Slovenský pohár v Triatlone Senec 6.6.2015

  Konečne je teplo a pravá triatlonová sezóna môže začať!!! No a tá slovenská už tradične začína v Senci.
Ale po priadku.
  Celý týždeň pred pretekmi sme strávili na sústredení v Štúrove. Brali sme to ako poslednú možnosť dotrénovať a pripraviť sa na prvú časť sezóny. Sústredenie sa vydarilo perfektne, partia detí aj trénerov bola neskutočná a týždeň aj napriek tvrdej drine ušiel ako voda.

  Do Senca sme išli priamo zo Štúrova. Nemali sme veľké očakávania, lebo deti makali do posledného dňa a pre nás mal prísť vrchol až o týždeň na majstrovstvách. Senec mal byť takým malým testom a nastavením sa na triatlon.

  V Senci nás čakal krásny horúci deň a tak sme si ho mohli okrem pretekania spestriť aj inou zábavou.
Ale my sme tu boli pretekať.
Na štart sa postavili iba deti, lebo ja som drtil také neskutočné objemy, že to bolo absolútne nezlúčiteľné s pretekaním.

  Obaja Jožko aj Margarétka sa postavili spoločne na štart, keďže veková kategória pre Margarétku nebola vyhlásená. Tak si to rozdala s o 3 roky staršími.  Ona bola celkom rada, lebo necítila toľkú zodpovednosť  ...

 

 

Ako to dopadlo:

  Jožko vybojoval tretie miesto po vynikajúcom plávaní ...slabšom bicykli ( 1x kolízia keď mu zablokoval trať pretekár o kolo pozadu a 1x ho usporiadateľ naviedol mimo trať) a MEGA bežeckom výkone. Chlapec behá parádne, je to celkom rýchle, ale hlavne to hodne dobre vyzerá, čo je v tomto veku snáď ešte dôležitejšie...

 

  Margarétka skvele zaplávala, z vody išla dokonca pred Matúšom Koreňom (2. chlapcom celkovo). Cyklistiku išla na svoj vek hodne dobre (hendikep troch rokov je fakt veľa) a beh ... ukázala veľkú bojovnosť na to, že na tak dlhej trati pretekala prvý krát ... proste bol som doslova nadšený, lebo ukázala nenormálny potenciál. Nakoniec obsadila 9. miesto z 21 pretekárok, pričom mala 7. plávanie a 7. beh (14. cyklistiku).  Je výkon nemôžem hodnotiť inak ako dokonalý.

 

 

 

 

 

 

Majstrovstvá Slovenska v duatlone žiakov 2015 Sp. N. Ves - 23.05.2015

  Po týždni si deti z TRIsportu dali voľno (plavecké preteky nepočítam) a ja, ako člen Supernovy, som si zapretekal na majstrovstvách Slovenska v duatlone, ktoré sa konali v Prievidzi. Bral som to iba ako ďalší stupienok k vrcholu sezóny, takže žiadne ambície, z plnej objemovej prípravy.

Evidentne bolo cítiť, že bežecká rýchlosť chýba a cyklisticky je to stále iba na začiatku ... ešte žiadna sila...

Dopadlo to ako dopadlo ... celkovo 9. miesto a druhé medzi veteránmi, kde som bežecky za Zdena Koledu evidentne nemal...

 

Ale to iba tam mimochodom...

Ďalším vrcholom žiackej multišportovej sezóny boli majstrovstvá Slovenska v duatlone žiakov. Konali sa 23.05 v Spišskej Novej Vsi.

Ako sa darilo? Vynikajúco.

  Jožko predviedol dva vynikajúce bežecké výkony a tie mu vyniesli bronzovú medailu. Chvíľu to vyzeralo dokonca na striebro, kde sa nachádzal ešte asi 150m pred cieľom, ale potom nekompromisne zaúradoval Maťo Hrtan a zaslúžene vybojoval druhé miesto. Víťazom sa stal Matúš Koreň – cyklistický fenomén medzi mladšími žiakmi.

 

Margarétka po zadržanom prvom behu nasadila na cyklistike pekelné tempo a rozhodla preteky. V druhom behu napriek tomu, že výsledok iba kontrolovala náskok ešte zvýraznila.  

