Training days in Arizona



Ráno bolo o niečo hektickejšie ako som predpokladal. Jeff ráno zahlásil, že ide spolu s kamošom na 50míľový švih na kole a tak som neváhal, rýchlo zmontoval kolo a vyrazil s ním. Bola to veľmi prijemná regeneračná jazda, chlapci si siahli ale na dno, keď som ich trošku ponaháňal v prostrednej tretine tréningu :)



Mareček sa nezúčastnil, chúďa moje malé, bolo rozmontované s boľavou hlavou, zubom, nádchou a kašľom. Asi by bolo jednoduchšie nájsť niečo čo bolo na ňom v neporiadku ako to allright. A tak mi Mareček zostal doma a slnil sa na terase, až si asi uhnal ešte aj malý úpal.

Zato ja som sa cítil skvele a tak som si na večer ešte pridal aj 15kilákov behu v kopcoch.

Toto musíte vidieť - vianočný stromček v Arizone - všimnite si tie svetielka :)

V piatok sme sa iba tak poflakovali a aby to zase nebolo úplne len také poflakovanie tak som si navečer hodil svižnú bežeckú dvadsiatku - zase v kopcoch.

Inak poviem vám pozorovať západy slnka z Jeffovej terasy, to je sila, hlavne z horúcej vírivky :) ... celkový dojem kazil iba uchrchlaný, ubolený a proste celkovo mierne bez nálady sa tu vyskytujúci Mareček.

Ale polovica jeho bolesti prešla v jednom krátkom okamihu. Marek vyskúšal večer nový typ terapie. Asi si povedal, že dosť bolo naparovania a užívania medikamentov, je čas na niečo radikálne. Najskôr v priebehu dňa chcel zohnať kombinačky, že si vytrhne zub, ale keď zistil, že je to 6-ka a nie 5-ka, tak to radšej nechal tak. Tvrdil, že 6-ka má väčší koreň a na tú si už s kombinačkami netrúfa. A tak počkal do večera a potom to prišlo. Asi ho strašne uchvátil západ slnka a tak si to náš Mareček namieril oproti zasklenej stene a v plnej rýchlosti (behom) to hlavou vpálil do skla :))). Ja som iba počul tupý náraz a videl som, ako ho to kláti k zemi. Aby som to uviedol na pravú mieru, on sa rozbehol do vnútra pre foťák, len si nevšimol, že dvere boli zatvorené .... :) Ale na počudovanie zistil, asi tak po polhodine preberania sa a vypúšťania z úst všakovakých periel, že ani tá bolesť už nie je to čo bývalo. Proste Mareček sa nám uzdravil. Tak som mu navrhol, že či si to nechce ešte zopakovať ... skoro ma zavraždil pohľadom. Takto si my výborne rozumieme :).

Aby ste verili, že všetko, čo tu píšem je tvrdá realita, tak tu sám veľký M.N. po terapii. Rýchlo som bežal pre foťák, pre zmenu ja, aby som to zdokumentoval, len ja som si najskôr otvoril dvere :)

Samozrejme som najskôr zistil, či Mareček žije ...



Sobota ... dal som si dlhšie kolo, celkom svižné 84kilákov. Dokonca aj MN sa bol previesť a poobede sme boli ešte plávať.

Takmer vyliečený Mareček skúčal aj iné terapie ... napríklad večerné skákanie z horúcej vírivky do studeného bazénu ... ale to už nebolo ono ... možno keby pristával na kaktus ... 

Chcel som niečo potrénovať aj v nedeľu a tak sa aj stalo. Najskôr silové intervaly na kole, zakončené tempovým behom na 11 kilákov. Keď sa darí, tak sa darí :))), ale dosť bolo tréningu. Let's have some fun ...

Asi už bude v poriadku, aspoň fyzicky ...



K tomu tréningu bolo vždy veľa relaxu a proste bolo fajn ... aspoň mne ... Mareček sa snažil nejako vyliečiť a zdalo sa, že sa mu to predsa len začínalo dariť. Na pondelok sme mali naplánovaný veľký výlet na Grand Canyon a aby to nebolo len také suché ... tak sme sa jednoducho rozhodli, že tam strávime aspoň 3 dni a zoberieme so sebou aj Jeffa. A naozaj Grand Canyon bol úplne skvelý ale o tom potom ...

Arizonský zápisník pre vás píše známy trash can a banánožrút J.V. :)