štvrtok, 25. decembra 2008

Veselé Vianoce

Letí anjel s nádielkou
vrtí pri tom prdelkou.
Letí, letí hádaj kam,
k dobrým ľuďom
predsa k Vám.
Šťastné a veselé vianoce
všetkým čitateľom môjho blogu
želá Ironpepa.

Dúfam, že u všetkých to pod stromčekom vyzeralo aspoň takto :


nedeľa, 14. decembra 2008

Specialized S-works Tarmac SL

Po dlhej dobe hľadania som konečne našiel mierne jazdenú silničku (12000km, 9 mesiacov)podľa svojich predstáv. Hľadal som ju viac ako pol roka a moja trpezlivosť bola odmenená. Chcel som naozaj absolútneho závodného plnokrvníka. Kúpiť ho nového je absolútne nereálne - takže zostávala možnosť čakania na príležitosť. Problém bol v tom, že moja "veľkosť" sa akosi nepredáva. Ale prišiel štvrtok, našiel som inzerát na http://www.cyklobazar.cz/, do večera sme prehodili sme zopár informácií a v piatok som už valil do Prahy pre nový stroj. Cestou som sa stavil v Třebíči, kde som cez internet zistil, že predávajú real videá pre trenažér Tacx i-magic. Kúpil som Roth challenge a Alpine classic. Takže Roth natrénujem doma pri compe a potom si ho niekedy struhnem. Ale teraz už naozaj k veci.
Specialized ja značka, na ktorú som sa rozhodol vsadiť. Takže, prečo nemať okrem časovkárskeho špeciálu aj závoďáka v plnej palbe. Model S-works Tarmac SL je to najlepšie, čo Specialized vôbec má v ponuke - takže bolo rozhodnuté. Navyše toto kolo má síce krátku, ale zaujímavú históriu. Kúpil som ho od Pepy Soukupa - vyhral na ňom tohtoročného cestného Kráľe Šumavy. Takže sa musím snažiť, aby som tomu kolu nerobil hanbu. Pepa má presne moje "rozmery", takže aj doporučenie ohľadom veľkosti bolo od odbormíka. Pepa povedal, rovkako ako RK, radšej menší rám a ten sa dá kompenzovať dlhším predstavcom. Takže kolo má nasledovné parametre :
Spezialized S-Works Tarmac SL
veľkost 49(na postavu 170-178cm)
Sada Sram Force
Riaditká Deda Newton 40cm klasický oblúk
Predstavec Deda Zero 100 13cm
sedlovka Spezialized S-works
sedlo Spezialized toupe TI 143
Pedále shimano ultegra
zapletená kola Roval fuse star E5
computer Blackburn so snímačom tepu aj kadencie
karbónové košíky
V tejto zostave kolo váži 7,2kg - ale to je iba tréningová výbava.

Kolesá Roval fuse star E5 som dostal v podstate ako "pozornosť podniku", ale ako tréningové budú výborné - samozrejme na závody použijem ZIPP 404.
Kolo so ZIPP-mi váži 6,8kg a to tam mám ťažkú 105-kovú kazetu - Dura-ace 11-25 je už na ceste.
Ku koku som si pribalil aj karbónové tretry - samozrejme Specialized S-works - s takmer triatlonovým upínaním. Tretry - obe dokopy vážia 490gr aj s kuframi.
Takže už sa teším keď dnes obschnú cesty a vyrazím na skúšobnú jazdu.

Pridávam teda ešte obrázok tretier - podľa Šewyho-priania. Sú naozaj SUPER. Tu je na ne link :http://www.thetristore.com/view_product.asp?product=1302&brand=6&make=Specialized

pondelok, 1. decembra 2008

Cykloturistika č.3 - Chorvátsko Makarska 2005

Tak sa opäť vraciam k popisovaniu mojich zážitkov z cykloturistiky. Tento-krát z roku 2005. Ako už tradične sme sa na prekome mája a júna vybrali k moru najazdiť nejaké tie kilometríky.
Tradične sme zaplnili celý autobus, zapriahli vozík z kolami a vyrazili smer Tučepi - Makarska riviera - Chorvátsko.

Takže po strasti-plnej ceste sme dorazili do cieľa a čakalo nás 5 dní plných cyklistiky. Keďže som už v oblasti Makarskej riviery bol už asi po štvrtý krát, mal som zmiešané pocity - nevedel som si predstaviť, kde tam budeme jazdiť. Po magistrále je to o ničom a iné som tam nepoznal - teda okrem známeho kopca Sv. Jure (1762m) - vedie tam asfaltka a kto to má rád do kopca a dlho - nech sa páči.
Pohľad na mestečko Makarska


Ale po poriadku. Mali sme výborných sprievodcov - ktorí sa naozaj vyznali a povodili nás po krásnych "polňačkách" popod Biokovské kopce. Takto sme prejazdili prvé dva dni. Potom mal prísť deň "D". Výstup na Sv. Jure. Tento výstup je naozaj výživný - začína sa od úpnej nuly a vystúpa sa do už spomínaných 1762m na trati dlhej 29,1km. "Vedel" som do čoho idem - hore som bol už 2x - prvý krát mikrobusom a druhý-krát autom. Ale na kole je to niečo iné.