 

 

 Potom som na rad prišiel ja ... to, že budem pretekať som sa rozhodol až na mieste a čuduj sa svete, vyhral som svoje prvé preteky v duatlone v rámci slovenského pohára. Je nutné ale poznamenať, že štartové pole bolo rozdelené, lebo v ten deň sa išli preteky aj na polovičných tratiach a tak konkurencia bola o poznanie menšia. Ale história sa nepýta ... stalo sa ... :) ... chcel som sa odtestovať cyklisticky ... zadržaný prvý beh, potom polovica cyklistiky s veľkou rezervou, následne som práskol do pedálov, ušiel som balíku a v záverečnom behu som iba udržoval 2 minútový náskok ... postupne sa to zdá sa zlepšuje :)

Moc, moc spokojní sme sa kochali po ceste domov kochali panorámou Vysokých Tatier ... a večer sme oslavovali v novej obývačke :)

Súvisiaci článok + link na výsledky:

http://www.triathlon.sk/index.php/vysledky-vysledky-43/duatlon-vysledky-67/5336-spiskonovovesky-duatlon-vysledky

Štvrtkový najtraník na Markovicu...

  Markovica ... neviem ako pre ostatných, ale pre mňa to znie pomerne majestátne. Je to kopec nad mestom v ktorom žijem viac ako 40 rokov, ale furt sa mi akosi nedarilo vybehnúť naň... a pritom neverím, že by niekto mohol mať v našom okolí nabehaných viac kilometrov po lúkach a kopcoch okolo Novej Dubnice.

  Asi preto mi to slovo znie tak ako znie ... proste som tam nikdy nebol ... hoci keď sa pozriem z okna v obývačke vidím ju ako na dlani.

 

  Nedávno ma vyprovokovali toť chlapci z mesta na nedeľné ranné behy. Sú parádne, hoci sa už ani v tú  nedeľu nevyspím, prebehli sme okolie kade-tade ale furt žiadna Markovica. Až potom, keď som s nimi nemohol ísť, myslím že to bolo 17.11 tam oni zase bežali ... tak to bol už pech. Povedal som si, že nabudúce pôjdem aj keby traktory padali...

  Medzi tým miestni chlapci začali robiť kadejaké hovadiny ... proste začali behať po lese v noci s čelovkami. Ďalšia vec, ktorú som nikdy neskúsil a povedal som si že ani skúsiť nemusím ... ospravedlňoval som si to každodenným ranným vstávaním na plavecký tréning. Predsa neprídem domov večer z tréningu o deviatej a ráno sa budem topiť v studenej vode ... to predsa nie je pre mňa..

  Lenže ... zrazu miestni chlapci vymysleli beh na Markovicu. Áno tú Markovicu, kde som nikdy nebol... len na ňu pozerám keď pijem kávu na terase, na tú, čo som povedal, že tam nabudúce pôjdem stoj, čo stoj...

  Lenže oni, potvori to vymysleli tak, že tam pôjdu v noci s čelovkami. Sľub je sľub a tak som bez rozmýšľania rýchlo potvrdil účasť...

  V rámci rozklusu pred poobedným tréningom s juniorom sme sa preklusli do miestneho obchodu pána Miloševa so všeličím kúpiť freš baterky ... a sranda mohla začať.

  Zraz bol naplánovaný, teraz neviem prečo, ale pred miestnym domovom dôchodcov. To asi preto, že sa predpokladá, že sa tam budeme stretávať stále častejšie za pár rokov možno permanentne... :)

  A tak od miestneho domova dôchodcov večer o 19:30 vyrazila partia behuchtivých postarších mládencov so zapnutými lampášmi do hôr. Vonku parádne mrzlo, ale povrch bol bombový, mekučký... proste radosť klásť nohu pred nohu.

  Nabrali sme smer Markovica ... prechádzali sme cez miestne dominanty ako salaš, severka, cestička lásky a postupne sme naberali výškové metre.

  Tento beh by nebol až taký zaujímavý nebyť dvoch faktorov. Jeden je, že už dva mesiace nás tu v lese straší miestny medveď ... stále sa tu niekde poneviera a tak sme si pripadali ako na naháňačke na medveďa. Diviaky a lokálne rozzúrené jelene nepovažujem za hrozbu:)

  Druhý faktor bol, že už dávnejšie sa počas behu bavíme o strašení :) ... Nejde o nejaké smiešne strašidlá, ale o to, že čo keby niektorý z „kamarátov“ náhodou vedel kadiaľ pobežíme ... on si na nás počkal niekde za búčkom na vyskočil by na nás z tmy. A jeden taký náš kamarát, ktorý len tak mimochodom vymyslel túto teóriu, na poslednú chvíľu prehlásil, že vraj je unavený a bežať nepôjde ... No úúúrčite, nabeháva tu nenormálne objemy, je nestorom behu po lese s čelovkou v miestnom okolí ... on by si to len tak nechal ujsť ... to určite ... vedel kadiaľ pobežíme, vedel kedy .... a tak sme ho očakávali za každým stromom :). 

