Specialized Transition S-works

Takže príbeh o tom , ako som dostal Transitiona.
Po verejnom prísľube, že ak zvládnem Slovakmana po 10 hod sa poobzerám po novom tátošovi nasledovalo dlhé obdobie uvažovania, váhania, vyberania. Ešte raz veľká vďaka za rady a pomoc pri výbere, nebudem menovať, lebo sa to týka takmer všetkých, čo občas mrknú na tento blog.
Takže nakoniec sme spoločne vybrali Specialized Transition S-works - veľkosť "S". Mala by to byť absolútna špička medzi časovkárskymi špeciálmi. Až mi príde hlúpe, že taký vidiecky Jožo bude jazdiť na takomto kole. Ale nejako sa to vyfarbilo a je to tu. Takže, aby som nerobil hanbu svojmu plnokrvníkovi budem musieť poriadne potrénovať. Veď pohybovať sa pod 40km/h na takomto kole je v podstate urážka :).
Ale dosť bolo kecov poďme sa na to pozrieť:
Takže "krabička" z Británie prišla v piatok, lenže ja som bol zrovna v Mníchove a prišiel som až v sobotu. Takže sme sa celá rodina v sobotu ráno pustili do vybalovania.


O zásielku sme sa s deťmi poctivo rozdelili, mne patril obsah a deťom obal - boli z neho absolútne nadšené a hneď ho začalu "tuningovať". Ja so zase postupne so zatajeným dychom odkrýval tajomstvá zásielky - kolo, prilba, tretry, držiak na fľaše. A tak začínal vznikať Transition.




Medzi tým deti poriadne pretvorili obal najskôr na domček, v ktorom si dali aj obed a neskôr ho zmenili na motorový čln pre dve osoby a nášho srandovného buldočka Denisa.

Takže, takto to u nás chodí - "taková normální rodinka".
Ale poďme ku kolu. Dostal som s ním dve sedlovky - samozrejme som objednal tie najdlhšie, predsa len radšej píliť ako nadstavovať. A tak som vymeriaval a pílil. Výsledkom bol nasledovný výtvor. Len dodám, že som ho hneď upol do trenažéra a skúsil či pasuje - pasoval.


Detail na urezanú sedlovku s držiakmi aj s namontovanou náhradnou bombičkou.

A ešte nejaké fotečky :





Toto je špecialitka Transitiona - zadná brzda dole - aero nadovšetko.
O vybavení tohoto kola sa nebudem rozpisovať, lebo už sme to všetci prebrali najmenej 100x. Záverom iba, že kolo má po namontovaní všetkých serepetičiek cca. 8,5kg, takže nie je najľahšie, ale to ani nie potrebné - hlavné je aero. Na kopce mám predsa bratčeka Tarmaca, ktorý medzičasom tiež dostal mierny facelift v podobe hrazdy, a kratšieho predstavca. Dnes mi poštou prišla ešte aero prilba Giro. Je to fakt problém dostať na hlavu. Dúfam, že už nič ďalšie okrem pedálov nebudem musieť kupovať - už naozaj stačilo. Takže výbava na sezónu by bola, ešte kopec zdravia, šťastia a poriadneho tréningu a možno z toho bude aj nejaký ten pekný výsledok.