To som ja po ceste hore - no uznajte trepať takéhoto cvalíka do kopca nie je žiadna sranda

Opäť po ceste hore - spolu s bráchom


Ale predsa po pol dni som sa hore vyterigal a moho som sa výťazo-slávne pustiť dole. V tom období sam bol ešte nadšený kameraman, tak som cestu dole dokonca aj natáčal. Takže zjazd som tak z polovice absolvoval s jednou rukou na kormane. A k tomu s ľavou - čiže som mohol brzdiť iba prednou brzdou - zamozrejme v serpentínach som púšťal kameru a brzdil oboma. Keď už to ovšem začalo byť hard-core, tak som samého seba presvedčil, že by bolo lepšie naučiť sa držať kameru v ľavej ruke a predsa len brzdiť zadnou brzdou. A išlo to.

Záverečné stúpanie je naozaj výživné


Vrcholová fotografia - hore som sa naobliekal ako magor - ako neskúsenému cyklistovi začiatočníkovi mi to tak bolo poradené - "že aby som neprechadol" a tak som sa potil aj cestou dole.


Odvtedy kamerujem za jazdy ľavou a brzdím zadnou brzdou - je to predsa len o niečo "bezpečnejšie". Takže hlavný motív cykloturistického zájazdu bol splnený a mohli nasledovať opäť dva pokojné cyklistické dni po okolí. Teraz mi to pripadá tak nejako smiešne, že som sa tam terigal celý deň - lebo posledné 2 roky som si dával túto horskú časovku ako rannú rozcvičku. Tento rok som to išiel na rovnakom kole - starom 14kg Authore na vrchol za 2:03:40, čo je AVS=14,1km/h. Vyrážal som ráno o šiestej a o 9-tej som už behal 10-kilometrovku a pred desiatou som utekal s detičkami na pláž.


Na budúce budem písať o tom, ako som si po prvý krát užil Elbu a prišiel na chuť bicyklovaniu.

sobota, 22. novembra 2008

KUWAITSKÉ INTERMEZZO

Niekedy v koncom leta ma oslovili vtedy neznámi ľudia, že či by som sa s nimi nedal do kopy a nezačali robiť spoločne nejakú prácu. Že pre začiatok v Kuwaite a topom všelikde inde. No zdalo sa mi to čudné, ale skúste povedať nie, najmä ak vás všekto v práci za posledné roky štve a dokonca si vymyslíte aj nejaký triatlon, len aby sa človek z toho stereopypu vedel nejako "ospravedlniť". A tak som sa ocitol v Kuwajte.

Kuwait city - z googlu - teraz je tam mrakodrapov podstatne viac

Prešiel som tam toho naozaj veľa.


Nebolo to samozrejme "sústredenie v teple", ale hlavne kopa roboty - navštívili sme všetkých 6 Kuwaitských elektrární a desalinačných zariadení, čo bola poriadna fuška. Ale triatlonovania-chtivý človek predsa musí takúto príležitosť vyžiť a tak som si naplánoval aj nejaký ten tréning. Prvé dva dni som bol rozbitý na padrť, takže z trénovania nebolo nič, ale potom som si naozaj dal do tela. Na cyklistiku v arabskej premávke nebolo ani pomyslenie - to by bola hotová sebevražda. Plávanie v hotelovom bazéne - bol iba o trošku väčší ako vaňa asi 8 metrov by taktiež nemalo cenu a tak som sa rozhodol behať a behať - a posilovať. Nakoniec som za 10 dní, ktoré sa mi dalo trénovať nabehal 123km, čo je pre mňa naozaj dosť. Takže na tretí deň som konečne vyhehol - ale iba v hotelovej posilovni na behátku. Potom na ďaľší deň som konečne našiel tú správnu trasu - pekne popri mori, kde sa dá tak 50% bežať po trávičke ako na futbalovom ihrisku.


Moje obľúbené trasy č. 1 - 26km a č. 2 -7km

Proste paráda v novembri na slniečku v kraťasoch ... . Pripadal som si tam ale ako cvok - proste v Kuwaite asi nikto nebehá - všetci na mňa čumeli ako na exota. A navyše som behal s fuelbelt-om - toto tam asi ešte nitko nevidel a tak poočku sa možno aj divili, či nie som terorista s výbušninami okolo pása. Hlavne keď som prebiehal okolo emirovho paláca, tak so sa bál zase ja , aby stráže z veží nepustili nejaké tie včeličky do mňa. Kuwait je v tejto dobe príjemná krajina -teploty tak 25 stupňov - proste na behanie paráda. Horšie je to v lete, keď je v tieni štandard 50 stupňov. Zaujímavý bol aj návrat, rovno do snehu - dnes sme sa boli s deťmi až aj bobovať.
Ešte malá fotogaléria :





sobota, 8. novembra 2008

2. Chorvátsko - Zadar, Šibenik 2004

V roku 2004 som si bol ešte zabicyklovať v Chorvátsku. Na konci augusta sme celá rodinka, teda ešte s Margarétkou v maminkinom brúšku strávili 3 týždne pri Zadare a Šibeniku.
Na kole som prejazdil v podstate čo sa v týchto miestach dá.1. cyklotrasa bola naprieč ostrovom Pag. Mala asi 100km a tiahla sa po hrebeni ostrova, takže v niektorých miestach bolo vidieť more na obe strany.

Týmto mostom je prepojený ostrov Pag s pevninou



Pohľad na pevninu z ostrova Pag - v pozadí národný park Paklenica


2. veľmi pekná cyklotrasa je aj táto. