IM Južná Afrika - realita??? :)

Ráno som sa zobudil a čo som to len zistil. Som doma. Do kelu, veď mne sa snívalo, že sa naháňam so slonmi a levmi na Transitione a vyhrávam. Marek bol samozrejme rýchlejší, lebo sme jazdili v Africkom protivetre a Mareček mal svoje krásne Blackwell-y a tie majú vyšší ráfik ako tie moje šupácke zipp-y 404. A je jasné, že platí poučka, čím vyšší ráfik, tým je človek rýchlejší, samozrejme platí to iba pre karbón a hlavne do kopca :))))


Ale v podstate so rád, že som doma, aspoň som mohol osobne navštíviť daňový úrad a zabehať si svoju obľúbenú krosovú trať. Síce iba skrátenú, lebo aj tu platí poučka o tom ako sa behá týždeň pred pretekmi v tráve cez krtince. Kašlať na objem aj rýchlosť, ale hlavne si nevyvaliť nohu ..... . Ale to vám bol beh. V noci pršalo a ráno svietilo slnko. Všetko mokré, normálne bolo počuť, ako pôda sičí a ja si bežím ako na špongii. Toto nemajú ani v Afrike :)))

Dokonca som sa stihol objednať na výmenu zimných pneumatík na zajtra ráno na siedmu - a to už celkom iste v Afrike nemajú :)

Ale dosť bolo blbostí, teraz vážne. Zatiaľ to vyzerá sľubne, ale uverím, až keď budem popíjať s Marečkom antioxidanty na palube vo výške nad úrovňou sopečného popola.

Dnes sa do Dubaja nelietalo ale na zajtra to ešte stále vyzerá dobre.

Tak nám držte palce, zajtra ideme my s Marečkom a Mirek a v stredu Mišo - dúfame.