  Chlapci už mali pripravené ako si to s ním vybavia ... ale , aby som to zase moc nedramatizoval... neprišiel a nestretli sme ani miestneho maca. A tak nám zostala iba tá Markovica :). Bežíme k vrcholu, stále si nechávam obrovskú rezervu a už sa pýtam, kedy to bude? Očakávam ešte tak dva kilometre a tu mi Jojo hovorí, že už sme tu, len musíme zbehnúť asi 100 metrov dole. Čooo? Robí si standu, alebo mu prechladol mozog? Na Markovicu dole? Tak blízko? Veď to je kopec, na ktorom som nikdy nebol, veľký kopec, tam nemôžem dobehnúť tak skoro... prišlo mi to ako nezaslúžené. Zdolal som miestny Everest a tak ľahko? :) Ale bola to pravda. Ocitli sme sa pri kríži, urobili vrcholovú fotografiu za použitia miestnej verzie „selfie-stick“ a vybrali sa naspäť. Zase po cestičke lásky, cez salaš až k domovu dôchodcov. Tam sme si navzájom poďakovali a pobrali sa domov.

  Vrútil som sa do obývačky s veľkým úsmevom. Moja drahá polovička ma skoro zastrelila od radosti, že ma vidí živého a zdravého... Narýchlo som jej porozprával náš príbeh s konštatovaním, že si idem kúpiť výkonnejšiu čelovku s nabíjačkou a ešte jednu aj pre ňu ... Kto by stále nakupoval baterky v miestnom obchode u Miloševa :) ... keď nočné behy sa stanú bežným javom...

... mimochodom, zistil som, že vysvietená Nová Dubnica v noci z Markovice vyzerá celkom podobne ako vysvietené mestečká v Arizonskej púšti pri pohľade z nejakého kopca ... len je tam pomerne zásadný teplotný rozdiel ... a potom že nie sme svetový...

 

Víkendový maratón - Turčianske Teplice a Košice

Posledný víkend sme si poriadne užili. Rozhodli sme sa štartovať aj v sobotu aj v nedeľu a dať si tak okružnú jazdu cez Slovensko.

Nabalili sme sa poriadne, museli sme zobrať kompletné triatlonové náradie a vyrazili ...

V sobotu sme mali naplánované preteky Slovenského pohára v akvatlone v Turčianskych Tepliciach. Pre žiakov to boli zároveň aj majstrovstvá Slovenska, takže pre nás sa jednalo o veľkú prioritu ...

Najskôr sa na štart postavila Margarétka. Po neuveriteľne bojovnom výkone, kde vyplávala druhá z vody si niekoľko krát vymenila počas behu vedúcu pozíciu so súperkou a nakoniec dobehli úplne naraz aj podľa časomiery aj fotky. A tak sa stali obe víťazkami ... Ale aby som len nechválil, Margarétka sa v zápale boja dopustila technického priestupku a robila kotúľové obrátky, hoci boli zakázané ( povedali sme si to asi 10x). Nakoniec nedostala penalizáciu, hoci by si ju právom zaslúžila, ale nikto neprotestoval. Ja som na to upozornil, ale nechalo sa to tak, že dievčatá vyhrali obe ...

 

 

Potom prišiel na rad Jožko. Nemali sme veľké oči, lebo jeho plávanie stále nie je také ako by malo byť. Povedali sme si, že ideme do toho a urobíme to najlepšie ako sa bude dať...

Jožko nenormálne bojoval a dlho sa vo vode držal na treťom mieste, nakoniec vybiehal z vody naraz na 4. a 5. Mieste s malou stratou. Na behu ale predviedol perfektný výkon, rýchlo sa prepracoval na 3. miesto a dokonca sa celkom pekne približoval k druhej priečke. Nakoniec z toho bolo perfektné 3. miesto v majstrovskom preteku. Všetci sme boli neuveriteľne šťastní ...

Tu musím povedať, že mimoriadne pozitívne sa prejavilo sústredenie s Michalom Vargom a Triaxom na Makarskej, lebo partia chalanov zo sústredenia brala všetky tri medaile. Miško, ešte raz ďakujeme za krásne chvíle na sústredku !!!