JANUÁR 2009 - postrehy z tréningu

Takže Januárové zhodnotenie. Moje januárové trénovanie začalo perfektne, podľa plánu. Tréningy odsýpali ako po masle, zlepšovanie bolo cítiť v každej disciplíne. Výrazne som začal cítiť pokrok hlavne na kole a asi to sa mi stalo osudné. Z bežeckého objemu som nechcel uberať, ale na kole som postupne pridával, a pravdu povediac polovica tréningov bola v aero-pozící na plné gule – to znamená 2 hodiny prevod 53/13 tepy aspoň 140 a pod trenažérom povodeň. Voľné tréningy som jazdil zásadne na normálnom posede ale dosť často kopce, kde sa pod 200W prakticky nedá jazdiť. O plávaní sa nezmieňujem, lebo som sa chodil iba kúpať. A takto to šlo až do 16. januára. Za tých 16 som natrénoval 14km plávania, 495km kola a 162km behu za 33 hodín. Ale prišiel piatok 16-ho a tempový beh na 15km. To som netušil, že to bude posledný beh v tomto mesiaci. Ale taká je bohužiaľ skutočnosť. Postupne som pri behu začínal cítiť bolesť v kolennej jamke pravej nohy ale 15-ku som zo zaťatými zubami dobehol naplno. Ale ako náhle som zvoľnil na výklusanie zrazu to nešlo a domov som už iba dokráčal. Vykľul sa z toho pravdepodobne ITB-syndróm na pravej nohe. Prvých cca. 5 dní noha bolela šialene – ráno som na ňu nemohol ani stupiť a po schodoch som chodil štvornožky – hore aj dole. Stále som jazdil na trenažéry a plával. Nakoniec som vypustil aj ten trenažér a naordinoval som si kľud iba s plávaním a masážami. Postupne bolesti v nohe začali ustupovať. Ale aj tak som sa okrem plávania neodvážil robiť nič iné. Takže škoda sa o tomto mesiaci rozpisovať – z krátka tréningová katastrofa, ale snáď sa to ešte nejako zvládne.
Za celý mesiac som natrénoval 45,5km plávania, 695km kola a 162km behu za 48,5hodín.
Zatiaľ som ešte takýto výpadok spôsobený zranením nemal, takže neviem ako sa to podpíše na poklese výkonnosti – ale treba sa na to pozerať aj optimisticky – aspoň som si poriadne oddýchol a zároveň som konečne niečo naplával. A na plávaní je to naozaj aj poriadne cítiť, teraz mi to naozaj pláva. Vo vode sa cítim úplne inak ako pred dvomi týždňami, ale bohužiaľ to vôbec nie je podstatné.
Podstatné je však to, že mi v piatok prišiel domov velikánsky balík z Británie a v ňom Specialized Transition S-Works aj s nejakými tými doplnkami. Ale o tom v osobitnom príspevku. Ale aby som nekončil negatívne.Dnes, 1.2. som konečne vybehol. Nebol to beh v pravom zmysle slova, skôr taký opatrný kroko-klus – ale aj to je prísľub do budúceho mesiaca.

