa po dvoch týždňoch zase objavil vo vode. Dal som 2km kúpania a šťastný som zaľahol k futbalu. Vydržal som jeden polčas, potom sa mi vybili baterky - ono to zase až taký rege-deň nebol. A navyše som len v druhom zo šiestich dní - tak to som zvedavý.

16.4.2009

Síce sa mi moc nechcelo, ale predsa som vyrazil na Transitione na 90km časovku, aj keď iba v nízkej intenzite. Dal som si to po rovine (prevýšenie 320m), priemernou rýchlosťou 34,7km/m na 130tepoch s kadenciou 80. Ešte 7km pred cieľlm som držal priemer 35,3km/h, ale tam som zatočil o 90 stupňov do takého protivetra, že som záver musel takmer celý rvať postojačky a ani tak to moc nešlo. Proste hnus. Ale predsa som po kole aj vybehol. Depo trvalo tak 5 minút a dal som si tradičný výklus na 7,2km v tempe 4:55/km na 139tepoch. Zajtra ma konečne čaká deň bez kola - už sa neviem dočkať.

18.4.2009

V piatok som mal deň bez kola. Konečne. Ale mal som naplánovanú regeneračnú dvadsiatku a večer plavčo. Dopadlo to tak, že namiesto dvadsiatky bolo iba 14,4km v tempe 4:57/km na 134tepoch. Z toho vyplíva, že to bola poriadne pretrápený beh. Našťastie asi na 11km začalo poriadne pršať tak som to trápenie predčasne ukončil - a urobil som dobre. Večer už iba trápenie sa v bazéne a to doslovné. Po dvoch týždňoch bez vody mi to akosi nejde - nevadí, ladiť plávanie stačí dva týždne pred pretekmi.

Dnes bolo opäť krásne tak sme si spolu s Demim naplánovani spoločné kolo - 115km s prevýšením 840m. Išlo sa mi výborne a to hlavne vďaka Demimu - konečne nejaký parťák na kecanie. Ani sme nevedeli ako to ušlo a mali sme to za sebou. Priemer bol 31,2km/h na tepe 128bpm a kadencií 76. Ešte musím pochváliť Demiho, že mu to fakt fičí - na to koľko málo má najazdené. Asi celá jeseň a zima strávená v prostredí pekných, mladých báb ako inštruktor spinningu priniesla svoje ovocie.

19.4.2009

Dnes bol na programe iba beh na 21,6km. Tohoto som sa dosť bál, lebo je to posledný, šiesty deň pred voľným dňom a v tomto týždni som si celkom slušne zatrénoval. Našťastie som išiel bežať až poobede, pekne som si pred tým na hodinku zdriemol a celkom to išlo. Odbehol som to v tempe 4:27/km na 145 tepoch. Konečne nejaký beh. Ešte jeden postreh, keďže ma stále bolieva ľavý kotník a achilovka a už neviem vc čom mám behávať, vytiahol som úplne nové NB847 a čuduj sa svete, bolo to oveľa lepšie ako v "starých". Tie staré majú pritom nabehané tak 450km. Neviem či som ich nejako vyčmajdal, ale zá sa že pre NB 847 je nejakých 500km limit na to aby boli úplne tip-top. Aj predchádzajúce NB846 mi odišli po cca. 1000km - ale to už fakt netlmili.

Celkovo, z celým týždňom som celkom spokojný, až na piatkový beh - ten mal byť rýchlejší. Celkovo som odtrénoval za 6 dní 4km vo vode, 416km na kole a 65km behu za 19 hodín.

21.4.2009

Po voľnom pondelku, kedy som sa bol iba vykúpať večer na 3 kilometríky sa znovu púšťam do tréningového týždňa, krorý by mal byť podobný ako ten predchádzajúci.

Takže dnes som si struhol beh na 14,4km v tempe 4:18/km na 150 tepoch. Neskutočne fúkalo, takmer sa proti tomu nedalo bežať, tak som ešte narýchlo zmenil program a namiesto jazdy na Transitione som išiel na Tarmacu. Keďže šialene fúkalo, išiel som radšej do kopečkov - a dobre som urobil. Bola nádherná viditeľnosť - proste krása - všetko ožíva a tak som sa proste kochal. Pri tom kochaní som aj trošku bicykloval, takže som sa odviezol 112km s priemernou rýchlosťou 30,4km/h na 130 tepoch kadenciou 78rpm a prevýšením 960m. Ešte na otočke som mal priemer iba 26,8km/h tak som trošku pridal a naspäť po vetre to letelóóóóó.

