Ironman Malajzia na pokračovanie - 5.časť

Ak niekto čaká report z pretekov, tak zatiaľ sa nedočká, ešte som ho nezačal ani písať a tak ponúkam zatiaľ pokračovanie našeho denníčka z cesty.
Dnes bol na programe výletný deň. Ale ako začina správny ironman výletné dni? No predsa oficiálnym plaveckým tréningom. Dnes bola oficiálne otvorená plavecká trať a tak som ju išiel vyskúšať.

Nazbieralo sa nás tam zopár. Mirkovi Vraštilovi som pomohol zapnúť jeho Point Zero a šli sme na to. Ešte ma stihol varovať pred hnusnými pŕhlivými medúzami. Našťastie ma žiadna nechytila. Ale nie všetci mali to šťastie. Odťahal som si polovicu trate za približne 26 minút a išiel som na raňajky. Po raňajkách sa otváral race registrarion a medical check-out. Takže som využil príležitosť, že je to všetko v našom hoteli a tal som všetko vybavil za 15 minút. Marek sa pridal. Máme čísla 11-Marek a 17-Ja. O desiatej sme boli dohodnutý s Davidom Sajnerom a Šárkou, že pôjdeme na výlet autom po ostrove a skúsime za jeden deň obísť čo najviac atrakcií, ktoré ostrov ponúka. David sa tiež ešte stihol zaregistrovať a vyrazili sme. Mali sme asi najmenšie auto na ostrove. Obsah motora 600ccm, 70km/h bola už nebezpečná rýchlosť, ale mali sme kopu srandy.

Najskôr sme zamierili na prehliadku mangrovového pralesa na lodi. Celá prehliadka trvala asi 2 hodiny. Lietali sme na rýchlom člne meandrujúcimi ramenami a pozerali prales, skaly atď. V rámci cesty bola aj prehliadka netopierej jaskyne, rybej farmy a kŕmenie orlov. Potom sme ešte s člnom vyplávali na otvorené more a to bolo všetko.

Presunuli sme sa asi 20 kilometrov na najkrajšiu pláž na ostrove a dali nejaký ten swimming. Pokračovali sme na krokodíliu farmu. Predviedli nám, všeliaké blbosti s krokodílmi ako vkladanie ruky krokodílovi do papule a podobne.

Potom ešte kŕmenie a išli sme ďalej. Zastavili sme sa v pralese s vodopádom. Pokukali sme tam opice, ako kradli turistom jedlo a fičali sme do geologického parku. To bola naozaj bomba. Do parku sa ide lanovkou z 0m nad morom do 650metrov - nádhera. Potom ešte jednou do 750metrov. To sú ale panoramata - nádherný výhľad. Ale najväčšia bomba bola zavesená lávka medzi dvoma kopcami a priepasť pod ňou. Škoda písať - lepšie je vidieť. Potom už som stihol iba večeru s nemeckým a rakúskym profíkom a bola noc. Konečne som na izbe. Takýto deň je horší ako ironman - možno - to sa ešte uvidí..... .