DECEMBER 2008 - Postrehy z tréningu

Pôvodne som nechcel na mojom blogu písať o tréningu, ale predsa len som sa rozhodol, že nejaký ten komentár urobím. V žiadnom prípade nebudem uverejňovať týždňové príspevky – na to som príliš lenivý, ale pokúsim sa napísať niečo o každom tréningovom mesiaci. Nie je to síce príliš „systémové“, predsa len mesiac má o 2-3 dni viac ako štyri týždňové cykly, ale nevadí – veď čo je systémové, alebo systematické v hobby športe. Je to stále o hľadaní ako - takého priestoru na tréning a mnoho – krát je človek odkázaný trénovať v časovej tiesni a nie práve podľa poučiek.
Ďalšia vec, prečo k začínam túto sériu je z dôvodu, že som tréningový samotár. V malom mestečku, v akom žijem je nemožné nájsť tréningového parťáka, obzvlášť pre všetky disciplíny. Plavecký oddiel u nás neexistuje, bežci takmer nie sú a cyklisti by sa možno nejaký našli, ale to je vždy otázka času a predstáv o tréningu. Minulý rok z jari som potrénoval niečo s Demim, ale ten už so mnou odmietol trénovať – tak aspoň spolu plávame a dúfam, že sa na jar aspoň pár krát prevezieme spolu na kole. Keď človek venuje niečomu toľko času, jednoducho sa potrebuje o svojich pocitoch s niekým vykecať, alebo aspoň o tom napísať. Predsa len je potrebná nejaká spätná väzba a to nie len subjektívna, ale aj od druhých, ktorí sa na moje snaženie pozerajú s nadhľadom.
Takže celé moje tohtoročné snaženie, by malo vyvrcholiť koncom augusta v holandskom Almere, resp. 5. októbra v Barcelone pri dlhých triatlonoch ( 3,8 – 180 – 42,2 ). Vybral som si zámerne vysoko rýchlostné trate, aby bola motivácia stlačiť výsledný čas čo najnižšie. Ale v žiadnom prípade by som nechcel odflákať ani dva domáce top podniky – Moraviaman a Slovakman. Všetky ostatné závody by mali byť iba prípravné, bez akého – koľvek „vyladenia“ a z plného tréningu.
A ciele : základný je stlačiť čas na ironmanských tratiach na 9:3X:XX. V postate potrebujem stiahnuť oproti minulo- ročnénu Slovakmanu necelých 11 minút. Človek si povie 11 minút – čo je to? Brnkačka. Ale kde ich stiahnuť. V plávaní nestiahnem nič. Na kole? Možno niečo stiahnem, ale 11 minút určite nie. Aj keď mám taký tajný sen o cyklistickom čase, ale ten radšej ani nenapíšem. Na behu? To by možno šlo, ale to by muselo všetko vychádzať – tréningovo aj v závode optimálne. Takže sľubujem, že sa budem snažiť.
Sám cítim, že mojou obrovskou slabinou je beh. Bohužiaľ nebolo mi geneticky dopriate mnoho rýchlych svalových vlákien, tak sa aspoň snažím behať v rámci možností pomalé dlhé behy čoraz rýchlejšie J.
Takže príprava na sezónu 2009 začala dvoma prípravnými mesiacmi – október a november, kde som sledoval jediný cieľ – nabehať čo najviac kilometrov v primeranej rýchlosti. Čo sa tréningových hodín týka, tak to boli výrazne podpriemerné mesiace, ale (aspoň podľa môjho subjektívneho pocitu) bežecky som sa výrazne posunul.
A prišiel december, mesiac, kedy som chcel opäť pritlačiť na pílu.
Plán bol stanovený na 30km plávania, 800km kola a 300km behu. Takže stále dôraz na beh a tak by to malo zostať až do začiatku marca.
Splnil som plán? Áno. Odtrénoval som 31km plávania, 843km kola a 327,3km behu. Celé mi to zabralo 62,4 hodín.
Samotný objem však o ničom nehovorí.
O plávaní sa ťažko vyjadrovať – v podstate sa chodievam iba kúpať – vždy 2,5km. Iba jeden tréning som si trošku dal do tela– a to 1500 kraulom za 20:22, aby som splnil jesenný plavecký test. Inak plávam zásadne tak, aby som sa neunavoval a skôr si pri tom oddýchol a zregeneroval sa. Snažím sa plávať inak ako som bol zvyknutý – snažím sa menej „trepať“ vo vode a plávať na čo najmenej záberov, technicky čo najčistejšie a silovo s dýchaním na obe strany po každom treťom zábere – proste naučiť sa šetriť sily. Pre tejto pomalosti to nie je problém.
Cyklistika? Tú som na jeseň poriadne odflákal, ale bol v tom aj trochu zámer. Zásadný prelom nastal na začiatku decembra, kedy mi prišiel predčasný vianočný darček v podobe trenažéra TACX I-magic. V podstate 80% kilometrov som najazdil na ňom. Je to úžasný stroj. Zásadný rozdiel oproti jednoduchším modelom je v tom, že sa pri tréningu človek nenudí, alebo aspoň podstatne menej. Tento „čertov stroj“ má elektromagnetickú brzdu, prepojenú s počítačom. Toto umožňuje takmer reálnu jazdu v prostredí buď „real video“, alebo „virtual reality“. Môj trenažér je doplnený aj systémom „magic steering“, ktorý umožňuje reálne zaťáčať v prostredí „virtual reality“. Niekto je odporcom jazdy na trenažéry, niekto naopak tvrdí, že je to dobrá vec. A môj názor. Je to super vec. Trenažér dáva tréningové možnosti, nemožné v zimnom období. Tréning je podstatne kvalitnejší ako vonku. Človek sa môže sústrediť na techniku, hrať sa s posedom. Ďalšia zásadná vec je, že človek môže hľadať optimum medzi kadenciou a silou šliapania. Jednoznačne je vidieť, aký je výkon vo wattoch pri akej tepovke. Môžem povedať, že som za posledný mesiac dosť zásadne zmenil posed, ako aj techniku šliapania.
Z tých povedzme 700km na trenažéri som prešiel cca. 25% v pásme recovery, 45% v pásme endurance a 30% v pásme strenght na hrazde.
Takže z cyklistikou som na tento mesiac viac ako spokojný.
Beh? S behom som veľmi spokojný. Stabilne behávam 5x do týždňa. Prvý krát v živote som sa dostal nad 300km za mesiac. Behal som všetky typy behov – dlhé behy v pásme endurance, tempové behy, 2km intervaly, krosy v kopcoch fartlekom. Aj ten najpomalší beh na rovine som mal pod 4:40/km a v kopcoch v ťažkom teréne pod 5:00/km. Takže v podstate žiadne flákanie. Asi najradšej som tomu, že na tepe 140bpm behávam tesne pod 4:40/km a je to prakticky výklus. Pritom ironmanská tepovka na behu bola u mňa 142 – 144 bpm a dúfam, že bude vyššia. Takže by som už konečne na závode bežal? Uvidím.
Celkovo som rád, že sa mi podarilo odtrénovať tých 62 hodín, aj keď to bolo niekedy zložité – takmer každý deň bol dvojfázový a našlo sa 5 dní s kompletným triatlonom v troch fázach.A čo na nasledujúci mesiac? Ten by mal vyzerať rovnako ako december. Takže 30-800-300. Uvidím, či sa mi to podarí.