22.4.2009

Po včerajšej skúsenosti s krásnym prostredím stredoslovenských dolín som dnes pokračoval opät po cestách nižšej kategórie, ale v o to krajšom prostredí. Takže na Tarmacu som si dal presnú 100km s priemerom 29,0km/h na tepe 123bpm, kadencií 75 a s prevýšením 1071m. Dnes to bolo trošku viac v kopčekoch - a moc som v nich nevládal - po prvý krát som išiel na Tarmacu priemer pod 30km/h. Nevadí - polepším sa. Ale o to lepší b ol následný výklus - 7,2km v tempe 4:47min/km na tepe 134bpm. A pozor - Konečne bez bolesti - 2 a pol mesiaci som pri behu necítil bolesť - najskôr to bolo to šibnuté ITBS a potom achilovka a členok na ľavej nohe. A stačilo tak málo - vyradiť staré boty a začať behať v nových. Stačili 3 behy a noha je na tom výrazne lepšie. No, len aby som to nezakríkol. Ale možno budem predsa len cez sezónu BEHAŤ a nie iba pajdať ako doteraz. Dnes už iba kúpanie na 3km a bude hotovo.

23.4.2009

Ešte je iba pred obedom a ja už mám na dnes odtrénované - no nie je to super. Dnes bol na programe regeneračný deň - takže žiadne poriadne dávky, ale pohodička. Keďže sa mi zdá, že kolo pred behom mi robí dobre (ako rozcvička), tak som si dal dnes 30km na Transitione. Chcel som vyskúšať taký testík - ako moc sa musím namáhať, aby som na Transitione udržal priemer 30km/h na rovine. Výsledok testu znie - moc nie tep 121bpm, ale po záverečnom pohľade na tacháč som zistil, že priemerná rýchlosť bola 33,0km/h. Proste 30-kou sa na tom jazdiť nedá. Potom rýchle prezutie a regeneračný výklus na 14,4km s jediným cieľom - dobehnúť a na tepáku nevidieť 140-ku. Zámer sa podaril zabehol som to v tempe 4:47/km na 134tepoch. Toto ma napĺňa značným optimizmom, lebo takto tepovo nízko som ešte v tomto roku nebežal (keď nepočítam včerajšok - to bo presne to isté) a ako ironmanské tempo by mi to stačilo :). Takže dnes už iba pekne pooddychovať, dokončiť daňové priznanie s DPH a pohrať sa s deťmi.

24.4.2009

Dnes bolo na programe kolo s výklusom. A keďže začínam riešiť otázku: Aké kolo si vziať na Krušnomana, tak som po prvý trát vytiahol Transition do kopečnov. Dal som si rovnakú 100km trasu ako v stredu - teda s prevýšením 1071m. Cítil som sa nejako lepšie ako v stredu, a preto aj tepy aj tempo boli vyššie. Priemer bol 32,5km/h, pro kadencií 80rpm a tepe 133bpm. Myslel som, že na trasitione to v kopcoch nebude ono, ale celkom to ide. Aj tak jazdím polovicu stúpaní zo sedla a tam je to úplne jedno. A tá druhá polovica sa dá prežiť, sadnem na sedlo poriadne dozadu a ide to. Keď som zosadol z kola vedel som, že aj výklus bude dobrý. Proste opäť mi to behá. A tak úplne v pohodične som si dal 7,2km na 140 tepoch tempom 4:37/km. Večer po anglickej konverzácií som sa bol ešte vykúpať - tento-krát som to sktátil iba na 2km - nech to náhodou nepreženem.

Ešte si dovolím jednu poznámku:

Minuloročný Krušnoman som išiel nasledovne :

3 kolá

1.za 48:13 ATF=163, 2. za 50:32 ATF=146, 3. za 53:07 ATF=146, pričom priemer klesal z 33,8km/h po prvom kole na 33,3km/h po druhom na záverečných 32,5km/h.

Celková dĺžka bola 82km a prevýšenie 1160m. Zdá sa, že tento rok by som to mal preletieť výrazne rýchlejšie - ale zase trať bude výrazne ťažšia - v každom kole pribudne nepríjemné stúpanie s dodatočnou obrátkou, takže priemer asi vyšší nebude a navyše pribudne 8km.

25.4.2009

Dnes sme si dali s Demim peknú rege-cyklistiku v kopčekoch (rovnaká trasa ako v útorok).

Všetko bolo super - dĺžka 112km, prevýšenie 960m, priemerná rýchlosť 28,4km/h na 119 tepoch a kadencií 76rpm. Po tom čo som videl predpoveď počasia potrebujem upraviť tréningový program a to tak, že dnes mala byť iba cyklistika a zajtra iba beh, ale keďže cyklistika bola na pohodu, tak beh skúsim dať dnes večer a zajtra úplné voľno, aby som v pondelok, kedy má byť ešte pekne, stihol kolo - a potom nech si prší :) .

27.4.2009

Nakoniec som v sobotu nebehal a v nedeľu som vôbec netrénoval, namiesto toho sme celá rodina strávili krásny deň v ZOO v Zlíne. Inak, takýto celodenný výlet je v podstate tiež tréning.

