Moraviaman 2013

 

Splním si záväzok, ktorý som si dal, že tento rok skúsim z každého preteku napísať race-report. Vzhľadom na to, že bol uverejnený so mnou rozhovor na www.etriatlon.cz tak ho sem iba skopírujem a pridám niekoľko postrehov na úvod ...

 

 

 

Vopred musím napísať, že môj Moraviaman netrval iba tých 9 hodín na trati ... bol to pre mňa asi najdlhší pretek v živote ...
Začal som ho už niekedy koncom leta 2012 kedy som si hľadal 1000 dôvodov na to sa vyhnúť akému-koľvek dlhému triatlonu (moc dobre si pamätám na náš rozhovor s Miškom Jaloveckým, keď som mu v cieli Slovakmana podával pivo a hovoril, že "už nikdy túto psychiatriu ...") a úspešne som si to sám sebe vysvetľoval až do chvíle, kedy sa moje meno neobjavilo na štartovej listine ... áno, objavilo sa tam, ale ja som ho tam nedal, len zrazu mi prišlo mailom potvrdenie o prihlásení ... kto to urobil? neviem, ale tuším, že to bol ON - pán M.N., ktorý usúdil, že aspoň jeden Ironman je pre môj budúci vývoj nevyhnutný ... Tak mu týmto veľmi pekne ďakujem ...
Čo sa dialo od toho oného dňa?

 

Najskôr som nadával, ale postupne som sa zmieroval s tým, že asi to tak má byť, samozrejme k tomu prispievalo systematické masírovanie mozgu od pána M.N a to minimálne raz denne ... keď náhodou nejaká dávka bola vynechaná, tak v nasledujúcich dňoch poriadne pritlačil na pílu...

 

 

Čo najviac trpelo ... od apríla rozhodne vláčiky ... a to som sa v zime tak krásne rozbehol staval som a staval ... hodne som sa posunul dopredu ale za posledné mesiace som si iba pár krát zajazdil ... nepostavil som vôbec nič ... ako aj ... s roztrasenými rukami po plávaní stojac na nestabilných nohách po všetkom tom ostatnom... ale na vláčiky zase príde a už sa móóóc teším. Ostatné som ako-tak stíhal, teda okrem roboty, tá išla hlavne posledný mesiac hodne do ústrania - no nebude sa fakturovať, tak to dúfam všetko naženiem na prajzmanoch :)))
Inak samotný pretek bola celkom pohodová záležitosť, celkom ma bavilo plávanie, konečne takmer v čele preteku, potom naháňačka s Petrom. Bolo to super, aspoň som sa na kole nenudil a musel byť stále v strehu a beh ... Môžem povedať že takýto pohoďácky som už dávno nemal ... konečne som nerozmýšľal o tom že patrím na psychiatriu ... ale som si iba bežal, tak aby ma to moc nebolelo - teda zo začiatku, ku koncu to bolí vždy ... kto skúsil ten vie ...
Nakoniec musím priznať, že ten, ktorý ma prihlásil mal pravdu a som celkom rád, že som si dokázal, že to dokážem ...
Tak, už iba zopár štatistických údajov:
umiestnenie :2.  miesto celkovo, 1. miesto MSR
časy:  celkovo 09:01:10.7 , strata na víťaza 00:09:24.2
plávanie: 00:58:20.6 (3)
transition 1: 01:36.
cyklistika:4 04:37:31.6 (2)
transition 2: 01:18.4
beh: 03:22:23.7 (10)
bol to môj 26-ty ironman, 3. najrýchlejší ...

výsledky: http://www.czechtriseries.cz/results/race/297
záznam Českej televízie: http://www.ceskatelevize.cz/porady/10155440826-moraviaman-2013/313297371361002-moraviaman-2013/video/
 

 

 

A tu už je ten rozhovor v ktorom je všetko potrebné ...

 

Druhé místo bylo splnění cíle a maximum možného, říká po Moravianmanovi Jozef Vrábel

25.06.2013 - Josef Rendl

Na mistrovství České a Slovenské republiky v ironmanském závodě Moravianman v Otrokovicích zajel výborný čas 9:01:10 a skončil druhý v celkovém pořadí. Až na metu 135. kilometru se mu dařilo držet stejné tempo s Petrem Vabrouškem, se kterým společně útočili na nejrychlejší cyklistický čas v historii závodu. Jak viděl Jozef průběh závodu svýma očima se dočtete v následujícím rozhovoru.

