Pokračovanie je na novej stránke :
stačí kliknúť
utorok 24. novembra 2009
nedeľa 22. novembra 2009
Môj prvý maratón, alebo "Už nejsem panic"
Ahojte priatelia.
Mám to za sebou. Môj prvý maratón. Vybral som si asi ten najbrutálnejší, aký sa dá (myslím z tých domácich).
Bol to 7. ročník Maratónu Perly Karpát v Trenčianskych Tepliciach. Beží sa na certifikovanej trati, slušne povedané kopcovitej. Celkové prevýšenie trate je 664metrov.
Mám to za sebou. Môj prvý maratón. Vybral som si asi ten najbrutálnejší, aký sa dá (myslím z tých domácich).
Bol to 7. ročník Maratónu Perly Karpát v Trenčianskych Tepliciach. Beží sa na certifikovanej trati, slušne povedané kopcovitej. Celkové prevýšenie trate je 664metrov.
Výškový profil.
Mapa trate.
Náročnosť ani nie je daná celkovým prevýšením, ale skôr dvojnásobným výbehom kopca Machnáč nad Trenčianskymi Teplicami. 2x sa beží 14% stúpanie (aj klesanie) v dĺžke cca. 1800m. Ťažko povedať, či je horšie stúpanie, alebo klesanie.
Prišiel dokonca aj Vl001, len som ho nestihol pri dobehu (zohrievali sme sa s Demim v aute)a potom ho už nebolo, škoda.
Ale po poriadku.
Ráno poriadna zima 2,5 stupňa a boľavé hrdlo - super kombinácia. K tomu stále rozhasené lýtkové svaly a kopce predo mnou.
Ale povedal som, že pobežím, tak som bežal.
Každý deň u nás vychádza slnko tesne po dvanástej, keď ustúpi hmla a preto som zvoli light oblečenie. Kraťasi a krátky rukáv v kombinácii s cyklonávlekmi na ruky, ktoré som plánoval zhodiť, keď výde slnko. Ale ono nevyšlo a bola poriadna kosa a to po celý deň a hmla a mokro, proste hnus.
Ale je tu štart. Som si poriadne vedomý svojho handicapu a tak začína veľmi opatrne. Tepy nepúšťam nad 155 a bežím v podstate takým rýchlejším klusom. Ale aj tak sa usadzujem na 4. mieste a takto prichádzam pod prvé stúpanie na Machnáč. Vybieham ho maličkými krôčikmi, nie zrovna optimálne, ale viem, že musím šetriť lýtka. Celé šetrenie sa končí na vrchole, kedy nasleduje 14% klesanie a poriadne dlhé. Rozbaľujem to naplno a nohy dostávajú svoje, ale za to poriadne letím. Na konci klesania som doletel som až na tretie miesto a je tu opäť stúpanie do Petrovej Lehoty. Nie také prudké, ale za to dlhé. Tam je otočka a znova je tu zbeh dole. Zase to poriadne rozbaľujem a dostávam sa na krátky čas na druhé miesto. Poto dva kiláky zvlneným profilom a zase je tu Machnáč. Šetrím sa a bežím tak, aby tepy zostali OK. Opäť som štvrtý. Na vrchole som úplne v pohode a môžem to zase rozbaliť. Ale nie. Už to tak nejde. Nohy tvrdšie a tak proste bežím dole tým hnusným 14% klesaním ako môžem, ale pomaly to nebolo. Je tu značka polmaratónu a väčšina kopcov je za mnou. Čas je 1:30:55. Super, dnes to nebude také zlé. Ale je. Po zbehnutí sú nohy našrot. A nasleduje mierne tiahle stúpanie – asi 100 výškových metrov na 8mich kilákoch. Ale dajú zabrať. Na vrchole (cca.32. kilometer) viem, že to bude už iba desaťkilometrové mierne klesanie, takže by som sa mal do cieľa nejako domotať. Nohy tvrdé ale bežím. Už iba dva kilometre, som v Tepliciach, už iba jeden a tu ma predbieha jeden pretekár a dostávam sa na piate miesto. Nie je šanca sa ho udržať a tak to nechávam tak a s kľudom dobieham na piatom mieste v čase 3:05:21. Priemerný tep je 156bpm. Som spokojný. Manželka ma víta v cieli, čo viac si želať. Takže takýto bol môj prvý „hladký“ maratón.