Dnes som chcel začať makať, ale do toho strašného vetra sa mi nechcelo, tak som si povedal, že odpočinok robí majstrov a dal som si aj dnes voľno. Večer som si bol akurát zaplávať, a keďže mi to v poslednej dobe vôbec nepláva, tak som to skúsil po dvoch dňoch bez tréningu. Navliekol som sa do point zero a dal som si testík na 3800m. Plával som to tempom približne ako IM závod, takže nie naplno a čas nebol až taký hrozný 55:45.

28.4.2009

Takže po odpočinku som sa do toho zase trošku pustil. Dnes bol na programe taký malý duatlonik, ale po poriadku. Stále neskutočne fučí, ale nič sa nedá robiť, triatlon sa jazdí za každých podmienok tak som do toho dnes pustil. Vyzeralo to nasledovne: Najskôr 10km kolo na rozcvičenie a nejaký ten strečing. Potom 10km naplno ( samozrejme tak, aby som vládal aj ďaľšie časti duatlonu). Bežal som to za 39:38 na 162tepoch (prvý krát v živote decina na tréningu po 40 minút). Následovalo 94km v kopcoch a vetre s prevýšením 1050m. Dal som to priemerom 30,2km/h na 133 tepoch a kadencií 80. Hlavne ten vietor ma totálne dorval a tak záverečný beh na 7km bol trápením. Bežal som to v tempe 4:46/km na 142 tepoch. Takže to by bolo na dnes hotovo. Čo vy na to - jasné, že prvú 10-nu som prestrelil, ale to som aj chcel, kolo bolo o morálke, keď na rovinách v protiverte som bol vďačný aj za rýchlosť 22 -23 km/h. A záverečný beh - z toho som sklamaný, lebo som ho chcel bežať za 4:30/km, ale na to som nemal - takýto tréning sa už jednoducho nedá jazdiť na 3 fľašky jonťáku a 3 tyčinky z Tesca.

29.4.2009

Dnes nasledovala regenerácia po včerajčom tavení na behu. Takže som regeneroval s Tarmacom na 93km jazde zvlneným terénom na Slovensko-Moravskom území. Dal som si trasu Nová Dubnica - Púchov - Lysá pod Makytou - Horní Lídeč - Valašské Klobouky - Brumlov-Bylnice - Horné Sŕnie - Nová Dubnica. Moc pekné - len trošku viac premávky. Trasu som zvoli aj preto, lebo v Brumlove som sa stavil v Českej sporitelni a zacvakal štartovné za Mělice a Moraviamana. Snažil som sa ísť pekne navoľno a na rovinách kadenciou 90 a viac. Nakoniec z toho bol priemer 31,6km/h na 123 tepoch s prevýšením 594m. Priemerná kadencia bola 82rpm. A aby si nohy náhodou nemysleli, že po kole je koniec, tak som si dal ešte 10km rege-beh. Úplne pomaličky - takmer som pri tom zaspal. Až do 8,5km som držal priemer 4:55/km na 134tepoch, potom som trošku pridal a záverečná 1500-ka bola v tempe 4:27/km. Celkový priemerný tep bol 137bpm. Takže dnes už iba kúpanie a zajtra opäť pritvrdiť - ale iba bežecky - kolo vypúšťam - ale nie je to isté.

30.4.2009

Dnes bol na programe iba beh - aj tak som už uťahaný - ale musím vydržat do nedele. Potom bude regeneračný týždeň, zakončený regeneračným Krušnomanom v sobotu.

Takže, dnes beh so stredným úsilím na 18km v tempe 4:27/km na 144 tepoch a následný výklus na 3,6km na 135tepoch v tempe 5:10/km. Zase neskutočne fučalo - beh do kopca a proti vetru - to je hnus - fuj.

A keďže to bol posledný tréning v apríli, tak môžem bilancovať:

Apríl som si celkom pekne zatrénoval, 22km vo vode, 1480km na kole a 238km v maratónkach za 72 tréningových hodín.

MAREC 2009 – Postrehy z tréningu

Takto znela posledná veta februárového zhodnotenia :
Minulý rok som v marci odtrénoval 93 hodín (53 + 1621 + 250) a tento rok by to nemalo byť menej. Uvidím.
A predsa to bolo menej a s prepáčením takmer celé trénovanie stálo zaprd.
Celkovo som natrénoval 33km vo vode, 1523km na kole a 245km v maratónkach za 83 tréningových hodín. Zdanlivo je to veľa, ale vo vode bolo všetko pomaly a na pohodu – žiadna intenzita. Na kole by to bolo ako tak znesiteľné, ale tiež značná časť kilometrov bola najazdená formou turistiky. A beh – strašne sa snažím a strašne mi to nejde. Okrem počtu nabehaných kilometrov je to totálne bieda. Pri behu pajdám, hrbím sa, nedokážem sa odraziť – jednoducho vôbec neviem behať. Pri behu ma stále niečo bolí a behám takpovediac so zaťatými zubami. Ale behám a dúfam ..... .
Nebudem sa viac rozpisovať, lebo veľa už bolo napísané v predchádzajúcom príspevku o Lorete.
Takže len ciele na nasledujúci mesiac :
Plávanie 30km, kolo 1200km, beh 300km – hodín na to bude treba určite viac ako veľa. Mesiac budem mať asi poriadne rozbitý jednou dlhšou služobnou cestou, takže sa budem musieť činiť. Okrem toho sa budem musieť zamerať na životosprávu – zase je zo mňa poriadny pasík so 64kg. Jednoducho mi hrozne chutí. Ale dosť – do polovice mája musím mať najviac 61kg. Už sa trápim tretí deň – mám iba jeden obed a jednu večeru – s tým sa takmer nedá žiť – večer škrípem zubami, ale vydržím.