S čím jsi šel na start Moravianmana? Jaká byla tvá očekavání a cíle? Z čeho jsi měl největší obavy?

S rešpektom - voči trati aj súperom. Mal som za ciel predviesť maximum čo vo mne je, teda minimálne druhé miesto v celkovom poradí a titul Slovenského majstra. Všetko ostatné by bolo sklamanie. Najväčšie obavy som mal z Ruda Cogana a z tepla. Presne v tomto poradí :)

Jak se pro tebe závod vyvíjel? Zkusil jsi bojovat o prémii nového kola pro nejrychlejšího cyklisty? Kde se lámal chleba v souboji s Petrem Vabrouškem?

Pretek sa vyvíjal presne podľa scenára a stratégie, ktorú som si naplánoval a potom zrealizoval. Ironman je šachová partia so súpermi a je potrebné vedieť, čoho sú schopní. Plán bol jasný uplávať komu sa len dá, vyplávať pred Petrom, alebo naraz s ním a skúsiť ísť sním na kole, dokedy to len bude možné. V žiadnom prípade som za ním nechcel jazdiť ako nejaký prívesok a chcel som rovnocenne prispieť k držaniu maximálneho tempa. Uvedomoval som si, že ak chcem pristúpiť na túto hru, musím ísť priemer okolo 40km/h, lebo Petr jednoznačne plánoval zlomiť cyklistický rekord, ale táto stratégia bola obojstranne prospešná. On dosiahol svoj cieľ a ja svoj. Chlieb sa nelámal nikde. Do 135. km sme išli v kontakte a to bola hranica, ktorú som si mohol dovoliť. Proste som Petra nechal ísť jeho tempo a ja som mierne ubral s uvážením blížiaceho sa behu. Po cyklistike som strácal 3 minúty, ale na môjho najväčšieho súpera Ruda Cogana som si najazdil 14 minút. Na začiatku behu som zvolil miernejšie tempo, nemal som žiadne ambície stíhať Petra, ale chcel som mať rezervu pre prípad, že by som musel pridať. Po prvom bežeckom okruhu som mal stále komforný 12 minútový náskok a tak som bežal iba to, čo bolo potrebné a kotrolovane som si nechal ukrajovať z náskoku približne minútu na 10 kilometrov. Aby som odpovedal na otázku, prémia za cyklistiku ma vôbec nezaujímala.

 

 

 

Jaké byly tvé první dojmy v cíli?

Strašne jednoduché, priam fundamentálne živočíšne:). Konečne to mám za sebou a môžem zložiť z pliec ten balvan, ktorý som si naložil. A ešte niečo. Celkom ma potešili dopingoví komisári, keď ma požiadali o kontrolu. Celý pretek som si nedovolil ísť na WC, hlavne na behu si myslím, že by to mohlo súperov povzbudiť, keby zrazu zbehli o minútu viac. Tak som to udržal a mohol ísť na kontrolu.:)

Co pro tebe tento velký úspěch znamená? Jak hodnotíš konkurenci, která se sešla na startu?

Výsledku v celkovom poradí si cením moc. Druhé miesto bolo splnenie cieľa a maximum možného. Konkurencia bola nasledovná: neprekonateľný Petr Vabroušek, vynikajúci Ruda Cogan (podľa mňa podal najlepší výkon, aký som u neho videl) a ešte borci v prvej 6-ke. Potom tam bol naozaj odstup. Z pohľadu slovenských pretekárov bol pretek odignorovaný, čo ma veľmi mrzí a považujem to za veľkú škodu. Jednoznačne sme mali oplatiť to, v akom počte prišli českí pretekári na minuloročného Slovakmana a tým sa postarali o famózny pretek. Toto ma naozaj mrzí.

Horké počasí muselo dát závodníkům na trati pěkne zabrat. Jaká byla atmosféra závodu?

