Zase niečo po dlhom čase :)

Strašne dlho som nič nenapísal. A keďže sezóna sa blíži tak by sa asi niečo patrilo.


Pokúsim sa chronologicky popísať moje počiny od doby, kedy som uverejnil posledný príspevok ... a to bolo koncom marca po Bratislavskom maratóne :)

Po maratóne ma pomerne dosť boleli nožičky a tak som v týždni po ňom po prvý krát v roku 2011 nasadol na bicykel a natočil nejaké kilometríky. S hrôzou som zistil, že už to nie je to, čo to bývalo. Doslova som sa na kole vliekol a mal som problém na prvom "tréningu" odtiahnuť 60kilákov priemerkou 25km/h po rovine :). Na prekvapenie ma nebolel zadok ... ale to bolo jediné pozitívum :)))) keď nehovorím o tom, že som si zase vyskúšal tretry ... a zistil som, že nohy mi opäť nenarástli.

V duchu, že všetkého moc škodí som strávil, ja ani neviem, asi tri týždne. Započul som fámy o sebe, že všade rozširujem ako netrénujem a pritom buším a v tajnosti sa chystám rozbiť celý svet :))) Je to fakt na zasmiatie, popri 15-tich hodinách priemerne strávených v robote som toho naozaj veľa nenabušil ... takže svet sorry ... zase ťa nerozbijem. Vrchol všetkého bol týždeň pred AKCIOU ROKA - sústredením v Chorvátskom Pakoštane. Od pondelka do piatku som odtrénoval presne 40 minút a to vo vode. Pozitívum je to, že som si od 1.apríla zase po štyroch mesiacom začal písať tréningový denník. Nie preto, že by to mal byť aprílový žart, ale dúfal som, že keď ho znovu začnem písať tak bude mať aj nejaký obsah. Za tie posledné 4 mesiace by to bola iba kopa nepopísaných listov. A potom to prišlo. Tri dni pred odchodom do Chorvátska sa v robote predsa len rozhodlo, že tie 4 pracovné dni bezo mňa vydržia a ja som si mohol spolu s Marečkom zabookovať posledné miesta v autobuse. A tak som v piatok večer totálne zmagorený z roboty nasadol do autobusu s cieľom za týždeň si poriadne vyčistiť hlavu od všetkých tých sračiek, ktoré sa mi tam nahromadili počas zimy. A ak sa podarí aj niečo potrénovať.

Už pri vstupe do autobusu na mňa dýchol ten správny spitit, ešte som sa snažil krotiť emócie, ale keď sme v Blave nakladali Triklubákov a zjavil sa tam aj môj mladší, ale o to väčší teamový parťák, kráľ Udavského a najzáslúžilejší v strednej a východnej Európe a priľahlých Ázijských destináciách, postupne som sa dostával do varu. V buse po odsledovaní geniálneho počinu amerických filmových tvorcov s názvom "Smrtiace skaly" (alebo gule) ja už asi ani neviem ... v podstate jediné, čo mi utkvelo v pamäti bolo " tady je Evžen, ustředna" so tvrdo zaspal a zobudil som sa až pri Jadrane.

A čo nasledovalo ... vyhádzanie vecí, rýchle zmontovanie kola a prekvapenie z Francúzka, ktoré mi doručil sám kuriér z východného Slovenska :))) v podobe troch nových dresov Kiwami, šušťákov, šiltov, race beltu, fliaš, warmerov a ja neviem ešte čoho všetkého. Bola toho celá kopa ... takže bude v čom pretekať, len aby boli aj nejaké preteky ... rozhodne mám viac dresov ako je pretekov v roku :)))).



A potom nasledoval prvý "tréning" na kole ... Tréning sa odohrával v štýle "ukáž čo vieš" ... proste pointou tréningu bolo ukázať čo, kto a koľko doma natrénoval a roztrhať balík na franforce ... Tréning sa vydaril (uvisel som všetky nástupy) a tak som spolu s Paľom Heretíkom (s ktorým som v podstate odtrénoval celé sústredko až na ranné behy) mohol spokojne vyklusať moje kamenné nohy. Našťastie sa po tomto tréningu väčšina ľudí umravnila, každý sme už vedeli, kto je boss a kto je domestik a tak sa zvyšok sústredenia odohrával v pokojnej už naozaj tréningovej atmosfére.



Nebudem nikoho unavovať detailami, veď každý vie ako sa trénuje.

Takže iba holé fakty :
8 dní pobytu aj s cestou
tréning 3 dni stupňovane + deň voľna + 4dni stupňovane
objem : 922km cyklistika a 107km beh ... odtrénované 39 hodín

sám neviem ako som to zvládol v podstate z ničoho, ale ku koncu som sa cítil na kole stále lepšie a na behu horšie :))))
Sústreďko bolo naozaj super vydarené, proste geniálnych 8 dní .... niet čo dodať fakt som si neskutočne psychicky oddýchol a poriadne sa fyzicky zhumploval...

Ešte raz veľká vďaka kamaráti bolo to viac ako skvelé.

A potom som bol Back in the reality.

Prišiel som celý navnadený, že predsa len niečo skúsim odpretekať, ale stále to akosi nejde zatriediť si čas a tak ma znovu chytil triatlonový pesimizmus a pocit, že aj keď chvíľku odtrénujem poriadne, zase to príde nazmar, lebo prídu dni, kedy sa nedá robiť vôbec nič ...
A k tomu, evidentne potrebujem oveľa viac času venovať sa deťom.

Koniec koncov práve tí moji dvaja nezmari + ctená manželka držia v ruke kľúče od izby kde je zamknutý môj pretekový equipment takže keď si budem chcieť zapretekať, a zbaviť svoju rodinu aspoň na pár dní mojej maličkosti, tak si to pekne vopred odpracujem – a vlastne nazberám dosť energie na závod :) a potom sa zase rozsekaný a pekne zo stianutým chvostom vrátim k žehliacej doske a k vareniu :))) haha.... aaaale tak zlé to hádam nebude :)

Ale aspoň už viem že všetko nie je len o triatlone....
Či?

... týchto zopár nesúrodých myšlienok sa zrodilo v mojej hlave po absolvovaní prvého seriózneho plaveckého tréningu po dlhej dobe (plával som od 6:30 ráno do 8:00 ... čo je úplne proti môjmu presvedčeniu, bez rannej kávy ... ) ... takže nie všetko možno bude tak ako som napísal hore :)))


... ale musím končiť, lebo ruky ma bolia jaxviňa a už nevládzem ani ťukať do klávesnice ...

pozn. toto sa zrodilo v mojej hlave :) v piatok 6.5 ale odvahu a čas na publikovanie som si našiel až v útorok ... ale zase stíham toto ...

takto nám bolo dobre v sobotu až na tú poslednú tretinu ...