Lloret de Mar 2009

Marec je mesiac kedy je potrebné poriadne podkúriť pod kotlom, lebo inak cez sezónu môže dôjsť para. Keďže tento rok sa nesie v znamení problémov pri behaní a tak som sa pozeral na nastávajúce objemové sústredenie v Llorete s veľkým rešpektom a obavami. Týždeň pred odletom som si dal regeneračný – od pondelka do piatku som nabúchal 7,5 – 80 - 37,4 za 7,5 hodiny a v sobotu som si dal pohov a oslávili sme Margarétkine štvrté narodeniny. A v nedeľu o štvrtej ráno odchod do Španielska. Keďže som necestoval spolu s ostatnými autobusom, tak som sa musel presunúť na vlastnú päsť. Cesta je to trošku komplikovaná, ale Exa mi všetko perfektne vysvetlil a tak som nemal žiadne problémy. Najskôr som musel ísť autom 190km do Viedne a odtiaľ lietadlom do Barcelony. Práve na letisku sa začína tá najkomplikovanejšia časť cesty. Je potrebné nasadnúť na vlak do mesta a tam prestúpiť na iný, vedúci do Blanes – mestečka vzdialeného cca. 5km od Loreta. V Blanes je potrebné nastúpiť na autobus a ten už ma privlezol na autobusovú stanicu v Lloret de Mar. Odtiaľ cca. 500m do hotela Olympic Park a je to. Teraz práve sedím v Barelone na letisku a čakám na odlet, takže cestu autobusom a vlakmi naspäť som taktiež zvládol, takže sa už o nej nebudem rozpisovať. V podstate je transport bezproblémový – problémy si robí iba nadšený triatlonista sám – a to tým, že so sebou ťahá neskutočne ťažký kufor z kolom (31kg – nebolo tam len kolo), potom ruksak (10kg) a ešte malý ruksak s notebookom a inými príručnými hovadinami.
Ešte k ceste – dá sa zvládnuť na cca. 11 hodín od odchodu z domu po príchod na izbu v hoteli.
Takže na izbu som sa dostal okolo tretej poobede, nasledovalo bleskurýchle vybalenie toho najnutnejšieho, zmontovanie kola a zarobenie dvoch fľašiek jonťáku a o štvrtej som už šliapal do pedálov. Najedol som sa za jazdy – nejaké tie Tesco-tyčinky. Keďže chlapci už trénovali druhý deň, musel som teda v deň príletu aj ja niečo stihnúť. Na nasatie atmosféry som si vybral jednoznačne najkrajšiu trasu – a to po pobreží na Tosu a Félio a späť. Je to začiatok, ako sa patrí – trasa má iba 70km ale s prevýšením 1320m. Očakával som, že budem totálne rozbitý z cesty, ale asi nadšenie prevládlo a prešiel som to priemernou rýchlosťou 27km/h a to som poriadne šetril. Potom som hneď zaparkoval kolo, vyletel na izbu, prezul bežecké boty a išiel som vyklusať 6km. Po návrate na izbu ma tam už vítal Serža (běhej.com), alebo Moratka – ako ho všetci poznáme. Zvítali sme sa, a hneď vyrazili na večeru, kde sme sa zvítali s Michalom a dohodli tréningový postup. Dovolil som si pridať sa k jeho mini-skupinke ( Ironman, Zombice a Advid). Pokiaľ to bolo možné, trénoval som s nimi. Sú to poriadny bušiči a poctivci. Chlapci mali neskutočnú morálku, každý deň boli o siedmej v bazéne a makali ako profíci.
Aby som sa moc nezozpisoval, aj tak by to nikoho nebavilo čítať, jednoducho sme sa mali v Lorete výborne. Bolo to krásnych 14 tréningových dní, so super ľuďmi a v krásnom slnečnom počasí.