Na Moraviamane som štartoval piaty krát zo šiestich rokov, čo sa triatlonu venujem. Vynechal som iba raz, keď sme s Marekom ťahali IM šnúru a tak sme pretekali v Nice. Je to môj najobľúbenejší dlhý triatlon (týmto sa ospravedlňujem Vladovi a Paľovi - Slovakman mám takmer rovnako rád, lem mi proste nesedí trať) a mám preto veľa dôvodov. Je to pretek usporiadaný veľkými srdciarmi a je krásne vidieť ako je pretek z roka na rok väčší a lepší ...Preto aj pretekám za Moraviaman team !!! Počasie bolo konečne pravé ironmanské. Pri Ironmane má byť slnečno, teplo, musí fúkať vietor a voda má byť dosť teplá na to aby sa plávalo bez neoprénu. Toto sú tie pravé podmienky.

 

Svojí formu jsi naznačil už na Czechmanovi v Pardubicích, kdy ses také dostal na medailové pozice. Jak jsi spokojen s dosavadním tréninkem?

Práveže v Pardubicích som predviedol veľmi slabý výkon. Rozhodne som chcel viac. Ale dva poironmany víkend pred tým sa postarali o to, že som bol iba tieňom samého seba. Poučím sa a viac to už neurobím. S tréningom? Áno som spokojný, že sa skončilo obdobie veľkej driny a dúfam, že už budem iba žať z toho čo som zasial:) Pozbieram úrodu a s radosťou 7.8. ukončím sezónu.

 

 

Kde ještě budeš letos závodit?

Pretekať budem už iba 2x. Kde, to je tajné:) Ale zúčastním sa ešte veľa pretekov ...

Co pro tebe triatlon v živote znamená? Jaký je tvůj triatlonový sen, který by sis jednou rád vyplnil?  Máš v někom triatlonový vzor?

Asi mnohých sklamem, ale nič viac ako šport. Mám ho rád, ale to je všetko. V žiadnom prípade to nie je pre mňa životná filozofia ani životný štýl. To by bolo moc málo ... Triatlonový vzor jednoznačne mám. Je to môj teamový kolega Mareček Nemčík. Ten žije každodenne svoj triatlonový sen. Nepoznám nikoho, kto by tento šport prežíval viac a intenzívnejšie ...

 

 

Tvůj syn už také závodí. Jak ho to baví? Trénujete společně?

Ťažká otázka. Myslím si, že tomu práve začína prichádzať na chuť. Obe moje deti pretekajú už štvrtý rok. Je pravda, že Jožko tento rok už serióznejšie. Margarétka je ešte malá a jediné čo od nech chcem, je to aby mala radosť z pohybu. Žiadny tlak a stres, toho si ešte v živote užije viac ako dosť. S deťmi trénujem každý deň. Tri krát do týždňa ich vozím na plavecké tréningy a plávame spolu. Samozrejme každý v inej dráhe s plavcami primeranej výkonnostnej úrovne. Tri krát do týždňa chodíme spolu aj na atletiku a taktiež trénujeme spoločne. V zime úplne rovnaký tréning v telocvični a vonku si dáme spoločný rozklus a potom sa každý venujeme svojmu tréningu na dráhe. Deti majú vynikajúcich trénerov. Ja im do toho nehovorím, chcem aby som to sledoval z nadhľadu a nepreťažoval ich.

Trénuješ někdy spolu s dalším výborným triatlonistou, krajanem Karolem Džalajem?

Určite by som bol rád, keby to bolo možné čo najviac. Nebývame síce ďaleko od seba, ale je ťažké dohodnúť sa. Predsa len čas nie je nafukovací. Odtrénovali sme tento rok spolu iba dva cyklistické tréningy, ale oba boly výborné.

 

Profil

Počet absolvovaným IM závodů: 26 

nejrychlejší čas: 8:50:46 (2012)

nejrychlejší halfironman:  4:02:01 (2013)

 

Vidíme sa cez víkend v Klagenfurte ... budem vám fandiť zo všetkých síl ...



