utorok, 13. januára 2015

Ironman Cozumel 2013 - warm up ...


Toto bude ťažký príbeh. Keď som predtým písal, že ma čaká zopár dní v tropickom raji a jeden deň v pekle, tak som vôbec ešte netušil ako sa dá ten pekelný deň vyšperkovať ... ale zadarilo sa ... Poďme na to postupne :

O Cozumeli som počul len to najlepšie, všetci ma varovali, aby som si dával pozor na všetky vychytávky tohto ostrova ... drogy, alkohol ... no neťešte sa tam.
Takže, Jeffom sme nasadli vo Phoenixe do lietadla a pristáli v Cancune. Po niekoľko-dňovom ochladení v Arizone bol závan tropického vzduchu, čo mi udrel do rypáka ako znovuzrodenie.

Potom nás čakala pomerne strastiplná cesta na ostrov. Bola to kombinácia mikrobusu, trajektu a taxíku... ale za pár hodín sme to dali a sme tu :) .

Hneď ako sme vošli do hotela, zbadal som nejakého povedomého vysokého s orlím nosom, len bol nejako divne zarastený ako čakal na výťah. No jasné, toho poznám Marino Vanhoenacker ... ako sa ukázalo náš sused vo vedľajšej izbe na niekoľko ďalších dní...

 
Sadnem si konečne na izbe ... a ... niečo tu nededí ... chýba mi ruksak. Rozmýšľam ako je to možné ... a dochádza mi, že pri vystupovaní s taxíku som Jeffovi bral jeho batožinu... no a ten môj tam zostal. Pas, peniaze, foták, tablet, mobil ... no tak to bude asi poriadny prúser. Čo teraz, číslo taxíku si samozrejme nepamätám, ale aj tak šprintujeme na recepciu, skúsiť, či by sa s tým nedalo niečo robiť... ostrov je malý a tak možno ...


Teta na recepcii bola milá, hneď volala do dispečingu a podľa popisu auta, vodičky, miesta a času sme sa dopátrali aký to bol taxík a z dispečingu hneď overovali, či môj ruksak je stále v taxíku. O chvíľu volali naspäť, že nech sa nebolím ruksak je tam a o chvíľu mi ho dovezú, len musí zaplatiť cestu... 10 dolárov, dal by som aj 100 ... a tak si celý netrpezlivý sadám na schody pred hotel a čakám. Čakám pol hodinu, viem že v Mexiku má slovo chvíľa veľa významov ... ale dúfal som, že má aspoň nejaké hranice. Prešla hodina a stále nič ... Aj pani na recepcii si všimla, že to už nejako dlho trvá a tak zavolala opäť. Ubezpečila ma, že taxík je už na ceste ... A fakt asi po hodine a pól sa taxík objavil, vystúpila z neho známa šoférka a otvorila dvere a ruksak bol presne tam, kde som ho položil... Zobral som si ho, poďakoval, zaplatil aj s poriadnym prídavkom. Uf.... bolo tam všetko, nič nechýbalo. Dobrí ľudia sú aj v tejto časti sveta ... Tak a konečne môže začať dovolenka ... hneď sme to išli s Jeffom zajesť a hlavne zapiť ... musím povedať, že Bohemia, miestne pivo s prúžkom citrónu je naozal skvelé...


A takto skončil deň číslo jeden...
Od  druhého dňa sme mali ťažkú pohodu... postupne sme preskúmavali ostrov na bicykloch, našli sme nejaké kľúčové miesta ... hlavne jedno Bob Marlie’s pub na odľahlej pláži ostrova sa stal našim najobľúbenejším.
Celý týždeň pred pretekom sa zmenil na pohodu s dobrým jedlom, pivkom a trochu divným počasím. Áno, to ma trochu sklamalo. Chcel som kopu slnka a tepla, ale postupne sa ochladzovalo, začalo pršiavať ... no trochu sklamanie. Hodne som sa tešil na plávanie v mori. To bolo krásne teplé, voda teplá 28 stupňov, priezračná voda, plná rýb ... ale počasie privialo aj veľké vlny, také že do vody sa nedalo ani vliezť. Nemal som chuť nechať sa niekde rozflákať na útesoch.
Občas som videl zopár odvážlivcov, ktorí sa pokúšali „plávať“ ale bol to skôr boj o prežitie. A hlavne som si všimol jednu vec. Jedným smerom všetci plávali strašne rýchlo aj napriek vlnám a tomu, že to zrovna neboli preborníci. Odhadom dávali 100-ky tak po 1:20. Ale potom sa chceli vrátiť ... to už bolo o inom... 100 metrový úsek pred hotelom plávali tak 10 minút(tí lepší) ... horší tak 15 minút a boli celí šťastní, že to dali na breh...
 
Tak toto sú tie známe prúdy, čo všetci spomínajú? Každopádne zaujímavé. Hneď keď sa more trošku upokojilo, išiel som to vyskúšať aj ja. Odkrokovanú stovku som plával s prehľadom pod minútu ... a naspäť okolo dvoch minút. Fakt sranda. Tak toto nás tu čaká. Tu mal ale napadlo, že s plaveckou kvalitou štartového poľa, ktorá sa stretáva na Ironmanoch a tým, že druhá polovica trate sa bude plávať proti prúdu, má šancu dostať sa do cieľa plaveckej časti tak tretina štartového poľa a aj to som ešte asi optimista... čím horší plavec, tým sa bude rozdiel v protiprúde zväčšovať, ale hlavne od istej hranice plaveckých schopností bude proste prúd silnejší ako „plavec“ a to bude poriadny masaker ...

Našťasie to organizátori pochopili a tak zmenili plávanie z okruhu na point – to- point trať po prúde ... takže toto asi bude poriadne rýchle ... to bude osobákov ...
 
Nebudem sa tu už rozpisovať čo bolo pred pretekom, ale bolo fajn ...

Ale predsa len ... ešte určite za zmienku stála cesta s vecami do depa ... posúďte sami :)


O pretekaní niečo napíšem nabudúce ... teda ak si spomeniem :)