America tour - 2. časť

A potom už tu bol pretek.


Vstávať sme museli ako na Irona, lebo naša (prvá) vlna štartovala už o 6:52hod, takže ešte skôr ako "normálne o 7:00" a teda za úplnej tmy. Tma bola taká, že sme nevidel ani bóje :).

Ale po poriadku. Vstali sme o 4:15 a hneď sme sa išli nadlabať ryže s ananásom. Teda ja, Mareček sa pri tom skoro pobľul :))), a tak to nechal radšej tak. Aspoň som mal dve porcie a tie, ako sa neskôr ukázalo sa náramne hodili.

Tu sa odohráva pretek v Miami



Vyrazili sme do downtown-u, ktorý je asi 40 kilákov. Skontrolovali sme veci v depe a mastili na štart.

Štart bol trošku chaotický, najskôr oznámili, že sa prekladá o 20 minút, ale nakoniec sa štartovalo presne. Ale o preteku si prečítane až nabudúce :)))))

Tesne pred štartom plávania MPRO

Plávanie v jednom trojuholníkovom okruhu za úplnej tmy. Našťastie boli pri nás kajaky a tak sme aspoň tušili, kadiaľ plávať. Keďže som mizerný plavec, tak som sa bál, že po pár metroch zostanem úplne sám a budem blúdiť vo tme. To sa našťastie nestalo a plával som po celý čas na chvoste asi 7-8 člennej skupiny. Toto bolo pre mňa už malé víťazstvo, lebo udržať sa s eliťákmi vo vode fakt v nie je fakt jednoduché. Plán bol jednoduchý, zaplávať si pohodlne v IM tempe a potom napáliť cyklistiku, aby som vedel, čoho som schopný :))).

Idem z vody

Z vody som liezol za hrozivých 34 minút, ale vzhľadom na to, že najlepší plavec (mimochodom majster sveta ITU long distance Silvain Surdie) plával za 28 minút, tak to asi s dĺžkou trate nebolo celkom v poriadku a o prúdoch v prístave, kde sa plávalo ani nehovorím. A to každému ušiel o viac ako minútu a vlastne na plávaní rozhodol pretek. Takže úplná spokojnosť. K byciklu bolo poriadne ďaleko, ale depo sa si skvele vydarilo. Vyrazil som sa cyklistiku. Prvých 5 minút som strávil v zahrievacom tempe, neustále zatáčajúc po meste a snažiac sa nájsť nejaké miesto, kde sa dá obuť do tretier. To sa nakoniec vydarilo a ja som sa mohol vydať na stíhaciu jazdu. Pred sebou som tak na pol kilometra nikoho nevidel, takže zase sám ???? Ale nie po ďaších piatich minútach začínam vidieť pretekárov predo mnou a blížim sa. Asi idem fakt rýchlo. Aby bolo jasné na akej trati sa išlo. Bola to rovina, ale :) Trať samá 9 stupňová zákruta - v podstate ako kritérium v uliciach mesta, mnoho krát po úzkych miestnych cestách, kde sa bol fakt problém vojsť po rýchlo prejdenej zátačke. A aby to nebolo všetko, tak povrch bol úplne mokrý po nočnom daždi a kto bol niekedy na Floride vie, že cesty tu schnú o hooooodne pomalšie ako všade inde na svete. Takže trať bola poriadne technická, samá akcelerácia a brzdenie a žiadna hrazda. Trať sa vyrovnala asi až po 30 kilákoch a potom sa to trošku začalo podobať na to, na čo sme zviknutý. Postupne som predbiehal, po otočku asi 5tich. Spojili sme sa z jedným borcom a striedali sme sa v udávaní tempa asi tak po 3 kilákoch - samozrejme férovo bez hákovania. Na otočke sme videli, že ďalšia, asi 5 členná skupina je asi minútu pred nami sme si povedali, že pritlačíme na pílu a budeme striedať po kilometri. Dorazili sme ich asi v priebehu 5-6 kilákov v dosť silnom protivetre. Potom nasledovala asi desať minútová fáza, kedy som sa viezol na chvoste, teraz 7 člennej skupiny a trošku si oddýchol, najedol sa gelov zobral pitie na občerstvovačke ... A potom znovu, spolu s kamošom sme vyrazili, rozbili skupinu a takto to išlo až do cieľa. Do cieľa sme to ťahali na špici stále iba my dvaja a udržali sa ešte ďalší dvaja. Môj kamoš však nevybral jednu z posledných zátačiek a poriadne sa vytrepal. Ale rozchodil to a do konca sa znovu dotiahol.

Po cyklistike

Elegantný Mareček

Depo som mal trošku pomalšie, lebo ako jediný som si dával ponožky a šnuroval šnúrky :))) Plán bol jednoduchý, vyklusať to v solídnom tempe, mierne rýchlejšie ako IM tempo. Ako sa ukázalo, bol to dobrý nápad, lebo bežať naplno by ma úplne odfajčilo. Prečo? No preto, že bolo fakt horúco a vlhko, slnko pálilo.... na občerstovačkách bola iba čistá voda (žiadne gely, cola, jonťák ako bolo sľúbené na meetingu), žiadne hubičky, sprchy ... zabudnite na všetko. A k tomu ... nenormálny vietor a 8x prebeh mostom ponad prístav. Most bol poriadne dlhý a hlavne to bol priadny kopec. Takže nakoniec som bol rád, že som bol rád ... :) V pohode som dobehol, aj keď iba na vodu, stratil som síce asi 3 miesta, ale veď o to mi nešlo, hlavne, že som to dokončil s dobrým pocitom :))).

Zopár faktov:
Plávanie: 34:02
T1: 2:35
Bike: 2:17:37
T2: 1:50
Run: 1:37:42
Celkovo: 4:33:46

Umiestnenie? O to síce dnes moc nešlo ale pre úplnosť : 17. MPRO, 29. MEN, 31. OVEALL - takže zase ma predbehli 2 baby - kedy to konečne prestane :))))

Po pretekoch s Oscarom Galindézom (3. celkovo) a Paty

V cieli som sa cítil, že by som mohol kľudne ísť ešte jeden half, ale na dnes stačilo a tak po pokece s pár profíkmi som sa pobral na masáž a na kopu jedla. Počkal som na Marečka a potom nasledovalo jedlo, pitie, jedlo, pitie, jedlo, pitie ...... . Až sme sa dostali domov, teda k Paty. Dali sme si pivko a nasledoval Halloweensky večer. Deti si chodili po cukríky v kostýmoch, všade boli tekvice .... proste sranda. Išiel som radšej skôr spať, lebo na druhý deň o 7:00 sme mali dohodnutý tréning s tréningovým teamom 4seasons. Ale o tom až nabudúce.

Čau Miami

Takto organizačne dodrbaný pretek som ešte nezažil