SLOVAKMAN 2008 - M-SR V DLHOM TRIATLONE 3,8 - 180 - 42,2 NITRA 2.8.2008

Takže Slovakman 2008 – pre mňa vrchol sezóny.
Už posledné dni pred pretekom som s obavami sledoval predpoveď počasia a všetko naznačovalo, že sa bude opakovať horko ako v Otrokoviciach. Predpoveď neklamala a tak podmienky boli naozaj hrozné – celý deň pieklo slnko ako bláznivé, ono sa nakoniec aj zamračilo, ale asi tak hodinku po tom, čo som došiel do cieľa, teplota bola hodne nad 30 stupňov.
Samotný pretek, organizačne absolutórium – všetko perfektné, bez jedinej chybičky.
Aspoň že dva týždne dozadu bolo trochu chladnejšie, takže organizátori namerali teplotu vody tradičných 23,9 stupňa – takže sa plávalo v neoprénoch – a bolo v nich naozaj pomerne teplo.

Plávalo sa mi výborne – plával som pohodovo, aj keď som neuvisel pretekárov predo mnou – čiže som si to odtiahol takmer celé sám. Nakoniec som z vody vyliezol na 11. mieste s časom 55:28. Áno, dobre vidíte takýto čas stačil len na jedenáste miesto. To som si myslel, že plávanie je moja najsilnejšia disciplína, no ale dnes sa diali veci a plávanie bolo nakoniec mojou najväčšou slabinou. Nasledovalo tradične v mojom podaní dlhé depo, MP3 do uší a hurá na kolo. Vietor fúkal od juhu, akže prvých 30 km bolo po vetre. To sa išlo – páni. Teplota nebola ešte vysoká, vítr v zádech a po 30km priemer 40km/h. Ale potom nasledovala otočka a situácia sa začala meniť. Teplota sa zdvíhala, vietor fúkal oproti a priemer klesal. Nebudem tu rozpisovať, že na takom 120km som už toho mal naozaj plné zuby a bolo stále teplejšie a už sa mi zdalo, že idem proti vetru stále. Na 30km som potreboval 3 bidóny jonťáku. Tlačil som do seba anticrampy a gely – fuj, tie boli odporné. Nakoniec po 5:04:40 som ukončil trápenie na kole a po 178km som sa vydal na beh. Takže priemer trošku nad 35km/hod – tak som to chcel – ale myslím, že ma to stále viac síl ako som predpokladal. Kolo bolo fakt dosť na nervy, lebo už v prvých cca. 30-35km som si vybavil resty po plávaní s tými, čo som mohol a predo mnou zostala iba pätica Jarda Brynda, Filip Kristl, Karol Džalaj, Tomáš Bednář a Lukáš Vrobel. No uznajte, tu už nie je čo riešiť, iba sledovať ako si to navzájom rozdávajú. Samozrejme mi unikali, sledoval som, či jazdia čisto a pil a pil. Ja som sa ďalším za mnou tiež vzďaľoval, takže som absolvoval totálnu sólo jazdu, výnimkou predbiehania o kolo. Takže po kole som bol šiesty. No a teraz už iba výklus – v mojom prípade doslova, lebo bežať ešte neviem. Zo štadióna som vybiehal v čase 6:04:38 – vyzerá to, že čas pod 10 hodín by nemal byť problém, ale pozor ja som Ironpepa – antibežec. Proste po Otrokoviciach som vedel, že bežať za 3:55 môže tiež bolieť. Tak som sa rozbehol a asi na druhom kilometri mi kričí Jirka Daňek, že idem dobre a že ak pôjdem s rozumom budem piaty. Doteraz neviem, ako to myslel, fakt neviem koho s tých piatich predo mnou som mal predbehnúť. Už slovo predbehnúť je mi úplne neznáme – také proste nerobím. Ja som si skôr povedal, koľkí borci ma predbehnú. Bežalo sa mi fakt dobre, tepy som nepúšťal nad 145 a dúfal som, že pri týchto tepoch mám aspoň akú-takú rýchlosť. A mal som – prvé kolo za 34 minút a tempo tesne pod 5min/km. To ma až šokovalo a vedel som, že môžem spomaliť a bežať ostatné kolá za 40minút. Daľšie 3kolá som dal úplne rovnomerne tesne pod 37minút a zostávalo už iba 14km. A tu prišla kríza a spomalenie – fakt mi dochádzalo, tep klesal na 136 a kolo bolo za 43min. Posledné kolo mi stačilo bežať za 47min a to by som mal tých 7 km zvládnuť. Navyše som zbadal, že Lukáš Krpec zbadal moju krízu a snažil sa ma dobehnúť. Bol za mnou 5min. Tak som zmobilizoval všetky sily a vyrazil som. Tepy išli znovu nahor – tak 142 a okruh som dal za 38min. Nakoniec maratón za 3:46:02. Prebehol som cieľom v čase 9:50:40 a splnil sa mi môj sen a zároveň odvážny cieľ, stanovený v slabej chvíli niekedy v decembri. A tak som oslávil prvé výročie môjho dlhého triatlonovania. Tých posledných 7 km ma totálne vyčerpalo a v cieli som bol úplne hotový. Bolelo ma všetko a mal som iba jeden ciel – ľahnúť si do tieňa. Ale jediný tieň bol na tribúne na tvrdých drevených laviciach. To bolo ešte horšie. A tak som sa vrátil k cieľovej bráne a gratuloval som ostatným. Tu som zbadal, že Martin Holečko – mimochodom jediný, ktorý ma predbehol na maratóne bol napojený na infúzii a vyzeral fakt zle. Postupne začínalo byť aj mne horšie od žalúdka a asi som bol fakt biedny, keď ma začali zdravoťáčky presviečať, či nechcem aj ja infúzku. To som odmietol – lebo fakt som posero a bojím sa ihly. Ale keď mi bolo ešte horšie, tak som sa dal presvedčiť a nechal som sa „connectnúť“. Fakt to pomohlo a už som bol relatívne v pohode. Hlavne ten beh, to bolo totálne svinstvo – výpek ako hrom a asi 70% trate na slnku. Dokonca v Nitre bol v tomto dni zaznamenaný teplotný rekord podľa SHMÚ 35,6 stupňa.
A na záver - umiestnenie – celkovo 7. miesto, 4.miesto na MSR, 4. miesto v Československom pohári a 1. miesto v kategórií 35-39 – konečne neštartoval Vabrouch, tak mi bolo dovolené vyhrať túto kategóriu.
Na záver super nálada na vyhlasovaní výsledkov, dostal som krásny pohár, doma deti ani nedýchali, a pozor – zíslal so prizemoney 100 EUR – asi sa začnem živiť triatlonom. Nádherný súboj o prvé miesto zvádzali Filip Kristl s Karolom Džalajom - tentoktát si poradie z Bátoviec vymenili - zvíťazil Filip.

Prvá desiatka

Prvý traja v kategórií M35-39 - Ja na 1. mieste - tak to tu ešte nebolo

Takže úplne na koniec by som chcel poďakovať Vám všetkým z fóra běhej.com za pomoc, rady aj morálnu podporu. Osobitne by som chcel poďakovať Michalovi – ten mi pomohol absolvovať prvý IM svojou sériou „Zimní běžecká příprava Ironmana“ práve na běhej.com, aj keď sme sa ešte nepoznali a od zimy mi mnoho-krát dobre poradil a pomohol. Dúfam, že sa s Vami čo skoro uvidím, dúfam, že s niektorými už na Lipne, kam sa chcem ísť pozrieť, ale pre istotu si pribalím kolo a zopár gelov – človek nikdy nevie.