Ale nedá mi nespomenúť.
Maratón Perly Karpát je maličký, pekný pretek, organizovaný bežeckým nadšencom, bez nejakej vážnej podpory. A v štýle „ak nemôžeš pomôcť, aspoň uškoď“, sa počas preteku objavil pravdepodobne majiteľ budov a parkoviska, kde sa konala prezentácia, boli sprchy a kde všetci parkovali. Sprchy zatvoril, z parkoviska každého vykázal. Proste hrôza. Nemám čo dodať.
Dobehol som celkovo 5. v čase 3:05:21, a sranda je, že prvý v kategórii do 40rokov. Proste tam bola kopa rýchlych starých dedkov :)).
Ale po poriadku.
Ráno poriadna zima 2,5 stupňa a boľavé hrdlo - super kombinácia. K tomu stále rozhasené lýtkové svaly a kopce predo mnou.
Ale povedal som, že pobežím, tak som bežal.
Každý deň u nás vychádza slnko tesne po dvanástej, keď ustúpi hmla a preto som zvoli light oblečenie. Kraťasi a krátky rukáv v kombinácii s cyklonávlekmi na ruky, ktoré som plánoval zhodiť, keď výde slnko. Ale ono nevyšlo a bola poriadna kosa a to po celý deň a hmla a mokro, proste hnus.
Ale je tu štart. Som si poriadne vedomý svojho handicapu a tak začína veľmi opatrne. Tepy nepúšťam nad 155 a bežím v podstate takým rýchlejším klusom. Ale aj tak sa usadzujem na 4. mieste a takto prichádzam pod prvé stúpanie na Machnáč. Vybieham ho maličkými krôčikmi, nie zrovna optimálne, ale viem, že musím šetriť lýtka. Celé šetrenie sa končí na vrchole, kedy nasleduje 14% klesanie a poriadne dlhé. Rozbaľujem to naplno a nohy dostávajú svoje, ale za to poriadne letím. Na konci klesania som doletel som až na tretie miesto a je tu opäť stúpanie do Petrovej Lehoty. Nie také prudké, ale za to dlhé. Tam je otočka a znova je tu zbeh dole. Zase to poriadne rozbaľujem a dostávam sa na krátky čas na druhé miesto. Poto dva kiláky zvlneným profilom a zase je tu Machnáč. Šetrím sa a bežím tak, aby tepy zostali OK. Opäť som štvrtý. Na vrchole som úplne v pohode a môžem to zase rozbaliť. Ale nie. Už to tak nejde. Nohy tvrdšie a tak proste bežím dole tým hnusným 14% klesaním ako môžem, ale pomaly to nebolo. Je tu značka polmaratónu a väčšina kopcov je za mnou. Čas je 1:30:55. Super, dnes to nebude také zlé. Ale je. Po zbehnutí sú nohy našrot. A nasleduje mierne tiahle stúpanie – asi 100 výškových metrov na 8mich kilákoch. Ale dajú zabrať. Na vrchole (cca.32. kilometer) viem, že to bude už iba desaťkilometrové mierne klesanie, takže by som sa mal do cieľa nejako domotať. Nohy tvrdé ale bežím. Už iba dva kilometre, som v Tepliciach, už iba jeden a tu ma predbieha jeden pretekár a dostávam sa na piate miesto. Nie je šanca sa ho udržať a tak to nechávam tak a s kľudom dobieham na piatom mieste v čase 3:05:21. Priemerný tep je 156bpm. Som spokojný. Manželka ma víta v cieli, čo viac si želať. Takže takýto bol môj prvý „hladký“ maratón.