Rok 2008 - rekapitulácia

Takže rok 2008 - druhý rok mojej „triatlonovej kariéry“.
Už v zime som sa začal pripravovať na letnú sezónu, kde bolo cieľom hlavne baviť sa na závodoch a podľa možností stiahnuť na tratiach dlhého triatlonu čas pod 10 hodín. Cieľ to bol pomerne ambiciózny – ale keď cieľ tak poriadny.
V zime som hlavne poriadne plával, kolo jazdil podľa možností a beh – to čo sa dalo – ako bežecký začiatočník som to s objemami nemohol moc preháňať.
Veľký objemový nárast prišiel začiatkom marca na sústredení v Lloter de Mar. Takže do prvý ch pretekov 9.5.2008 Krušnoman som natrénoval celkovo 187,5km plávania, 3840km kola a 891km behu – celkovo 283 tréningových hodín. Nasledovali „prípravné závody“ Krušnoman, Grafilit HIM a Czechman HIM. A potom Moraviaman – prvý vrchol sezóny. Dva týždne pred Moraviamanom som prakticky netrénoval, lebo ma bolelo koleno tak, že som ledva chodil. Ale na štart som sa postavil – koleno bolelo iba pri plávaní – potom bolo všetko v pohode. Po Moraviamane nasledovala „zaslúžená dovolenka“ v Chorvátsku – ktorá sa zmenila na objemové sústredenie. Týždeň po návrate nasledovala ďalší HIM v Bátovciach ako záverečné vyladenie pred Slovakmanom v Nitre. Tam som splnil výkonnostný cieľ pre túto sezónu, ale asi mi pri tom šiblo v bedni a o 7 dní som zase stál na štarte Ironmana – tento krát Železňáka.cz na Lipne. Tento krát bol ciel iba dokončiť, pobaviť sa a prežiť. Prežil som a tak nasledoval týždeň voľna a po ňom dovolenka vo Vysokých Tatrách. Tam som opäť niečo potrénoval, ale nanešťastie aj ochorel. Ale na konci augusta som opäť stál na štarte HIM v Žďáre nad Sázavou. Toto bol naozaj kuriózny víkend, kde sa mi podarilo, vykradnúť svoje auto, stratiť a znovu nájsť ZIPP-y a dokončiť pretek kde mi to vôbec nešlo. Hneď po jednom dni odpočinku som sa ponoril na dva týždne do pomerne brutálneho tréningu s následným dvoj týždňovým vyladením pred záverečným happeningom sezóny Elbamanom. Toho som tiež dokončil a tak mohlo nasledovať dvojmesačné regeneračné obdobie s menšími tréningovými dávkami. A od začiatku decembra som opäť začal šliapať vo vyšších obrátkach, aby to v roku 2009 bolo zase o level vyššie.
K závodom a výsledkom sa nebudem vyjadrovať, tie sú popísané samostatne.
Vytýčený cieľ bol splnený, takže sezónu musím označiť ako úspešnú.
Ešte uvediem odtrénované objemy v roku 2008 :
Celkové štatistiky - rok 2008

