Tak som sa konečne odhodlal a vyrazil som na svoj prvý bežecký pretek. Je po sezóne, dokonca aj po odpočinkovom období a tak som mal v pláne poriadne sa rozbehnúť do nového tréningového obdobia. Vytvoril som si stratégiu charakteristickú iba dvoma slovami
VIAC a
RÝCHLEJŠIE. A ako teda začať, keď nie pretekom.
Neviem ako by malo vyzerať ideálne bežecké počasie, ale dnes bolo hnusne, zima 5 stupňov a mierne pršalo. Ale moje druhé meno je po tejto sezóne Rainman (všetky dobré výsledky som dosiahol v tomto ruku v daždi) a tak to bolo vlastne ideálne. Na preteky sme sa chystali viacerí z fóra běhej.com – nakoniec prišli Ječmínek, Téčko, Milan, Jirka Daňek a nechýbal ani domáci ironmanský matador Peťo Vabroušek.
Polmaratón je krátky a rýchly pretek, a preto sa pokúsim byť stručný aj ja. Pomaratón v Otrokoviciach je totálne placatý pretek, zložený z 420metrového nábehu na okruh a 8-mich okruhov ulicami mesta. Na štarte nás bolo okolo 70-ky a svoje sily som odhadol tak na 20-tu priečku a tam som sa zhruba na štarte postavil. Cieľ bol daný – beriem všetko pod 1:24:00 – s tým by som bol nadmieru spokojný, hlavne po takmer mesačnom minimálnom behaní.
A je tu štart, vyrážam a po chvíli sa zaraďujem na 9-tu pozíciu. Vpredu dvaja borci, ktorí frčia rýchlosťou svetla, potom 6-členná skupinka a potom ja osamotený asi tak 20-30 metrov za skupinkou. Bežíme a nič sa nedeje – prví dvaja sa vzďaľujú a 6-členná skupinka stále rovnako predomnou. Ale tých 20-30 metrov je pre mňa nedobehnuteľná vzdialenosť. Skúšam to, ale aj keď sa priblížim nejde to. Asi na piatom kilometri si ma všimol Peťo Vabroušek, ako bežím za nimi, počkal ma a spolu sme skupinku dorazili tak za minútku (ďík Peťo). A tak som sa stal na 3 okruhy členom skupinky bojujúcej o tretie miesto – teda ja bez akých-koľvek ambícií. Bežalo sa mi krásne, tempo bolo pre mňa na hrane, ale vyhovujúce, keď tu zrazu po občerstvovačke ne začiatku šiesteho kola prásk – neznesiteľná bolesť a pichanie na pravej strane (neskôr mi Tečko vysvetlil, že je to bránica). Musel som spomaliť a to výrazne a takmer vôbec som nemohol hýbať rukami, inak sa pichanie okamžite vracalo. A tak som nedobrovoľne nechal padnúť tepy na cca. 160 a v predklone pokračoval ďalej. Bol to pocit zúfalstva, proste som to chcel dobehnúť a nie sa domotať do cieľa, ale aké-koľvek zrýchlenie vracalo naspäť problémy z pichaním na pravej strane. A tak som sa trápil celé dva okruhy a až zhruba v polovici posledného okruhu, keď už som vedel, že to dobehnem som to mohol opäť rozbaliť a zrýchliť. Naozaj bežecké preteky sú drsné – bolia ďaleko viac ako triatlon. Nakoniec som udržal deviatu priečku, na ktorej som bol asi od 100-ho metru preteku. Výsledný čas bol 1:20:56 na priemernom tepe 164,4. Takže pre mňa veľmi pozitívny výsledok. Vabrouch dobeho tretí, v poslednom kruhu ostatním členom skupinky nastúpil a tí nemali šancu. JA som si zároveň vytvoril aj osobáky na 5km (18:08) na 10km (36:56) a na hodinovku 15,93km – predsa len pretek je pretek, tréning je predsa len niečo úplne iné.Po preteku sme spolu s Peťom V. vyklusali asi tak 4km a z Otrokovíc som si odniesol okrem pozitívneho zážitku aj novú tajnú cyklistickú zbraň do budúcej sezóny.
Pred štartom som sa stretol s Demim, jeho budúcim švagrom Lukášom a Bahýlkom. Zrazu mi zasvietili kontrolky, keď som zbadal Tomáša Ulmu a tak som sa s ním bežal zvítať. Nakoniec dorazil aj Jožko Bezák – ironmanský matador a kultúrny barbar.
Výsledný čas 1:21:56 a celkové deviate miesto. Priemerný tep 164bpm. Víťaz mal čas cca. 1:15:30. Vzhľadom na profil trate som spokojný, proste krásny beh, krásna trať a krásne prostredie. Zo všetkých strán zasnežené hory – proste kochanie. Na severe Západné Tatry, na východe Kriváň s Vysokými Tatrami a na juhu Nízke Tatry – všetko zasnežené, biele. Bomba.
Dúfam, že sa takto budeme usmievať aj o týždeň v Trenčianskych Tepliciach po maratóne.
