A tak sme celá rodina vyrazili do Bratislavy a išli sme si užiť krásny deň. Samozrejme sme sa stretli s Marečkom aspol. Bol taký zlatý, že ma zaregistroval ešte v sobotu a tak som to mal všetko jednoduché.
Skrátim to. Proste sme sa dostavili na štart a vybehli. Dal som si taký malý plán ... a to že pobežím tak, aby som polku točil za 1:28. Samozrejme, že som to vôbec nedodržal a bežal som si v zmysle Foresta Gumpa "Run Jožko run" s tým že fakt neviem čo od toho čakať, ale veď nejako bude, veď o nič nejde. Z toho jedného hladkého maratónu, čo som v živote bežal som zhruba vedel, kde sa môžem tepovo nachádzať som sa ustálil na 158-160 a dúfal, že mi dôjde čo najneskôr ... najlepšie až v cieli :))).
Fakt som si to brutálne užíval, četoval som so spolubežcami :))) dokonca som sa počas behu aj s niektorými zoznámil, že Peťo. Fakt taký maratón je príjemná spoločenská udalosť ... A blížila sa polovička, stále frčím, všetko OK ... kukám na časomieru, celkom príjemné zistenie polmaratón točím za 1:23:40 a je mi fakt veselo a príjemne. Krátko po otočke pozdravím Miška Kulicha ... je tak necelé 2 minútky predo mnou a potom sa zase sústreďujem na "svoj výkon". Vybieham na Nový most a z prehadzovačky sa mi odmontováva číslo. Do ri.., snažím sa to pripnúť za behu, ale moc to nejde, a tak musím na chvíľku zastaviť. Pripnem to ale strácam kontakt s Bohušom (bežali sme spolu celé prvé kolo a niečo sme pokecali), s Jančim Rozjakom a ešte jedným borcom. Sú predo mnou 10 krokov, ale kto behá ten vie ... A tak si to točím sám za skupinkou ... sem tam niekoho predbehnem, pijem, papám gely a postupne ukrajujem kilometre. Tempo držím tak do 28. kilometra ... potom začínam cítiť nohy, mierne spomaľujem, ale som aj tak nadmieru spokojný, veď bežať po 30. kilometri kiláky po 4:04-4:10 nie je žiadna tragédia. Ale máme tu 36. kiláčik a ja musím vybehnúť po druhý krát na ten debilný most Apolo (most je to pekný, ale v ten moment ma iný prívlastok žiaľ nenapadá a ja fakt mosty mám rád a obdivujem). Som tvrdý ako štolverka, ale dávam to ... konečne som medzi ľuďmi v meste. Ale zase musím do kopca cez celé námestie SNP ... prečo??? Ale na vrchole stúpania je tu 40. kilometer s časomierou a to je pre mňa dôvod na vylepšenie si nálady. Čas je tam skvelý a tak viem že mi stačí posledné 2 kiláčiky doklusať a bude vymaľované. Klušem ich tak 4:15 - 4:20. Som pred cieľom. Cieľovú rovinku mám iba pre seba a tak si na cieľovej rampe krásne vyskočím, urobím opičku a je vymaľované. Som tam a som v klube tých, čo to dali pod 3 hodiny. Mám fakt dobrý pocit. Výsledný čas bol 2:52:51. Akurát mi je divné, že to bolo tak pomerne zadarmo ... v podstate s minimom tréningu (ale ako Marek tvrdí ... Tréning je pre ... ). Ešte pre milovníkov čísel ... priemerný tep bol 159bpm, kadenciu neviem, ale zo začiatku to bolo ra-ta-ta-ta a pri konci ako noty na bubon (pri hodne pomalom slaďáku).
Svoju fotku nemám ... tak tam dám veselého Marečka
Čo dodať ... bol to krásny deň, aj ten príjemný pokec v Triaxx-e a hlavne v Mekáči s Marečkom, Holečkovcami, Sumerlingovcami, Orlíčákmi a Vabrouchom. Samozrejme aj cieľový čísburger bol dobrý ... Moja drahá polovička to tiež nejako prežila a skrotila tie naše dva živly a tak sme mohli večer buchnúť šampanské ...
A ešte TRIAXX family s veľkým tatom Mišom
Tak zatiaľ toľko ... asi toho moc tento rok nenapíšem ... fakt nemám kedy a asi ani nebude o čom ... keďže tento rok na nejaké preteky pôjdem len ak budem mať čas, chuť a pôjdem sa tam len baviť ... ale o to väčšia sranda to môže byť ... nie?