Mesiac Plávanie [km] - Cyklistika [km] - Beh [km] - Hodiny
Január 43,00 - 441,00 - 172,30 - 64,96
Február 44,00 - 614,00 - 226,90 - 52,15
Marec 53,00 - 1621,00 - 250,60 - 92,77
Apríl 47,50 - 1164,00 - 241,10 - 72,91
Máj 34,90 - 1079,00 - 255,50 - 60,46
Jún 27,20 - 574,00 - 132,20 - 36,43
Júl 39,60 - 849,10 - 220,10 - 60,76
August 24,50 - 703,00 - 199,10 - 47,64
September 22,50 - 1140,00 - 231,60 - 64,88
Október 22,30 - 657,00 - 269,50 - 51,87
November 15,00 - 293,00 - 296,10 - 39,80
December 31,00 - 843,00 - 327,30 - 62,39
Celkovo rok 2008
404,50 - 9978,10 - 2822,30 - 707,03

Čo na záver : Triatlon ma naozaj začal baviť a vstúpil do môjho života a strávil som s ním mnoho krásnych chvíľ. Našiel som mnoho priateľov a ľudí podobne „postihnutých“ ako ja.
Všetkým v Novom roku želám veľa úspechov, veľa zdravia, šťastia a pohody.

Veselé Vianoce

Letí anjel s nádielkou

vrtí pri tom prdelkou.

Letí, letí hádaj kam,

k dobrým ľuďom

predsa k Vám.

Šťastné a veselé vianoce

všetkým čitateľom môjho blogu

želá Ironpepa.

Dúfam, že u všetkých to pod stromčekom vyzeralo aspoň takto :

Specialized S-works Tarmac SL

Po dlhej dobe hľadania som konečne našiel mierne jazdenú silničku (12000km, 9 mesiacov)podľa svojich predstáv. Hľadal som ju viac ako pol roka a moja trpezlivosť bola odmenená. Chcel som naozaj absolútneho závodného plnokrvníka. Kúpiť ho nového je absolútne nereálne - takže zostávala možnosť čakania na príležitosť. Problém bol v tom, že moja "veľkosť" sa akosi nepredáva. Ale prišiel štvrtok, našiel som inzerát na http://www.cyklobazar.cz/, do večera sme prehodili sme zopár informácií a v piatok som už valil do Prahy pre nový stroj. Cestou som sa stavil v Třebíči, kde som cez internet zistil, že predávajú real videá pre trenažér Tacx i-magic. Kúpil som Roth challenge a Alpine classic. Takže Roth natrénujem doma pri compe a potom si ho niekedy struhnem. Ale teraz už naozaj k veci.

Specialized ja značka, na ktorú som sa rozhodol vsadiť. Takže, prečo nemať okrem časovkárskeho špeciálu aj závoďáka v plnej palbe. Model S-works Tarmac SL je to najlepšie, čo Specialized vôbec má v ponuke - takže bolo rozhodnuté. Navyše toto kolo má síce krátku, ale zaujímavú históriu. Kúpil som ho od Pepy Soukupa - vyhral na ňom tohtoročného cestného Kráľe Šumavy. Takže sa musím snažiť, aby som tomu kolu nerobil hanbu. Pepa má presne moje "rozmery", takže aj doporučenie ohľadom veľkosti bolo od odbormíka. Pepa povedal, rovkako ako RK, radšej menší rám a ten sa dá kompenzovať dlhším predstavcom. Takže kolo má nasledovné parametre :

Spezialized S-Works Tarmac SL

veľkost 49(na postavu 170-178cm)

Sada Sram Force

Riaditká Deda Newton 40cm klasický oblúk

Predstavec Deda Zero 100 13cm

sedlovka Spezialized S-works

sedlo Spezialized toupe TI 143

Pedále shimano ultegra

zapletená kola Roval fuse star E5

computer Blackburn so snímačom tepu aj kadencie

karbónové košíky

V tejto zostave kolo váži 7,2kg - ale to je iba tréningová výbava.

Kolesá Roval fuse star E5 som dostal v podstate ako "pozornosť podniku", ale ako tréningové budú výborné - samozrejme na závody použijem ZIPP 404.