Ale nedá mi nespomenúť.
Maratón Perly Karpát je maličký, pekný pretek, organizovaný bežeckým nadšencom, bez nejakej vážnej podpory. A v štýle „ak nemôžeš pomôcť, aspoň uškoď“, sa počas preteku objavil pravdepodobne majiteľ budov a parkoviska, kde sa konala prezentácia, boli sprchy a kde všetci parkovali. Sprchy zatvoril, z parkoviska každého vykázal. Proste hrôza. Nemám čo dodať.
Dobehol som celkovo 5. v čase 3:05:21, a sranda je, že prvý v kategórii do 40rokov. Proste tam bola kopa rýchlych starých dedkov :)).
Tu sme aj spolu s Demim pri vyhlasovaní. (Demi skončil 10. s časom 3:24 aj nejaké drobné)
Ešte pridám záznam z testera - výškový profil/čas a tep/čas
piatok 20. novembra 2009
POZOR NASTÁVA ZMENA !!!
POZOR NASTÁVA ZMENA !!!
Keďže tento blog je predsa len osobná záležitosť, tak príspevky, netýkajúce mňa už nebudú uverejňované na tejto stránke, ale na novej :
Ešte dočasne dva tri príspevky budú uverejnené aj na tejto stránke, ale potom už iba na novej lokalite
Vďaka.
Čo bolo v 90-tych rokoch na Tour de France ešte zaujímavé?
Pre mňa osobne zrodenie legendy týchto pretekov.
V rokoch 1991-1999, ktoré na Tor de France patrili predovšetkým Miguelovi Indurainovi sa nenápadne začala rodiť najväčšia hviezda Tour – Lance Armstrong.
Kto je to? Aká bola jeho cesta k cyklistike? Prečítal som o ňom toho veľa a dá sa toho aj naozaj nájsť veľa, a tak tu nebudem opisovať, to, čo už bolo napísané, ale skôr jednoduchým spôsobom priblížim jeho cestu k prvému titulu na TdF.
Lance sa narodil 18. septembra v Plano Texas, USA.
Detstvo nič-moc, ale to zaujímavé prichádza približne v desiatich rokoch, kedy sa začal zaujímať o plávanie a atletiku. V 13-tich začal s triatlonom a začalo sa mu neskutočne dariť. Je zbytočné o tom vypisovať, stačí sa pozrieť, ako si to 15-ročný Lance rozdáva s Marcom Allenom na Bermuda Triathlon 1987.
V 16-tich sa stal profesionálom a začal si triatlonom zarábať.
V rokoch 1989 a 1990 sa stal národným šampiónom v krátkom triatlone.
Jeho víťazstvo z roku 1989 sa dá pozrieť tu :
To už začal pokukovať po cestnej cyklistike. Keď chodil posledný rok na strednú školu, vykašľal sana školu, aby mohol trénovať s americkým juniorským cyklistickým tímom v Collorado Springs. A tak sa dostal aj na Majstrovstvá sveta juniorov do Moskvy. Tam dieru do sveta neurobil a po prepálenom začiatku skončil v poli porazených v časovke. Ešte v tom roku 1991 stihol získať amatérsky titul majstra USA. O rok na to skončil 14. na Olympiáde v Barcelone a hneď na to sa stal profíkom v tíme Motorolla.
Svoju profi-karéru začal pomerne neslávne posledným miestom na augustovej klasike v San Sebastiane. Asi ho to nabudilo, lebo o dva týždne skončil na svetovom pohári v Zurichu na druhom mieste.
A čo prišlo potom, nabudúce.
POZOR NASTÁVA ZMENA !!!
Keďže tento blog je predsa len osobná záležitosť, tak príspevky, netýkajúce mňa už nebudú uverejňované na tejto stránke, ale na novej :
www.100triathlon.blogspot.com
Zároveň budem veľmi rád, ak si niekedy nájdete čas zavítať na novú stránku a ešte radšej, ak ma budete svojimi podnetmi inšpirovať o čom písať, ako písať, poprípade mi pomôžete, či už napísaním príspevku, dobrou radou, alebo konštruktívnou kritikou.