Žiaľ v polovičke sústredenia ma začalo pobolievať v krku a tak som musel zaradiť dva voľné dni – aby som to nejako prežil. Nabudúce budem musieť byť opatrnejší – problém vznikol po dvoch slušných švihoch s Petrom Pasevom (makali sme ako blázni a mali zrovna tú smolu, že v každom väčšom stúpaní sme dorazili nejakú skupinu cyklistov s ktorými sme potom pretekali až na vrchol – a vždy vyhrali – lenže som nejako pozabudol si na vrchole zapnúť vestu a pri zjazdoch ma poriadne prefúkalo). K tomu som, neviem prečo - blbec, začal dávať na záver večerného prežierania 10 studených melónov a 3-4 zmrzliny. Studené ananásy ani nepočítam. Petr je naozaj makač – a jeho cyklistická sila v kopcoch je obdivuhodná. Okrem toho je absolútnym znalcom miestnych aj tých najzapadlejších ciest, takže som sa pozrel na nové miesta – krásne kľudné cesty takmer bez premávky (keď pozabudnem na cyklistiku po pešej zóne v Girone – ale aj to bolo obohacujúce).
Nakoniec, vzhľadom na moje problémy pri behaní som natrénoval asi maximum možného (možno menej by bolo viac). Takže, keď to zhrniem, tak za 12 tréningových dní som natrénoval 17km vo vode, 1339km na kole a 110km v maratónkach za 61hodín a 40 minút čistého času. Vo vode som sa iba kúpal – nebolo tej sily donútiť ma plávať nejakú kvalitu – navyše ráno ( ešte raz obdiv k chlapcom – doteraz nechápem, ako to dokázali – mňa by to zabilo). Na kole sa všetko odohrávalo v nižšej intenzite až na niekoľko okamihov – ale pri tomto objeme to asi inak ani nejde. Za zmienku stojí možno ešte celkový počet nastúpaných metrov. Celkovo to bolo 14139 metrov – takže to nebolo iba vozenie sa po rovine. Beh – to je tohtoročná tragédia. Všetko som behal pomaly a pajdavo – síce pravá noha s ITBS je už na tom lepšie, ale odniesla si to ľavá achilovka a kotník, ktoré som presilil a takmer znemožňovali trošku rýchlejšie behať (ľavú nohu som vypínal z pedálov len silou vôle – tak ma to bolelo). Nevadí, to sa urobí.
Ku koncu už bolo ťažké nútiť sa do tréningu, nepáčilo sa to ani telu, ani hlave. Za vrchol sebadeštrukcie však považujem posledný deň. Ráno som sa na ôsmu vykopal na záverečný rozlúčkový klus s chlapcami a potom na časovku na 128km na priehrady. Klus bol v pohode, kamaráti odcestovali a tak som prehodil normálne sedlo a sedlovku na svojom Authorovi (ktorému ďakujem, že ma tak pekne povozil po Španielsku a nehnevá sa, že som ho na zvyšok sezóny odsúdil do trenažéra. Sľubujem, že ho na rok do Loreta znovu zoberiem.) za triatlonové a inverznú sedlovku a naivne som vyrazil. Išlo sa mi krásne, aj fotky z priehrady sú pekné, ale po ceste, samozrejme v protivetre, naspäť mi začalo dochádzať, až mi napokom poriadne došlo. Posledné kilometre to bol už iba boj o prežitie. Šesť kilometrov pred koncom som zhodnotil, že už som úplne v prdeli a musel som kilometer pred vrcholom stúpania k tunelu zastaviť na benzínke na kávu. S roztrasenými rukami som nejako vybojoval z automatu kávu a vydal sa na posledný kilometer k tunelu a potom už iba 5km dole kopcom – hlavne, že som sa nevyrúbal. Ale kríza po hodinke prešla a zostal iba dobrý pocit.
Záverom len toľko, v Lorete som sa mal veľmi dobre, perfektne sme si zatrénovali v kamarátskej atmosfére a užili si spoločné napchávanie sa na raňajkách aj večerách, ako aj meditácie v saune a vo vírivke. Úprimne chcem všetkým poďakovať za príjemné chvíle, hlavne Exovi, Davidovi, Honzovi, Michalovi, Oldovi, Petrov a Seržovi – podľa abecedy.Ešte poznámka, ak chce niekto absolútne detailné informácie o trasách v oblasti Loreta, nech sa mrkne na Seržov blog http://serzovo.spaces.live.com/ – ten si s tým dal toľko práce, že to naozaj stojí za prečítanie.