Czechman 2013 ... mokro a zima

Czechman, to je tradícia, kvalita, je to jeden z vrcholov sezóny ... proste úžasný pretek na ktorý sa rozhodne oplatí prísť ... a to aj keď prší a z oblohy padajú traktory.
Tak sme sa tam vybrali ... ako obyčajne celá rodina na predĺžený víkend ... Czechmana majú hlavne deti spojeného ( okrem triatlonu) s plávaním v jazere, hraním sa v piesku na brehu, kajakovaním a večerným opekaním pri ohni v kempe ...
Stručne som im naznačil, že pravdepodobne nič z toho tento rok nebude, ale aj tak sa strašne tešili ...
V našom teame máme úlohy jasne rozdelené, Danka sa stará o všetok support, deti pretekajú doobedu a ja poobede ...
Je to trochu stresu ísť na pretek o 3 hodiny skôr ako by bolo treba, ale inak to nejde a tom že všetko treba robiť 3x (skladať bicykle a pod) ani nehovorím :)
Ale vždy sa všetko nejako zvládne a tak to bolo aj tento rok.
Deťom zmenili triatlon na duatlon, čo bolo veľmi rozumné lebo nahnať deti v tejto zime do 16 stupňovej vody by bol poriadny nezmysel ...
Deti odštartovali chvíľu po deviatej ... obaja spoločne. Margarétka bola pred štartom poriadne vystresovaná ... bol to jej prvý -tlon v tomto roku. Normálne som mal problém ju upokojiť, musel som jej vysvetliť, že to musí robiť tak ako ju to baví a nemusí vôbec vyhrať. Že na tom vôbec teraz nezáleží, že ona je tu na krásu a na výsledky je tu malý Jožko :). Ten naopak je už riadny duatlonista a tak sme vymysleli taktiku aby to dopadlo čo najlepšie ... Vzhľadom na krátkosť závodu bola taktika úplne jednoduchá, napáliť to od začiatku a postupne pridávať ... :). Hneď po štarte to ale všetci poriadne nakopli a tak chvíľu trvalo, kým sa prepracoval na 4. miesto, na ktorom aj nasadal na bicykel. Cyklistiku som nevidel ale na svojom malom Bianchi sa dostal na 3. miesto a predbehol aj jedno dievča (dve boli pred ním).

 



 

Z depa vybiehal trošku zadržane a tak sa neuveriteľne rýchlo bežiace dievča dostalo pred neho, pričom štvrtý chlapec bol tesne za ním. Tu som mu oznámil situáciu , že je tretí ale ak chce aby to tak zostalo, musí sa poriadne zmačknúť a pridať. Krásne to nakopol a vystupňoval až do cieľa a už so značným náskokom dobehol na treťom mieste. Krásny výkon ... dvaja chlapci pred ním boli neuveriteľne rýchly a tak dosiahol maximum možného ... obrovská spokojnosť. Na rozdiel od Jožka, Margarétka sa na trati motala o hodne dlhšie ... najväčšie obavy som mal, či vytlačí svoj horák s 24" kolesami hore šikmou rampou :).

 



 

To sa podarilo a do cieľa sa tiež nejako dostala ... a nebola posledná. Moc som ich vychválil a už som sa musel začať sústrediť na môj pretek. Do depa som dával veci medzi prvými, aby som nemal problémy s časom. Predsa ešte musím stihnúť vyhlásenie detského preteku. Celé sa to trošku natiahlo a tak predsa len je na záver trošku stresu. Na rýchlo navliekam na seba neoprén aby som sa stihol aspoň trochu rozplávať a upaľujem na štart. Vrhám sa do vody a ... je to strašne studenééé ... ale snažím sa plávať ... je to stále lepšie, ale ani zďaleka nie príjemné ... Už je iba niekoľko minút do štartu a tak do seba ešte natlačím gel a šlehu a prederiem sa do prvého radu. Vyzerá to, že jeden zlý pohyb pri štarte a dostanem vo vode poriadnu bitku ... taký sú všetci nažhavení ... Takže taktika je jednoduchá ... hneď po výstrele 30m šprint a potom sa uvidí ...
Odštartované ... hneď to poriadne napálim ... a je kľud. Žiadna bitka, žiadne mlátenie ... pohoda. Hneď sa to asi poriadne vyselektovalo a teraz je to už iba o tom, nájsť si tie správne nohy a systematicky zaberať ... Vo vode sa cítim úplne hrozne, nemôžem nájsť rytmus a som úplne stuhnutý ... Vylepšuje sa to až po prvej bójke, teda po cca. 800metroch. Tam spoznávam Vabroucha a tak nejako plávame chvíľu vedľa seba chvíľu za sebou ... tempo a rytmus už sú a je to v pohode. Plávanie je pri tomto type preteku povinná jazda, netreba to moc siliť, hlavné je nestratiť veľa na najrýchlejších plavcov a zbytočne sa nevysiliť ... Plán sa celkom vydaril ... z vody vychádzam na 14. mieste so stratou do 2 minúty na čelo ale iba do minúty na väčšinu plavcov predo mnou. V depe sme spolu s Peťom Vabrouškom a Lukášom Slatinským ... a naraz aj nasadáme na bicykel. Rozbiehame to v slušnom tempe a striasame Lukáša ... s Vabrouchom sa vydávame na stíhaciu jazdu s cieľom pozbierať a predbehnúť všetko, čo je pred nami a čo najdlhšie nepustiť pred seba Karola Džalaja ...

