GRAFILT - HALFIRONMAN - LITOVEL - 31.5.2008

Už ku koncu týždňa som cítil, že to asi nebude ono. Cítil som sa uťahaný a nepomohol ani regeneračný týždeň. To asi preto, že celý máj bol naozaj intenzívny ( plávanie 35km, kolo 1080km, beh 255km) a to som tam mal dva regeneračné týždne.
Ale ku Grafilitovi.
Rozhodli sme sa cestovať až v deň závodu, čo asi nebolo moc rozumné, vzhľadom na takmer 3hodiny za volantom a 180km, okrem toho sme aj trošku poblúdili – ale o blúdení bude reč neskôr. Nakoniec sme dorazili asi 90min. pred závodom.
Pred závodom som sa spoznal s niektorými z fóra, škoda, že nie úplne so všetkými – snáď nabudúce. A potom rýchlo veci do depa a navliekanie do neoprénu. Malé rozplávanie, šleha, gel a ide sa na to.

O plávaní je škoda sa vyjadrovať, lebo jeho vplyv na závod – aspoň ten môj bol minimálny. Zaplával som svoj štandard za 24:06 na trati, ktorá mohla byť tak o 100m kratšia.

Plával som takticky v prvej štvorčlennej skupine, tesne za niekoho nohami. Pri brehu som si nechal sandále, aby sa mi ľahšie vybiehalo do depa. Sandále som si nakoniec neobul, ale odniesol v ruke do depa a preto som si nemohol dať dole neoprén z celej hornej časti tela. Potom ma to trošku zdržalo v depe, vyzliekanie neoprénu z ktorého vytečie voda je trošku zložitejšie. Takže depo za 3:40.

