Welcome to Arizona



A letíme ... V lietadle píšem report z IM Florida, ktorý sa Michalovi tak nepáčil ... Možno som bol mierne sklamaný z cyklistiky, ale záverečný beh ma zase vyliečil, takže môj osobný celkový dojem z Floridy nebol zlý :) Proste asi som to iba blbo napísal ...


Keby ste to videli, kto sedel pred nami. Dve neskutočne vytuningované asi tak 35-ky so správaním maximálne 16-tok. Babenky asi dostali od svojich bosov voľno na víkend a šup do Phoenixu na nákupy a čo ja viem ešte čo ... Babenky si na svojom obrovskom Ipod-e prehrávali stupídne latino-videoklipy s narcismi v bielych košeliach - samozrejme rozopnutých, vlniacimi sa v komplikovanej hudbe pozostávajúcej maximálne z 3 akordov (lebo 4 by už bolo priveľa) niekde na pláži, alebo ešte lepšie na motorovom člne :)))



Samozrejme sa stihli asi tak každých 10 minút domaľovať, alebo nejako tuningovať ... Ale to najlepšie divadlo prišlo asi tak po hodine letu, keď začali ľudia chodiť na záchod. Postarší páni, aspoň tak 4x až 5x, keď objavilim čo za "sexbomby" sedia v predposlednej rade lietadla, teda kúsok od záchodov zrazu zistili, že im netreba iba raz, ale aspoň 3x-4x počas letu ... A zaujímavé bolo, že normálny ľudia sa snažia vystriehnuť chvíľu, kedy tam nikto nie je, ale títo supersamci samozrejme prišli vždy do najväčšej rady a očami vyslovene vyzliekali z babeniek aj to málo čo mali na sebe ... Ale dosť bolo hovadín.



Podarilo sa nám pristáť, ono je celkovo dosť dobré keď sa počet pristátí rovná počtu štartov, a my sme dúfali, že s nami pristane aj naša batožina. Stalo sa. Mal som trošku obavy, lebo sme s Marečkom skúšali novú technológiu ukrývania CO2 bombičiek ... skúška dopadla skvele ... bombičky nenašli a tak sme boli asi jediní, ktorí bežne prevážajú CO2-ky po Americkom kontinente :)))



Rozhodli sme sa, že si berieme hneď auto, aby sme boli mobilní a mohli si Arizonu pekne užiť. Auto sme si už vyhliadli na Floride, za smiešne peniaze a bolo ich kopu, takže by to nemal byť problém. ALE on to trošku problém bol :) Prídeme do požičovne, že chceme auto na 12 dní, oni že žiadny problém. Len z predpokladaných 500 dolárov sa cena vyšplhala na 1900 dolárov :). Pri otázke prečo, nám povedali, že cez víkend sú tu v Phoenixe preteky NASCAR a o autá je záujem, tak mierne upravili ceny ... Dobre sme im vynadali a pobrali sme sa do ďalšej ... tam sme pochodili rovnako ... no ono americké dopyt a ponuka sa prejavilo v celej svojej nahote :)



Táto cena by nás asi zabila a tak sme zavolali Jeffovi ... nášmu zatiaľ neznámemu kamarátovi z Facebooku, ktorý sa nás rozhodol prehomestayovať. Že teda, keď nás chce, tak nech si predsa pre nás príde na letisko. Keby ten vedel, aký prievan mu my narobíme v jeho živote ... Jeff na to iba svojim typickým "OK-no problem. I'll be htere on 45 minutes."



A tak sa aj stalo. Jeff sa objavil na letisku v krásnom tereňáku Acura (čo je luxusná verzia Hondy) a zobral nás domov k nemu dom mestečna Carefree vzdialeného asi 40 míľ od Phoenixu a teda aj Tempe. Po ceste sme sa zoznámili a ku koncu cesty Jeff ukázal na kopec nad mestom, že tu je jeho dom. Už z diaľky sa zdalo, že to bude niečo "big", ale keď sme sa dostali na "drive way" tak nám skoro spadla sánka. Toto nebol dom, ale architektonický skvost. A to sme ešte neboli vo vnútri. Vo vnútri to bolo proste dokonalé. My sme boli ale z cesty taký rozmontovaný, že nás najviac zaujímala naša cimra. Na druhý deň v Arizone sme sa zobudili pomerne skoro .... nabudúce :)