Ešte pridám niekoľko fotografií :

Blanes

Blanes - pláže

Môj Author pred Mekáčom v Lorete - káva a 4 cheese to je bašta

Clapci sa blížia do Anglés - tešia sa na HilaryUsmievavá Zombice a premýšľavý DavidNa vrchole Hilary - bolo to asi jednoduché - podľa úsmevov

Olda medzi Tosou a FéliomZmrznutý Ironpepa pózuje

Namakaný Olda má čas počas zjazdov aj na srandičky Polovica poslednej cyklistiky - priehrada - späť to bolo o morálke Costa Brava z lietadla - okienko bolo špinavéPovinná ironmanská výbava - takmer doma na letisku vo Viedni

FEBRUÁR 2009 druhá časť – Postrehy z tréningu.

Tak pokračujem vo februárovom zhodnotení tréningu – trpezlivom a rozumnom ako som prisľúbil v prvej časti.
Po 14km behu som si dal deň voľna – iba s plávaním. Na ďalší deň som mal naplánovaný 15km beh, ale zase nenormálne nasnežilo a tak z toho bolo iba 7km aj to so zaťatými zubami v tempe 5:50/km. Takže začiatok týždňa presne tak, ako som nechcel. Ale snáď sa to vylepší. Nakoniec sa aj vylepšilo – sneh na cestách postupne ubúdal a tak som zvládol ešte dva behy – vo štvrtok 13,2km v tempo 4:57/km a v sobotu 14,4km v tempe 4:40/km. Hlavne ten sobotný beh ba potešil, nakoľko som začal pomerne pomaly a postupne, ako sa noha uvoľňovala, som zrýchľoval až k záveru za 4:20/km. Na kole som tiež konečne zaradil po dlhšej dobe silu v kopcoch a nie iba také cvrnkanie po rovinách.
Za tretí februárový týždeň som teda zvládol 7,5km plávania, 245 km na kole a 35km behu za 13 odtrénovaných hodín.
A posledný týždeň?
V pondelok zase všetko biele, zasnežené – proste zúfalé. Ale vybehnúť som musel. Plánovaná bola 14,4km a nejako som ju zvládol v tempe 4:55/km – čo nie je najhoršie vzhľadom na počasie.
Utorok bol proste nádherný voľný deň – iba infrasauna a masáž. (Toto je ďalšia z vecí, ktoré som zaradil a zdá sa, že je to celkom prospešné.)
V stredu beh na 14,4km a výklus 1,2km– tento raz som po prvý krát začal trošku svižnejšie a to v tempe okolo 4:45/km. Išlo to, a po 7-mich kilometroch, keď boli nohy uvoľnené som začal pridávať až k 4:20/km. Nakoniec to bolo celkovo v tempe 4:34/km s dobrým pocitom, len tepy sú vyššie ako by mali byť pri takomto tempe (149). Ale to je pravdepodobne dôsledok veľkého bežeckého deficitu za január a február.
Vo štvrtok som si na trenažéri struhol jeden okruh z Rothu v slušnom tempe. Odjazdil som síce iba 70km za dve hodiny ale obrovská kaluž potu podo mnou naznačuje, že som sa celkom snažil. Ale deň sa pretiahol zhruba do polnoci. Večer prišiel brácha a otvorili sme si lahvinku červeného, potom druhú ... až piatu. Na šťastie sme na to boli piati. Lenže moje telo, takmer úplne odvyknuté od alkoholu dostalo zabrať.
A tak prišiel piatok, už ráno som vedel, že to nebude na žiadny ťažký tréning. Ale premohol som sa a odtočil som hodinu na trenažéri s následným behom na 14,4km (tempo tento raz úplne rovnomerné 4:40/km a fakt som sa trápil na 150 tepoch – malo by tam byť okolo 142) a 20minutovým vytočením nôh opäť na trenažéri. Navečer ešte relax v podobe pravidelnej piatkovej anglickej konverzácie s mojimi americkými priateľmi Robinom a Debbie a samozrejme plávanie. Takže celkom dobrý deň, aj keď to z počiatku tak vôbec nevyzeralo.
V posledný deň v mesiaci ideme na víkend k bráchovi na chalupu do hôr vyblbnúť sa s deťmi na snehu. Ráno som ešte hodil 2 hodiny na trenažéri a a hurá do Martina. Zoberieme samozrejme zjazdovky, a boby. Je pravdepodobné, že tam vyskúšam po prvý krát aj bežky – ak ich brácha nezabudne. S bežkovaním mám na budúcu zimu totiž veľké plány.
Takže, aby som to definitívne zhrnul:
Február : Plávanie 40km, Cyklistika 880km, Beh 144km – celkovo 52,5 hodín. Teraz ma čaká rozhodujúci mesiac, prvý týždeň by to mal byť oddych pred poriadnym záťahom v Lorete. Minulý rok som v marci odtrénoval 93 hodín (53 + 1621 + 250) a tento rok by to nemalo byť menej. Uvidím.

Ako som upol Transition do trenažéra

Tak som sa dnes konečne odhodlal, k tejto blbosti a upnul som môjho Transitiona do trenažéru a spustil som sa dole z Galibieru - to aby sa mi ľahko šľapalo. (obraz je hore notebooku nad televízorom - kombinácia notebook a telkáč mi teraz vyhovuje - sledujem real video a súčasne MS v lyžovaní - najskôj z Val d Isere, potom biatlon a teraz z Liberca a tak zaháňam nudu)

Najskôr niekoľko fotiek a potom pohyblivých obrážkov.

Takže takto sa kuje železo priamo v pracovni, aby bolo v lete poriadne opracované.