 

 



Plán sa celkom darí ... v priebehu cca. 15 kilometrov pozbierame a predbehneme skoro všetko, čo bolo pred nami ... zostali tam už iba dvaja Láďa Dvořák a Jonáš Vojtěch. Tu sa zo zadu asi na 20. kilometri prirúti motorka menom Karol Džalaj :). Ide pred nás, ale jeho tempo sa dá držať ... chvíľu :) ... tu sa dopúšťam osudovej chyby ... zdá sa, že by mohla prísť hluchá chvíľka a tak sa snažím odmontovať gel, zjesť ho a zapiť ... Karol s Vabrouchom sa mi vzdialili tak na 60-70 metrov ... chcel som to doraziť na späť, ale prišiel asi kilometrový zjazd kde na ťažšie váhy nemám šancu a strata ešte narástla. Nasledoval protikopec asi tak 2 kilometre, otočka okolo kužeľa a zase 2 kiláky zjazd ... toto som prekaučoval, strata narástla možno na 200-250m a to už bolo moc ... strácali sa mi na horizonte alebo v zátačkách a ja som zostal sám ... Fakt zvláštna situácia, v preteku kde štartuje viac ako 400 ľudí nevidím okolo seba vôbec nikoho ...
Teraz začínam už naozaj pociťovať zimu ... asi aj preto, že keď ide človek úplne sám bez vizuálneho kontaktu, myšlienky sa proste musia niekam začať uberať ... stále si hovorím sleduj priemer, rýchlosť, makaj naplno ... ale predsa len chýba nejaké merítko ... V polovici cyklistiky sa posúvam na 4. miesto ... odstupuje Láďa Dvořák, takže som nikoho nepredbehol a som stále sám ... zima je už nenormálna a trasie ma ... idem ďalej ... takto to ide až do cca. 80. kilometra.

 



 

Tak pred sebou vidím pretekára, je to Jonáš Vojtěch, pomerne rýchlo sa k nemu približujem a tak po dvoch kilometroch ho predbieham ... asi má dosť, alebo ho zima zničila ešte viac ako mňa ... Pomerne rýchlo mu unikám a tak končím cyklistiku na 3. mieste. Je to v podstate v poriadku, predsa len Karol a Petr sú iná liga, ale náskok na borcov za mnou nie je dostatočný na pokojný beh ... Cyklistiku dávam za 2:16:05 ... čo nie je najhoršie, ale malo to byť lepšie ...
V depe to tiež nie je sranda, nasadiť ponožky a bežecké boty so skrehnutými rukami nie je najjednoduchšie, ale ide to ...



 

Vybieham ... som totálne tvrdý ... hovorím si, prvých cca. 300m je po tráve, skúsim to pomaly, nech si neodrovnám achilovky a postupne sa rozohrejem, keď sa dostanem na asfalt, tak to nakopnem ... som na asfalte a idem to nakopnúť ... ale totálne stuhnutie a yima neprechádzajú, nemôžem vôbec natiahnuť krok a iba sa tak knedlím ... bežím tempo okolo 4:00/km čo je úplne nezlučiteľné s tým aby som bojoval o bedňu ... stále dúfam, že sa to upraví, keď sa rozohrejem ... len nepanikáriť ... počkám druhý, tretí kilometer, ale nedokážem zrýchliť, bolí ma každý krok, tak mám stuhnuté nohy.

Asi na konci tretieho kilometra ma predbieha Honza Wainer, nie predbieha, totálne ma zareže, beží ako s inej planéty ... a som štvrtý ... a to vidím ako sa zozadu približuje Dan Polanský ... ten ma dostáva asi o dva kilometre neskôr ... nebeží tak rýchlo ako Honza, ale ani na toto nedokážem reagovať. Definitívne som zmierený, že lepšie ako piate miesto to nebude, a ani to nebude zadarmo.