Vďaka.
V rokoch 1991-1999, ktoré na Tor de France patrili predovšetkým Miguelovi Indurainovi sa nenápadne začala rodiť najväčšia hviezda Tour – Lance Armstrong.
Kto je to? Aká bola jeho cesta k cyklistike? Prečítal som o ňom toho veľa a dá sa toho aj naozaj nájsť veľa, a tak tu nebudem opisovať, to, čo už bolo napísané, ale skôr jednoduchým spôsobom priblížim jeho cestu k prvému titulu na TdF.
Lance sa narodil 18. septembra v Plano Texas, USA.
Detstvo nič-moc, ale to zaujímavé prichádza približne v desiatich rokoch, kedy sa začal zaujímať o plávanie a atletiku. V 13-tich začal s triatlonom a začalo sa mu neskutočne dariť. Je zbytočné o tom vypisovať, stačí sa pozrieť, ako si to 15-ročný Lance rozdáva s Marcom Allenom na Bermuda Triathlon 1987.
V 16-tich sa stal profesionálom a začal si triatlonom zarábať.
V rokoch 1989 a 1990 sa stal národným šampiónom v krátkom triatlone.
Jeho víťazstvo z roku 1989 sa dá pozrieť tu :
To už začal pokukovať po cestnej cyklistike. Keď chodil posledný rok na strednú školu, vykašľal sana školu, aby mohol trénovať s americkým juniorským cyklistickým tímom v Collorado Springs. A tak sa dostal aj na Majstrovstvá sveta juniorov do Moskvy. Tam dieru do sveta neurobil a po prepálenom začiatku skončil v poli porazených v časovke. Ešte v tom roku 1991 stihol získať amatérsky titul majstra USA. O rok na to skončil 14. na Olympiáde v Barcelone a hneď na to sa stal profíkom v tíme Motorolla.
Svoju profi-karéru začal pomerne neslávne posledným miestom na augustovej klasike v San Sebastiane. Asi ho to nabudilo, lebo o dva týždne skončil na svetovom pohári v Zurichu na druhom mieste.
A čo prišlo potom, nabudúce.
POZOR NASTÁVA ZMENA !!!
Keďže tento blog je predsa len osobná záležitosť, tak príspevky, netýkajúce mňa už nebudú uverejňované na tejto stránke, ale na novej :
Zároveň budem veľmi rád, ak si niekedy nájdete čas zavítať na novú stránku a ešte radšej, ak ma budete svojimi podnetmi inšpirovať o čom písať, ako písať, poprípade mi pomôžete, či už napísaním príspevku, dobrou radou, alebo konštruktívnou kritikou.
Vďaka.
štvrtok 19. novembra 2009
Andrej Šeban - koncert Klub Blue note Nové mesto nad Váhom
Môj učiteľ gitary ma zavolal na koncert. A to nie hoc-aký. Ale one man show Andreja Šebana v klube Blue Note v Novom Meste nad Váhom. A tak sme sa vybrali. Učiteľ Michal, ja a ešte štyria študenti každý o cca. 20 rokov mladší ako ja. Je úžasné zistiť, že i na vidieku niekto prevádzkuje fantastický hudobný klub.
Len tak pre zaujímavosť, tu je link : http://www.bluenote.sk/
Takže už viem, kam budem chodiť aspoň raz do mesiaca. Kocert to bol fantastický, síce žiadna ľahká hudba ale o to väčší zážitok.
Len tak pre zaujímavosť, tu je link : http://www.bluenote.sk/
Takže už viem, kam budem chodiť aspoň raz do mesiaca. Kocert to bol fantastický, síce žiadna ľahká hudba ale o to väčší zážitok.