Bolo to moje prvé "jazdenie" na Transitione, takže to asi aj tak vyzerá. Ten posed asi nie je žiadna sláva, ale snáď s tým ešte niečo urobím. V každom prípade, teraz mám otočený predstavec smerom nahor, aby prechod z normálneho kola nebol až taký výrazný, ak predstavec otočím nadol dostanem riadenie výrazne nižšie a teraz vzpriamený posed bude o niečo viac "aero" - len aby to zvládol chrbát.

FEBRUÁR 2009 prvá časť – Postrehy z tréningu.

Februárové zhodnotenie rozdelím na dve časti. A to preto, že prežívam prvé „kritické“ obdobie v mojej „športovej kariére“. Proste oveľa viac sa sledujem, analyzujem a vyhodnocujem, hľadám príčiny problémov a spriadam plány ako ďalej a ako sa vyvarovať chýb do budúcnosti. Ale cítim, že prichádza zlomový moment a bude sa to zlepšovať.
Teraz už viem, že v zime som urobil niekoľko chýb.
1. V podstate som neoddychoval po sezóne – iba som si myslel, že oddychujem, ale v podstate som trénoval ďalej aj keď objemovo menej ale o to viac som behal.
2. Celý rok som nerobil nič iné iba plával, bicykloval a behal – sú to v podstate 3 športové disciplíny, ale v niektorých obdobiach by možno bolo lepšie robiť aj niečo iné – posilňovať a nejaká tá gymnastika (aj keď v mojom veku?). V zime sa asi vrátim aj k mojim ešte pred dvomi rokmi obľúbeným zjazdovkám a hodili by sa aj bežky. S hokejbalom som tiež pred rokom prestal, lebo mi to nezapadalo do „tréningového plánu“ a vždy aspoň raz za dva týždne som dostal poriadnu ranu do píšťaly (napriek chráničom) a potom ma bolievali okostice.
3. Vyslovene som sa vyflákol na životosprávu. Áno, žral som prasa, lenže som už na dlhú dobu vynechal nejakú tú kĺbovú výživu, ale hlavne som totálne odflákol príjem bielkovín a aminokyselín.
4. V decembri a januári som asi až príliš pritlačil na cyklistickú pílu. Začal som do toho bušiť ako blázon a experimentovať s posedom. Nakoniec som sa dostal s posedom o 3cm nižšie – a fakt to malo veľký vplyv na šliapanie – lepšie sa šliape do kruhu. Lenže – nebol som na to zvyknutý a tak som asi oveľa viac namáhal väzy zo zadnej strany kolena pri ťahaní pedálu smerom nahor. Pri snažení, byť čo najviac „aero“, som experimentoval aj s polohou kolien. Proste som ich tlačil čo najviac k hornej rámovej trubke (samozrejme z boku), lenže až teraz som si uvedomil, že pre ITB je to v postate to isté ako prenácia pri behu. Proste ten IT-úpon sa namáha oveľa viac.
5. Keď v Januári nasnežilo a primrzlo tak to zákonite to musí mať vplyv na rýchlosť behu. Ale toto som nechcel akceptovať – proste som viac pritlačil na pílu, nekukal som na vyššie tepy, hlavne že rýchlosť bola taká ako predtým, alebo vyššia.
Proste som sa chcel za jednu zimu naučiť behať čo najrýchlejšie, lenže behanie má svoje zákonitosti a tie som jednoducho nechcel rešpektovať (polepším sa).
Aj preto píšem tieto tréningové poznámky na dva-krát, lebo práve od polovice februára dúfam, že tréningové bežecké kilometre začnú pribúdať a následky zranenia sa začnú vytrácať.
Ale po poriadku.
Januárové zhodnotenie som zakončil tým, že som prvý krát vybehol. Áno, bol to veľký prísľub. Hlavne, keď behanie v prvý týždeň pokračovalo aj 3. (6km za 31:20 – t.j. 5:13/km), potom 5. (8km za 39:30 – t.j. 4:56/km) a 7. (10km za 47:26 – t.j. 4:45/km). Aj tak sa mi zdalo, že behám pomaly (blbec) a ignoroval som, že to zase bolí. K tomu som nadupal v prvom týždni ešte 220km na kole a naplával 14km.
A prišiel pondelok 9.2. Na tento deň som mal naplánovaný beh na 7km. Musel som autom so servisu a tak som si pribalil so sebou kolo, aby som využil cestu naspäť na rozohriatie sa pred behom. Lenže, ono sa poriadne ochladilo a fúkalo a ja som sa poriadne na kole vytrápil (síce iba 25km ale poriadne výživných). A načo strečovať pred behom, keď som hodinu dupal vonku na biku - blbec. Vybehol som a .... . Jedným slovom bolo to naprd. Nejako som odkrivkal 3km a radšej som to zabalil. Chytali ma čierne myšlienky, že sezóna je v háji a na Loret môžem definitívne zabudnúť. Ale povedal som si, že si dám ešte poslednú šancu a pôjdem na to veľmi opatrne a s kľudom.
Nasadil som deň voľna, len s infrasaunou a masážou a od stredy od znova a s rozumom.
Plán bol odbehnúť v stredu, piatok a v nedeľu 7, 9 a 11km. Ale naozaj iba odbehnúť, pomaličky. K tomu nejaké to kolo, plávanie a more strečingu a gúľania sa na fitlopte.
Plán som splnil nasledovne : streda 7,2km za 42min (5:50/km), piatok 10km za 55:30 (5:33/km), nedeľa 14,4km za 1:17:24 (5:22/km). Na rozdiel od predchádzajúcich bláznivých behov som behal úplne inak – pomaly a s dôrazom na rovnomerný odraz. Žiadny beh s vystretými nohami a rýchlou frekvenciou, ale pekne zohýbať a odrážať. Čo dodať? Bolo to radostné zistenie, že to znova ide, aj keď zatiaľ iba pomaly, ale to sa spraví. Chce to proste čas a trpezlivosť (vlastnosť mne tak cudziu). Ešte jednu poznámku – asi po trištvrte roku som sa vrátil k celkom zachovalým teniskám Saucony Huricane 9 – majú slušnú kontrolu prenácie a to je pri ITB pomerne vhodné. Takže v polovici mesiaca, teda presne po mesiaci od zranenia sa zrejme začínam zase rozbiehať. Druhý týždeň som odtrénoval 8,5km plávania, 200km kola a 35km behu. Celkovo 12 hodín 20minút. Verím, že v druhej polovici mesiaca budem môcť nabehať aspoň nejakých tých 90 – 100km pri udržaní cyklistiky (cca. 200km/týždeň a plávania 8km/týždeň). Na záver iba toľko – dúfam, že budem trpezlivý a rozumný a pokračovanie tohto príspevku bude pozitívne.

