štvrtok, 25. decembra 2008

Veselé Vianoce

Letí anjel s nádielkou
vrtí pri tom prdelkou.
Letí, letí hádaj kam,
k dobrým ľuďom
predsa k Vám.
Šťastné a veselé vianoce
všetkým čitateľom môjho blogu
želá Ironpepa.

Dúfam, že u všetkých to pod stromčekom vyzeralo aspoň takto :


nedeľa, 14. decembra 2008

Specialized S-works Tarmac SL

Po dlhej dobe hľadania som konečne našiel mierne jazdenú silničku (12000km, 9 mesiacov)podľa svojich predstáv. Hľadal som ju viac ako pol roka a moja trpezlivosť bola odmenená. Chcel som naozaj absolútneho závodného plnokrvníka. Kúpiť ho nového je absolútne nereálne - takže zostávala možnosť čakania na príležitosť. Problém bol v tom, že moja "veľkosť" sa akosi nepredáva. Ale prišiel štvrtok, našiel som inzerát na http://www.cyklobazar.cz/, do večera sme prehodili sme zopár informácií a v piatok som už valil do Prahy pre nový stroj. Cestou som sa stavil v Třebíči, kde som cez internet zistil, že predávajú real videá pre trenažér Tacx i-magic. Kúpil som Roth challenge a Alpine classic. Takže Roth natrénujem doma pri compe a potom si ho niekedy struhnem. Ale teraz už naozaj k veci.
Specialized ja značka, na ktorú som sa rozhodol vsadiť. Takže, prečo nemať okrem časovkárskeho špeciálu aj závoďáka v plnej palbe. Model S-works Tarmac SL je to najlepšie, čo Specialized vôbec má v ponuke - takže bolo rozhodnuté. Navyše toto kolo má síce krátku, ale zaujímavú históriu. Kúpil som ho od Pepy Soukupa - vyhral na ňom tohtoročného cestného Kráľe Šumavy. Takže sa musím snažiť, aby som tomu kolu nerobil hanbu. Pepa má presne moje "rozmery", takže aj doporučenie ohľadom veľkosti bolo od odbormíka. Pepa povedal, rovkako ako RK, radšej menší rám a ten sa dá kompenzovať dlhším predstavcom. Takže kolo má nasledovné parametre :
Spezialized S-Works Tarmac SL
veľkost 49(na postavu 170-178cm)
Sada Sram Force
Riaditká Deda Newton 40cm klasický oblúk
Predstavec Deda Zero 100 13cm
sedlovka Spezialized S-works
sedlo Spezialized toupe TI 143
Pedále shimano ultegra
zapletená kola Roval fuse star E5
computer Blackburn so snímačom tepu aj kadencie
karbónové košíky
V tejto zostave kolo váži 7,2kg - ale to je iba tréningová výbava.

Kolesá Roval fuse star E5 som dostal v podstate ako "pozornosť podniku", ale ako tréningové budú výborné - samozrejme na závody použijem ZIPP 404.
Kolo so ZIPP-mi váži 6,8kg a to tam mám ťažkú 105-kovú kazetu - Dura-ace 11-25 je už na ceste.
Ku koku som si pribalil aj karbónové tretry - samozrejme Specialized S-works - s takmer triatlonovým upínaním. Tretry - obe dokopy vážia 490gr aj s kuframi.
Takže už sa teším keď dnes obschnú cesty a vyrazím na skúšobnú jazdu.

Pridávam teda ešte obrázok tretier - podľa Šewyho-priania. Sú naozaj SUPER. Tu je na ne link :http://www.thetristore.com/view_product.asp?product=1302&brand=6&make=Specialized

pondelok, 1. decembra 2008

Cykloturistika č.3 - Chorvátsko Makarska 2005

Tak sa opäť vraciam k popisovaniu mojich zážitkov z cykloturistiky. Tento-krát z roku 2005. Ako už tradične sme sa na prekome mája a júna vybrali k moru najazdiť nejaké tie kilometríky.
Tradične sme zaplnili celý autobus, zapriahli vozík z kolami a vyrazili smer Tučepi - Makarska riviera - Chorvátsko.

Takže po strasti-plnej ceste sme dorazili do cieľa a čakalo nás 5 dní plných cyklistiky. Keďže som už v oblasti Makarskej riviery bol už asi po štvrtý krát, mal som zmiešané pocity - nevedel som si predstaviť, kde tam budeme jazdiť. Po magistrále je to o ničom a iné som tam nepoznal - teda okrem známeho kopca Sv. Jure (1762m) - vedie tam asfaltka a kto to má rád do kopca a dlho - nech sa páči.
Pohľad na mestečko Makarska


Ale po poriadku. Mali sme výborných sprievodcov - ktorí sa naozaj vyznali a povodili nás po krásnych "polňačkách" popod Biokovské kopce. Takto sme prejazdili prvé dva dni. Potom mal prísť deň "D". Výstup na Sv. Jure. Tento výstup je naozaj výživný - začína sa od úpnej nuly a vystúpa sa do už spomínaných 1762m na trati dlhej 29,1km. "Vedel" som do čoho idem - hore som bol už 2x - prvý krát mikrobusom a druhý-krát autom. Ale na kole je to niečo iné.

To som ja po ceste hore - no uznajte trepať takéhoto cvalíka do kopca nie je žiadna sranda

Opäť po ceste hore - spolu s bráchom


Ale predsa po pol dni som sa hore vyterigal a moho som sa výťazo-slávne pustiť dole. V tom období sam bol ešte nadšený kameraman, tak som cestu dole dokonca aj natáčal. Takže zjazd som tak z polovice absolvoval s jednou rukou na kormane. A k tomu s ľavou - čiže som mohol brzdiť iba prednou brzdou - zamozrejme v serpentínach som púšťal kameru a brzdil oboma. Keď už to ovšem začalo byť hard-core, tak som samého seba presvedčil, že by bolo lepšie naučiť sa držať kameru v ľavej ruke a predsa len brzdiť zadnou brzdou. A išlo to.

Záverečné stúpanie je naozaj výživné


Vrcholová fotografia - hore som sa naobliekal ako magor - ako neskúsenému cyklistovi začiatočníkovi mi to tak bolo poradené - "že aby som neprechadol" a tak som sa potil aj cestou dole.


Odvtedy kamerujem za jazdy ľavou a brzdím zadnou brzdou - je to predsa len o niečo "bezpečnejšie". Takže hlavný motív cykloturistického zájazdu bol splnený a mohli nasledovať opäť dva pokojné cyklistické dni po okolí. Teraz mi to pripadá tak nejako smiešne, že som sa tam terigal celý deň - lebo posledné 2 roky som si dával túto horskú časovku ako rannú rozcvičku. Tento rok som to išiel na rovnakom kole - starom 14kg Authore na vrchol za 2:03:40, čo je AVS=14,1km/h. Vyrážal som ráno o šiestej a o 9-tej som už behal 10-kilometrovku a pred desiatou som utekal s detičkami na pláž.


Na budúce budem písať o tom, ako som si po prvý krát užil Elbu a prišiel na chuť bicyklovaniu.