A ako to na Andrejovom koncerte vyzerá live:
streda 18. novembra 2009
Tour de France - Best climbs Ever 1990-1999
Náhodou som natrafil na You tube na tieto krásne videá. Je to deväťdielna séria, mapujúca tie naj-výstupy na Alpské a Pyrenejské kopce pošas 90-tych rokov. Strašne rád som si znovu pozrel súboje LeMonda, Chiapuchiho, Bunia, Fignoina, Induraina, Bruynela, Rommingera, Ulricha, Pantaniho a na záver Mr. Tour Lanca Armstronga pri jeho come-backu. Takže vrele odporúčam, zaberie to tak hodinku a pol, ale stojí to za to, kvalita videa nič-moc, ale zážitok zaručený.
Pre úplnosť pridávam link na výsledky ( sú tam všetky ročníky):
sobota 14. novembra 2009
Polmaratón Liptovský Mikuláš 14.11.2009
Po týždni opäť na štarte. Proste bežecké preteky sú krásna vec, že som ja truhlík na to prišiel až teraz. Cez Tento krát žiadny dážď, ale nádherne modrá obloha , ráno síce chladno, ale predsa len som sa odhodlal bežať v krátkom. A bolo to dobré rozhodnutie.
týždeň som slušne potrénoval, takže v piatok som sa cítil mizerne, ale deň odpočinku iba z ľahkým plávaním mi evidentne prospel a mohol som opäť pretekať.
Pred štartom som sa stretol s Demim, jeho budúcim švagrom Lukášom a Bahýlkom. Zrazu mi zasvietili kontrolky, keď som zbadal Tomáša Ulmu a tak som sa s ním bežal zvítať. Nakoniec dorazil aj Jožko Bezák – ironmanský matador a kultúrny barbar.
Ale k preteku. Zišla sa rekordná účasť 133 pretekárov na polmaratóne a 105 na celom a aj po výkonnostnej stránke to bolo solídne. Ciele som si nedával žiadne, proste bežať a to najrýchlejšie ako sa dá – žiadna taktika, žiadne okolky. A tak sme presne o desiatej vyrazili. Najskôr ulicami mesta, tam som okupoval druhú priečku, samozrejme s vedomím, že ju neudržím, ale bolo to pekné. Našiel som si svoje tempo a usadil sa vo vedúcej skupinke. Tempo bolo dosť rýchle, ale veď čo si na začiatku naženiem, akoby som na konci našiel – ha, ha, ha. Ale chcel som s nimi bežať. Takto som to vydržal asi 4km a tam som postupne začal strácať. Na piatom kilometri som mal medzičas 18:06 (takže opäť osobák) na rozumných 165-tich tepoch. Vtedy ma docvakla vedúca skupina (traja bežci), ktorí bežali celý maratón. A zozadu počujem „Tento beh odzadu poznám – vitaj Jozef.“ Bol to Maťo Holečko, určite najlepší bežec zo všetkých ironmanov na Slovensku. Hovorím si dobre, tak sa skúsim zviezť. A tak som s nimi bežal až na otočku polmaratónu – oni bežali ďalej a ja osamotene naspäť. Ešte som si stihol zabehnúť osobák na desiatku (36:50 – tepy na druhej päťke 164bpm). Ale ako náhle sa vybehne z Liptovského Mikuláša, trať sa slušne-povedané začne vlniť (normálne povedané sú tam 4 kopce ako prasa – dva tam a dva naspäť), ktoré mi výrazne ubrali z rýchlosti. Otáčal som na siedmej pozícií a na spiatočnej ceste na predbehli dvaja borci. Takže som sa motal na deviatom mieste a postupne som sa blížil do cieľa. Bežalo sa mi krásne, bez nejakej krízy, pichania – proste pohodový beh – nádhera. Akurát lýtka tvrdli, ale oni vlastne ešte nezmäkli od Otrokovíc z pred týždňa. Vlastne sa na trati už nič nestalo, proste som dobehol do cieľa.