Detské výkony ma natoľko nadchli, že som sa poobede išiel dokonca zaregistrovať aj ja ... a postavil som sa po prvý krát na štart...

 

Mal som obrovské obavy, čo z toho bude. Vedel som, že vo vode to bude v pohode. Keď odplávam to, čo bežne na tréningu, tak to bude v pohode stačiť, ale beh ... to bola obrovská neznáma. V tomto ruku som možno raz bežal tempo 4:15/km, inak som behal iba pomalšie. Nabehaného síce mám dosť, ale fakt iba také pomalé motanice....

Ako veteráni sme mali oddelený štart, tak som sa nemohol porovnávať s mlaďochmi a ani som nevedel ako pretekali, keďže som sa bol počas ich preteku bicyklovať :) .

Môj štart som nebral moc pretekársky... skôr ako taký test. Plával som v dráhe s Mirom Ozorákom, v podstate jasným víťazom našej kategórie. Vo vode som mu v pohode stíhal a plávali sme celý kilometer vedľa seba, dokonca som vyplával asi o sekundu skôr. Čas plávania okolo 13:30 na kilometer je priemerný, ale bez kotúľových obrátok a zadržane ... môže byť.

 

Vybiehal som teda prvý. Miro ma dobehol a predbehol asi po pol kilometri, v podstate som mu zaželal príjemný beh a ani som sa nesnažil udržať sa ho. Bežal som si svoje a vedel, že na prvého nemám a zozadu sa nikto nepriblíži. Tak som si relatívne v pohode dobehol na druhom mieste a presvedčil sa, že tempo cca. 3:45/km je pomerne pohodlné a na 5-10kilometrov ho asi viem držať.

Nakoniec som teda skončil druhý vo veteránskej kategórii a 11. celkovo.

Pretek sme ešte rýchlo oslávili v pizzérii a mazali ku starkej do Turian, kde sme prespali.

Druhý deň sme museli vstávať skoro ráno o 5:00, aby sme stihli registráciu v Košiciach na duatlone.

V Košiciach sa konalo ďalšie kolo Slovenského pohára žiakov a zároveň aj prvé kolo slovenského pohára v duatlone dospelých.  Pretek bol zároveň aj majstrovstvami Slovenska veteránov.

Aby som to nekomplikoval ...

Pretekali sme zase traja.

Margarétka po výbornom výkone vyhrala a zase vytrepala aj chalanov. Prvý beh si krásne kontrolovala, do depa pribehla úplne v čele, pri výjazde z depa zrejme príliš premotivovaná nabúrala do zadného kolesa chlapca pred ňou  :) a zhodila mu reťaz.

Reťaz som mu nahodil za pár sekúnd, takže veľa nestratil. Horšie to bolo s Margarétkou, tá nedobrzdila prvú obrátku na kužeľ a porúčala sa k zemi. Síce doodieraná, ale hneď nasadla a mastila ďalej. Už po cyklistike mala značný náskok a ten v druhom behu ešte zvyšovala. Parádny výkon.

 

 

Jožko bol už od rána hrozne unavený, ale pretek zvládol . Preteky sa rozhodli už na prvom behu, kde sa utvorili značné rozdiely a v podstate prvý traja chalami si išli každý svoj sólo pretek. Za nimi bola obrovská diera. Jožko bol ten tretí, takže bral bronz.

Nakoniec som sa na štart postavil aj ja. Pekne dozadu, trať som poznal, tak som vedel, že sa na prvom behu nedá vyhrať. Keďže ešte behať nevládzem, taktiku som postavil na cyklistike. Trať bola poriadne kopcovitá a tak tu bola istá šanca ... nehovorím, že na nejaké umiestnenie, ale minimálne odtestovať sa, ako na tom som.

Hneď po štarte sa predo mňa presypalo aspoň 20 ľudí. Hovorím si, veď nebežím až tak pomaly, kde sa ženú ... Toto trvalo asi prvého pol kilometra, potom som sa postupne začal približovať k pretekárom predo mnou. Teda, keď nepočítam úplné čelo (prvých 4), tí bežali inú ligu a bežal som si svoje tempo, tak aby som mohol pridať na cyklistike. Tesne pred cieľom som ešte predbehol pretekára predo mnou a do depa som teda pribehol na 5. mieste.

Až tu sa pre mňa začínal pretek. Na dvojicu na 3. a 4. Som strácal dve a pol minúty a na pretekára na druhom mieste 3,5 minúty. Na vedúceho Paliho Šimka asi 4, ale to fakt nebolo podstatné :). V jeho prípade mi bolo jasné, že mi ujde ešte aj na bicykli.