Kolo so ZIPP-mi váži 6,8kg a to tam mám ťažkú 105-kovú kazetu - Dura-ace 11-25 je už na ceste.

Ku koku som si pribalil aj karbónové tretry - samozrejme Specialized S-works - s takmer triatlonovým upínaním. Tretry - obe dokopy vážia 490gr aj s kuframi.

Takže už sa teším keď dnes obschnú cesty a vyrazím na skúšobnú jazdu.

Pridávam teda ešte obrázok tretier - podľa Šewyho-priania. Sú naozaj SUPER. Tu je na ne link :http://www.thetristore.com/view_product.asp?product=1302&brand=6&make=Specialized

Cykloturistika č.3 - Chorvátsko Makarska 2005

Tak sa opäť vraciam k popisovaniu mojich zážitkov z cykloturistiky. Tento-krát z roku 2005. Ako už tradične sme sa na prekome mája a júna vybrali k moru najazdiť nejaké tie kilometríky.
Tradične sme zaplnili celý autobus, zapriahli vozík z kolami a vyrazili smer Tučepi - Makarska riviera - Chorvátsko.

Takže po strasti-plnej ceste sme dorazili do cieľa a čakalo nás 5 dní plných cyklistiky. Keďže som už v oblasti Makarskej riviery bol už asi po štvrtý krát, mal som zmiešané pocity - nevedel som si predstaviť, kde tam budeme jazdiť. Po magistrále je to o ničom a iné som tam nepoznal - teda okrem známeho kopca Sv. Jure (1762m) - vedie tam asfaltka a kto to má rád do kopca a dlho - nech sa páči.

Pohľad na mestečko Makarska

Ale po poriadku. Mali sme výborných sprievodcov - ktorí sa naozaj vyznali a povodili nás po krásnych "polňačkách" popod Biokovské kopce. Takto sme prejazdili prvé dva dni. Potom mal prísť deň "D". Výstup na Sv. Jure. Tento výstup je naozaj výživný - začína sa od úpnej nuly a vystúpa sa do už spomínaných 1762m na trati dlhej 29,1km. "Vedel" som do čoho idem - hore som bol už 2x - prvý krát mikrobusom a druhý-krát autom. Ale na kole je to niečo iné.

To som ja po ceste hore - no uznajte trepať takéhoto cvalíka do kopca nie je žiadna sranda

Opäť po ceste hore - spolu s bráchom

Ale predsa po pol dni som sa hore vyterigal a moho som sa výťazo-slávne pustiť dole. V tom období sam bol ešte nadšený kameraman, tak som cestu dole dokonca aj natáčal. Takže zjazd som tak z polovice absolvoval s jednou rukou na kormane. A k tomu s ľavou - čiže som mohol brzdiť iba prednou brzdou - zamozrejme v serpentínach som púšťal kameru a brzdil oboma. Keď už to ovšem začalo byť hard-core, tak som samého seba presvedčil, že by bolo lepšie naučiť sa držať kameru v ľavej ruke a predsa len brzdiť zadnou brzdou. A išlo to.

Záverečné stúpanie je naozaj výživné

Vrcholová fotografia - hore som sa naobliekal ako magor - ako neskúsenému cyklistovi začiatočníkovi mi to tak bolo poradené - "že aby som neprechadol" a tak som sa potil aj cestou dole.

Odvtedy kamerujem za jazdy ľavou a brzdím zadnou brzdou - je to predsa len o niečo "bezpečnejšie". Takže hlavný motív cykloturistického zájazdu bol splnený a mohli nasledovať opäť dva pokojné cyklistické dni po okolí. Teraz mi to pripadá tak nejako smiešne, že som sa tam terigal celý deň - lebo posledné 2 roky som si dával túto horskú časovku ako rannú rozcvičku. Tento rok som to išiel na rovnakom kole - starom 14kg Authore na vrchol za 2:03:40, čo je AVS=14,1km/h. Vyrážal som ráno o šiestej a o 9-tej som už behal 10-kilometrovku a pred desiatou som utekal s detičkami na pláž.

Na budúce budem písať o tom, ako som si po prvý krát užil Elbu a prišiel na chuť bicyklovaniu.