Specialized Transition S-works

Takže príbeh o tom , ako som dostal Transitiona.
Po verejnom prísľube, že ak zvládnem Slovakmana po 10 hod sa poobzerám po novom tátošovi nasledovalo dlhé obdobie uvažovania, váhania, vyberania. Ešte raz veľká vďaka za rady a pomoc pri výbere, nebudem menovať, lebo sa to týka takmer všetkých, čo občas mrknú na tento blog.
Takže nakoniec sme spoločne vybrali Specialized Transition S-works - veľkosť "S". Mala by to byť absolútna špička medzi časovkárskymi špeciálmi. Až mi príde hlúpe, že taký vidiecky Jožo bude jazdiť na takomto kole. Ale nejako sa to vyfarbilo a je to tu. Takže, aby som nerobil hanbu svojmu plnokrvníkovi budem musieť poriadne potrénovať. Veď pohybovať sa pod 40km/h na takomto kole je v podstate urážka :).
Ale dosť bolo kecov poďme sa na to pozrieť:
Takže "krabička" z Británie prišla v piatok, lenže ja som bol zrovna v Mníchove a prišiel som až v sobotu. Takže sme sa celá rodina v sobotu ráno pustili do vybalovania.


O zásielku sme sa s deťmi poctivo rozdelili, mne patril obsah a deťom obal - boli z neho absolútne nadšené a hneď ho začalu "tuningovať". Ja so zase postupne so zatajeným dychom odkrýval tajomstvá zásielky - kolo, prilba, tretry, držiak na fľaše. A tak začínal vznikať Transition.




Medzi tým deti poriadne pretvorili obal najskôr na domček, v ktorom si dali aj obed a neskôr ho zmenili na motorový čln pre dve osoby a nášho srandovného buldočka Denisa.

Takže, takto to u nás chodí - "taková normální rodinka".
Ale poďme ku kolu. Dostal som s ním dve sedlovky - samozrejme som objednal tie najdlhšie, predsa len radšej píliť ako nadstavovať. A tak som vymeriaval a pílil. Výsledkom bol nasledovný výtvor. Len dodám, že som ho hneď upol do trenažéra a skúsil či pasuje - pasoval.


Detail na urezanú sedlovku s držiakmi aj s namontovanou náhradnou bombičkou.

A ešte nejaké fotečky :





Toto je špecialitka Transitiona - zadná brzda dole - aero nadovšetko.
O vybavení tohoto kola sa nebudem rozpisovať, lebo už sme to všetci prebrali najmenej 100x. Záverom iba, že kolo má po namontovaní všetkých serepetičiek cca. 8,5kg, takže nie je najľahšie, ale to ani nie potrebné - hlavné je aero. Na kopce mám predsa bratčeka Tarmaca, ktorý medzičasom tiež dostal mierny facelift v podobe hrazdy, a kratšieho predstavca. Dnes mi poštou prišla ešte aero prilba Giro. Je to fakt problém dostať na hlavu. Dúfam, že už nič ďalšie okrem pedálov nebudem musieť kupovať - už naozaj stačilo. Takže výbava na sezónu by bola, ešte kopec zdravia, šťastia a poriadneho tréningu a možno z toho bude aj nejaký ten pekný výsledok.