KRUŠNOMAN 2008 - 10.5.2008

Long distance duathlon 10 run - 90 bike -10 run
Krušnoman 2008 bol jedným slovom PERFEKTNÝ. Super závod, perfektná organizácia, krásne prostredie a počasie a aj tričká boli pekné.
Ale po poriadku.

Dorazili sme v piatok a keďže sme nemali zabezpečené ubytovanie, tak sme narýchlo našli penzión vo vesničke s výstižným názvom Hrob - cca. 20km od štartu. Potom sme sa išli zaregistrovať a prejsť autom trať kola, a pritom zmerať výškový profil - po vynásobení 3-mi mi vyšlo krásnych 1150m. Trať behu sme neriešili, stačilo sa pozrieť okolo seba, boli sme v doline, a všetky cesty viedli do kopca.
Ráno presun na štart a klasická nervozita - 4x kadibúdka - aspoň som mal istotu, že ma to na trati nechytí.
Hneď na začiatku som sa zvítal s Jožkom Bezákom, teraz už známym slovenským ironmanom – tento rok Malajzia aj Čína spolu s Vabrouchom.
Stretol som niekoľkých kamarátov Zuzku, Pavla a Romana z Loreta. Trošku sme pokecali a hurá s vecami do depa. Mal som krásne číslo 3, takže moje kolo bolo v blízkosti hviezd závodu. To číslo som si zaslúžil tým, že som bol prvý na registrácií. Potom malý rozklus a nájdenie si pozície na štarte, aby ma ako nebežca hneď po štarte nezomleli fastrunneri. Takže som sa usalašil v druhej polovici štartového poľa.
Prvý odštartoval Zbyněk Švehla, mal upravené trate, nakoľko tie, čo nás čakali sa s jeho vozíkom jednoducho prejsť nedali – ale to som ešte netušil.
No a potom štart.
Roj 110 pretekárov sa rozbehol v ústrety sado-maso dýchánku. Asi prvých 700m sa bežalo po asfalte a potom po šotoline – samozrejme do kopca – celých 5km. Záver stúpania bol vyšperkovaný – asi posledný kilometer polňačkou s blatom. Potom už nasledovalo krásnych 5km dole kopcom, väčšinou po asfalte. Hodnotenie prvého behu : chcel som bežať tak aby som cítil rezervu, ale veď to poznáte – nezávodil som 8 mesiacov ak som to asi prošku prehnal. Môj pôvodný osobák na 10km bol 42min, teraz som to dal tesne pod 40 a trať mala 10,2km. Tester tiež ukazoval čísla, ktoré na ňom ešte neboli – priemerná tepovka 167. To som na tréningu nemal nikdy. Potom depo na pohodu – predbehli ma tam ako tradične aspoň 5-ti.
Ale povedal som si veď počkajte, ste mojimi prvými obeťami na kole. Ako som povedal, tak aj bolo. Vyrazil som ako strela a v prvom kole som predbehol neviem presne ale asi 20 pretekárov. 1 kolo som napálil s priemerom 34km/h a priemerných tepoch 163. V druhom kole som si vyhliadol ďalšie obete a dobehol som ich v najprudšom stúpaní. Ale ako sa v seriáli F1 hovorí „dobehnúť je jedna vec a predbehnúť druhá“. Tak sme sa naťahovali celé druhé kolo a na jeho konci som bol na tej istej pozícií ako na jeho začiatku. Tepy v tomto kole klesli na 156 a priemerná rýchlosť na 33,3km/h. No a prišlo tretie kolo a ja som zistil, že mi došlo, dobojoval som to so zaťatými zubami. V tomto kole ma predbehlo asi 7 rýchlikov, ktorí si lepšie rozložili sily ako ja. Aj dáta hovoria za všetko, priemerka klesla na 32,5km/h a tepy v poslednom kole boli 146. V záverečnom zjazde som si práskol šlehu a tešil som sa na záverečný beh / pochod, nevedel som či sa rozbehnem, alebo nie. V závere som, ako sa patrí, pekne vytočil nohy na ľahko a fuk do depa. V depe bolo asi 20 kol, tak som vedel, že to nie je zlé. Na behu sa vždy prepadám dozadu, tak som to čakal aj dnes. Rozbehol som to, na rovinke to celkom šlo a potom – kto nebežal neuverí – kopec ako hrom. Ale bežal som. Dokonca som dobehol jedného srandistu, s ktorým sme sa naťahovali v druhom kole cyklistiky, prehodili zopár slov a potom mi nezadržatelne zdrhol. Priznal sa, že sa mu „rozhasili střeva“ a že už má jednu sračku na behu za sebou. V cieli sa priznal, že nasledovali ešte ďalšie dve. Pred záverom stúpania som dobehol ďalšieho a začal som si nahovárať, že sa so mňa stáva bežec. Tento pocit som mal asi jednu minútu, vtedy sa okolo mňa prehnal nejaký blesk a ja som opäť dostal nohami na zem. Asi po troch kilometroch som predbehol tretieho pretekára a v zápätí som bol ja predbehnutý druhým. A tak som sa dotackal až do cieľa. Výsledný čas behu tesne po 45min na tomto profile hodnotím uspokojivo. Tepovka naznačila, že som chytil druhý dych, priemerne 153. Počas druhého behu som si asi 1000-krát povedal, no potrebujem to?????, radšej 100x tréning ako raz sa takto dorasovať. Samozrejme som si povedal aj to, že už nikdy nepôjdem na žiadne preteky. Potom prišiel cieľ, predomnou cieľová brána a za ňou zopár po zemi sa váľajúcich udychčancov, tak som pribehol za nimi. Na zem som sa síce nezvalil, ale prišla za mnou jedna milá pani, a spýtala sa, či mám kŕče, že mi dá soľné tablety.