Po zahrievacích 2 kilometroch som sa do toho oprel systémom naplno a domŕtva dokedy mi nedôjde. Asi na 12. kilometri už mám pred sebou spolupracujúcu dvojičku. Hovorím si, že ich dorazím a chvíľu sa za nimi odveziem v háku, aby som si orazil a zase vo vhodnej chvíli pôjdem ďalej. Dobieham ich, ale keď vidím, ako sa motajú, tak jazda v háku by bola zbytočná strata času, okamžite mením plán, nastupujem a miznem ...

Prichádza druhé stúpanie, chalanov za mnou už ani nevidím, ale pretekár na druhom mieste je asi ešte hodne vpredu. Nakoniec ho zbadám asi 2 kilometre pred vrcholom. Pomerne značne pridávam a za nejakých 500 metrov ho dobieham. Teraz už ale fakt mám dosť ... najskôr idem za ním asi 50 metrov, potom pred neho. Je to všetko v pomerne prudkom stúpaní, vidím, že ma chce za každú cenu uvisieť a tak to nechám tak ešte 50 metrov a nastúpim. Urval som ho okamžite, ale cítim, že aj ja som spotreboval viac ako by bolo treba. Keď bola diera dostatočná a vedel som, že už si pôjde za svoje, tak ukľudňujem tempo a snažím sa oddýchnuť. Som v polovici cyklistiky, som na druhom mieste s náskokom asi 30 sekúnd. Cesta späť je jednoduchšia, je tam iba jedno stúpanie a dva dlhé zjazdy. Je mi jasné, že v zjazdoch budem skôr strácať a tak sa snažím šetriť na to jedno stúpanie, čo nás ešte čaká. Pod stúpaním mám stále náskok možno 40 sekúnd. Už nejdem tempo ako na začiatku, ale ešte stále to ide. Som hore a náskok som určite zvýšil. Teraz je tu už iba 6 kilometrový zjazd do cieľa. Tu sa snažím šetriť koľko sa dá, ale urobil som pomerne zásadnú chybu. Snažil som sa poriadne doplniť tekutiny a v tom zjazde som vypil aspoň pol bidónu. Na cyklistike fajn, ale neuvedomil som si, ako to so mnou zamáva na behu. Zoskakujem z bicykla, prezúvam sa a chcel sa rozbehnúť. Ale ako keby som sa zastavil. Brucho protestuje, je plné vody a ... no priznám si to som poriadne prešitý po cyklistike. Druhý beh fakt nebežím, nie je to ani tragédia ... je to doslova katastrofa. Hold, kto nemá natrénované potom trpí v pretekoch.

Tesne pred polovicou behu sa prepadávam na tretie miesto. Našťastie chalani za mnou sú tak ďaleko, že viac sa už prepadnúť nemôžem. A tak pomerne pokojne dobieham do cieľa na treťom mieste.

Rád by som povedal, že to bol dobrý výkon ... ale nebol. Rýchly beh je ešte pre mňa neznáma, na bicykli vydržím tak 20 kilometrov a to je všetko. Ešte je predo mnou hodne dlhá cesta ... a či ju dokráčam sa uvidí ... chuť ešte stále mám!

Pre štatistiku. Celkovo som skončil tretí a získal som veteránsky titul majstra SR v duatlone.

A na záver? Bol to ťažký víkend, logisticky aj pretekaním. Naša maminka nám urobila skvelý support, stretnutie s Marekom bolo tiež veľmi príjemné a celý víkend sme si poriadne „vychutnali“. Teraz nás čaká už iba 4-hodinová cesta domov.

Ešte k pretekom.

Musím fakt pochváliť.

Preteky v Turčianskych Tepliciach rastú a sú stále lepšie. Výborne zorganizované, výborná účasť a v žiackych kategóriách aj kvalita.

Košický duatlon. Po rokoch opäť duatlon v Košiciach. Musím pochváliť usporiadateľov, že sa nebáli usporiadať preteky na ťažkej kopcovitej trati. Bola to jednoznačne najťažšia trať aká sa na Slovensku jazdí (keď vynechám Oravaman, lebo jeho merítka sú niekde úplne inde) a vďaka za ňu. Konečne duatlon s povoleným hákovaním nebol iba o behu a o vyvážaní sa v balíkoch ...

Howk ... končím aj tak som toho napísal asi tak 5x viac ako som plánoval.