 



 

V stave v akom som ho udržím iba ak sa budem totálne koncentrovať na držanie aspoň trochu prijateľného tempa ... na obrátkach si odčítavam odstupy od pretekárov za mnou ... najrýchlejšie z nich beží Václav Holub ... ale má pomerne veľkú stratu ... jeho strata na 10. kilometri je 4,5 minúty ... predpokladám, že práve on ma bude najviac sťahovať a tak zapínam v hlave kalkulačku a vyrátam si tempo, ktoré MUSÍM DRŽAŤ aby ma nepredbehol ... samozrejme som odhadol jeho rýchlosť ale to sa dá pomerne presne ... Tých 270 sekúnd, ktoré mám k dispozícii by mi malo v pohode na 11. kilometrov stačiť, aj keď budem strácať 20 sekúnd na kilometer ...ordinujem si tempo okolo 4:10/km a snažím sa ho držať hoci so zaťatými zubami ... nemám problém s dychom, alebo tepom, práve naopak ... tepem pomerne nízko, až moc nízko, evidentne je to únava z minulého víkendu. Takto bojujem až do poslednej otočky, ktorá je 1,5km pred cieľom ... tam si odmeriam odstup na Václava a stále sú to 2 minúty ... to som si fakt vydýchol, už ma nemôže dobehnúť a tak zvoľňujem na turistických 4:40/km a v tomto tempe dopochodujem do cieľa. Do cieľa sa dostávam na celkovom 5. mieste v čase 4:13:53. Som fakt vyčerpaný ... nie zadýchaný, nič podobné, len som úplne premrznutý a tuhý ako štolverka :). Môj bežecký čas hovorí za všetko 1:29:32 aj s depom, takže nejakých 1:27:30 čistý beh ... to je naozaj katastrofa ... ale v tento deň som proste na viac nemal ...

 



Pretek vyhral po skvelom výkone Karol Džalaj, čím obhájil minuloročné víťazstvo, druhý skončil Vabrouch, tretí Honza Wainer, potom Dan Polanský a ja. Chalani predo mnou boli jednoznačne lepší a zaslúžene ma nabili ...
Ako to celé zhodnotím ... teraz som ešte stále dosť sklamaný, ale asi tento výsledok časom ocením ... pravdepodobne viac umiestnenie ako môj výkon. Ten bol žiaľ nemastný, neslaný, rozhodne nie na pretekárskej úrovni, skôr taký lepší turistický výkon ...
Tuším, kde sa stala chyba ... pretek som si pokazil vlastne už pred týždňom v nedeľu ... ale je to zase ďalšia skúsenosť.
Ale dosť bolo negativizmu ... teraz sú predo mnou rozhodujúce dva týždne pred Moraviamanom a nesmiem prepadnúť trudomyslnosti :) ... teraz sa musí zapnúť na max ...
Celkovo Czechman 2013 bol trošku iný ako ostatné ročníky ... bol najväčší, najstudenší, najupršanejší, ale určite aj najlepšie zorganizovaný ... proste je to výborný pretek a naozaj ďakujem organizátorom, že to v tom hnuse zvládli a dopriali nám rozmontovať sa na trati možno aj o trochu viac ako to máme radi ...
Ešte by som moc chcel poďakovať Vladovi Barónovi a ostatným ktorý s tým mali niečo spoločné, oni vedia za čo, ... malý Jožko bol veľmi šťastný, že to takto dopadlo ...
Druhý deň bolo zase škaredo ... a tak sa nedalo ani trénovať ani v podstate nič a tak sme to ešte pred obedom zbalili ...
A aby sa nepovedalo, že niektoré tradície nedodržujeme, jednu sme predsa len dodržali ... po ceste späť sme navštívili prekrásne modelové koľajisko v Žďáre nad Sázavou ... jednoducho sa nedá ísť okolo a nepozrieť sa na vláčiky :)
Link na výsledky: http://www.czechtriseries.cz/results/race/301

 

Malá útecha je 2 miesto v M40 :) ... samozrejme za Vabrouchom ... ako obyčajne