Takže som asi nevyzeral moc dobre. Tej pani som povedal, že sa cítim perfektne a že ďakujem, tých tabliet som zožral počas preteku asi 15. Asi po minútke už bolo všetko fajn. Prehodnotil som aj moju účasť na ďalších závodoch. Celkovo som skončil 22 a 6 v kategórii M35. V podstate som mal smolu, pri študovaní výsledkovej listiny som zistil, že tí dvaja, čo mam predbehli na behu, boli zrovna v mojej kategórii. S výsledkom som bol aj tak nadmieru spokojný.
V cieli som sa napapal a čakal na mojich kamarátov ako dopadnú. Čakal som dlho, ale dočkal som sa. Obaja dokončili.
V ten deň sa už neodohralo, nič podstatné – iba pivko – dve nealko a jedno alko navečer.
Na druhý deň sme mali v pláne 100km vyjazdenie po Krušných horách na kole. A keďže plán treba plniť, tak sme asi o 10-tej hodine vyrazili. Motivolal nás hlavne Peťo Vabroušek v záberoch českej televízie ako skáče svoje „vabrouchy“ za dvojicou prvých dvoch žien na PIM. Už v piatok sme vedeli, že polohu ubytovania sme moc netrafili, ubytovanie síce pekné, ale asi po 2km rovinky nasleduje kopec s prevýšením 500m na hrebeň. No nevadí, aspoň budeme mať pekný zjazd na záver. Nakoniec sme natočili 70km s prevýšením asi 1000m. Točili sme sa ako inak, na Klínoch – tam sa točil ak Krušnoman. V chate Emeran sme si dali fajn obed a hurá domov. Z Hrobu sme vypadli asi o pól piatej a doma po takmer 500km boli o jedenástej.
To je asi tak všetko.
Ako si hovoríme : „Zážikok nemusí byť pekný, ale hlavne intenzívny.“ Tento bol pekný aj intenzívny a spamätávam sa s neho ešte aj teraz po troch dňoch.