Výsledný čas 1:21:56 a celkové deviate miesto. Priemerný tep 164bpm. Víťaz mal čas cca. 1:15:30. Vzhľadom na profil trate som spokojný, proste krásny beh, krásna trať a krásne prostredie. Zo všetkých strán zasnežené hory – proste kochanie. Na severe Západné Tatry, na východe Kriváň s Vysokými Tatrami a na juhu Nízke Tatry – všetko zasnežené, biele. Bomba.
Dúfam, že sa takto budeme usmievať aj o týždeň v Trenčianskych Tepliciach po maratóne.
týždeň som slušne potrénoval, takže v piatok som sa cítil mizerne, ale deň odpočinku iba z ľahkým plávaním mi evidentne prospel a mohol som opäť pretekať.
Pred štartom som sa stretol s Demim, jeho budúcim švagrom Lukášom a Bahýlkom. Zrazu mi zasvietili kontrolky, keď som zbadal Tomáša Ulmu a tak som sa s ním bežal zvítať. Nakoniec dorazil aj Jožko Bezák – ironmanský matador a kultúrny barbar.Ale k preteku. Zišla sa rekordná účasť 133 pretekárov na polmaratóne a 105 na celom a aj po výkonnostnej stránke to bolo solídne. Ciele som si nedával žiadne, proste bežať a to najrýchlejšie ako sa dá – žiadna taktika, žiadne okolky. A tak sme presne o desiatej vyrazili. Najskôr ulicami mesta, tam som okupoval druhú priečku, samozrejme s vedomím, že ju neudržím, ale bolo to pekné. Našiel som si svoje tempo a usadil sa vo vedúcej skupinke. Tempo bolo dosť rýchle, ale veď čo si na začiatku naženiem, akoby som na konci našiel – ha, ha, ha. Ale chcel som s nimi bežať. Takto som to vydržal asi 4km a tam som postupne začal strácať. Na piatom kilometri som mal medzičas 18:06 (takže opäť osobák) na rozumných 165-tich tepoch. Vtedy ma docvakla vedúca skupina (traja bežci), ktorí bežali celý maratón. A zozadu počujem „Tento beh odzadu poznám – vitaj Jozef.“ Bol to Maťo Holečko, určite najlepší bežec zo všetkých ironmanov na Slovensku. Hovorím si dobre, tak sa skúsim zviezť. A tak som s nimi bežal až na otočku polmaratónu – oni bežali ďalej a ja osamotene naspäť. Ešte som si stihol zabehnúť osobák na desiatku (36:50 – tepy na druhej päťke 164bpm). Ale ako náhle sa vybehne z Liptovského Mikuláša, trať sa slušne-povedané začne vlniť (normálne povedané sú tam 4 kopce ako prasa – dva tam a dva naspäť), ktoré mi výrazne ubrali z rýchlosti. Otáčal som na siedmej pozícií a na spiatočnej ceste na predbehli dvaja borci. Takže som sa motal na deviatom mieste a postupne som sa blížil do cieľa. Bežalo sa mi krásne, bez nejakej krízy, pichania – proste pohodový beh – nádhera. Akurát lýtka tvrdli, ale oni vlastne ešte nezmäkli od Otrokovíc z pred týždňa. Vlastne sa na trati už nič nestalo, proste som dobehol do cieľa.
Výsledný čas 1:21:56 a celkové deviate miesto. Priemerný tep 164bpm. Víťaz mal čas cca. 1:15:30. Vzhľadom na profil trate som spokojný, proste krásny beh, krásna trať a krásne prostredie. Zo všetkých strán zasnežené hory – proste kochanie. Na severe Západné Tatry, na východe Kriváň s Vysokými Tatrami a na juhu Nízke Tatry – všetko zasnežené, biele. Bomba.Pre budúcich záujemcov - tu je profil mapa a profil trate celého maratónu, polovička sa beží po tej istej trati, len otočka je na vrchole kopca na cca. 12,5-tom kilometri.
Dúfam, že sa takto budeme usmievať aj o týždeň v Trenčianskych Tepliciach po maratóne.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)