Kolo začalo sľubne, predbehol som jedného závodníka ešte v prvom stúpaní, potom ešte jedného tak na 30-tom km. A nabral som smer Litovel. A tu končia moje pozitívne pocity zo závodu. V Litovli, po prejazde oboch kruháčov som sa dostal na križovatku, kde bolo treba ísť doľava a potom na námestie, ja som sa ovšem vybral doprava – proti smeru závodu. Ešte som sa tam pýtal policajta, kadiaľ mám ísť, on na to že on nevie a mám sa pozrieť do mapy, on je tu na to aby riadil dopravu. Nakoniec som našiel správny smer a dorazil som na námestie. Pri tomto incidente som moc nestratil, počítam najviac tak 1min a nikto ma nepredbehol – priemerku som držal tesne nad 36km/h. Do druhého kola cyklistiky som vyrážal na 6-tom mieste. Takže som vyrazil z námestia smer druhý okruh. Asi som si nevšimol šípku tesne pred kruháčom, ale proste som odbočil blbo – smer Olomouc. Asi tak po 2min jazdy sa mi to už nezdalo, pretože som išiel proti vetru, a predsa fúkalo oproti aj pri príjazde do Litovle. Ale išiel som ďalej. Po chvíli na mňa zakričali traja cyklisti, že idem blbo a preteky sú iným smerom. Tak som to skočil a nabral opäť smer Litovel. Dorazil som na kruháč, ale aj tak som nevedel kadiaľ mám ísť. Už som bol totálne dezorientovaný. Tak som sa znova ocitol na známej križivatke (výjazd z námestia) a tam som zazrel Jirku Daňka ako vychádza z námestia tak som išiel za ním a on ma vyviedol von z Litovle. Tam som ho v stúpaní predbehol a potom ešte jedného. Na vrchole stúpania na mňa kričal triatlonový fanda, že idem super a som na perfektnom 18-tom mieste, no a to ma už totálne dorazilo – v Litovli som bol 6-ty, predbehol som ešte dvoch a bol som 18-ty. Tak som si povedal, že je to márne, zvesil som nohy, pustil hrazdu a rozmýšľa čo ďalej. Po nejakej chvíli som si povedal, že to predsa len skúsim, ale frustrácia bola taká, že to už aj tak nešlo. A tak som sa dostal na ďalší kritický bod a úplne zchaosený som zase odbočil zle. Našťastie išiel asi 100m za mnou posledný cyklista, ktorého som predbehol pred tým ako som sa dozvedel, kde som, zakričal na mňa a ja som sa mohol vrátiť na trať. Samozrejme mi znovu ušiel, ale to mi už bolo úplne jedno. Moje myšlieky sa uberali smerom, pozrime sa, aký pekný bidon mi dali, ten si nechám a tesne pred občerstvovačkou na otočke som ho dopil a zasunul do zadného košíka – prázdny. Na otočke so si zobral nový, zase pekná 7dcl fľaša, mala ale jednu chybu – boli v nej tak 3-4 deci. Ale už som nejako došiel do depa. Dáta z kola – 1. kolo za 1:16, čo bolo 8-me najrýchlejšie, druhé za 1:27 to ani neriešim, koľké to bolo – celkovo som prešiel takmer 91km z 87 potrebných. Takže som stratil minimálne tak 8min blúdením, o psychike radšej nehovorím. Celkový priemer som mal 34,0km/h a čas 2:40 – bez depa. Depo bolo v pohode 1:15 aj s pitím. A vybehol som. Ale to už naozaj nešlo. Zapol som merák, ten ukazoval tempo tak 4:40/km ale pocit som mal ako keby som bežal veľmi pomaly. Toto tempo som držal do prvej občerstvovačky asi 3-tí km, tam som sa v kľude napil, dal gel, šlehu, odkráčal asi 100m a bežal ďalej – trošku pomalšie ale stále to bol beh tempo tesne pod 5min. na km. Takto som bežal ak druhej občerstvovačke, ale tá bola tak ďaleko, že som tam dokráčal, a potom ešte asi ďalšie 3-4minúty. Potom som skúsil bežať, ale už to bolo tak 5:15/km. V tomto tempe som prehehol do druhého kola. Zase som si pokráčal a dotackal som sa k občerstvovačke na 3km druhého kola. Tam som mal priemernú rýchlosť hrozivých 5:13/km. Dal so posledný gel, napil sa a kráčal som ďalej. Do toho času sa cezomňa prehnalo min .10 bežcov – obdivoval som, ako môžu tak bežať. Nakoniec som si povedal, že do konca je už len nejakých 8km a že to ešte skúsim. Rozbehol som to, pri vstupe do tieňa v lese. A čo sa stalo? Zrazu som zistil, že sa mi dá bežať. Bežal so 5-kovým tempom a začal som zrýchľovať. Na obrátke to už bolo 4:45. Začal som postupne predbiehať a bežal som v tempe 4:30. Posledný, koho som dorazil, bol Petr Pasev, ktorý ma predbiehal v polovici prvého kola. Nakoniec som bol rád, že som to dal aspoň pod 5 hodín (4:55:58)- čas neskutočne vzdialený od toho, čo som chcel zájsť. No nič, nie vždy všetko vychádza. Pôvodný plán bol atakovať 4:30, ale to by nebolo reálne, nakoľko trať cyklistiky bola pomerne náročná, aj keď nie až tak kopcovitá, ale úseky so zlým asfaltom neumožňovali ísť rýchlo.
Takže záverom : z môjho pohľadu veľmi zlý závod, urobil som niekoľko chýb, 3x som zablúdil na kole, ale som rád, že som dokončil. To blúdenie je v prvom rade moja chyba, ale musím povedať, že organizácia cyklistickej časti bola veľmi zlá. Pre človeka, neznalého miestnych pomerov, ktorý ide na 85% TFmax je zložité sústrediť sa na navigáciu po trati. Šoféri nikde neboli prenosnými dopravnými značkami upozornený na to, že prebieha cyklistický závod a správali sa dosť neohľaduplne. Na každej odbočke mal byť organizátor a ukazovať smer, resp. zastavovať autá, aby sa neplietli do cesty. Taktiež, v tomto počasí, vzdialemosť medzi občerstvením na trati bola veľmi veľká – chýbala občetstvovačka na otočke. Nakoniec, v pitlíku z plávania mi chýbali sandále, proste slečna ich zabudla zbaliť a skončili neviem kde. Nálada sa mi zlepšila, keď som sa po závode porozprával z kamarátmi. Nakoniec sme zostali na námestí asi do 19:30. Potom sme sa išli najesť do motorestu, ktorý nám odporučil Dušan Kyjanka – neuveriteľné, ale našiel som ho na prvý krát. Takto posilnený sme sa vydali na cestu domov, v domnení že to už nebude problém. Ale ako ináč, zase som niekde zle odbočil, a tak nám trvalo takmer pol hodinu, kým sme sa dostali na správnu cestu. Domov som dorazil tesne po polnoci. Proste blbý deň. Ale chuť som nestratil, o týždeň ma čaká Czechman v Mělicích, takže týždeň pooddychovať a v sobotu si vylepšiť pocit zo závodenia – tak držte palce.
Ešte poznámka k dodržovaniu pravidiel pri cyklistike. Neviem, aký pocit môže mať človek z dobrého umiestnenia, keď nehrá podľa pravidiel – skupinka okolo cca. 6-12 miesta na cyklistike spolupracovala ako hodinky a nereagovali ani na upozornenia ostatných pretekárov. Na trati som nevidel jediného rozhodcu.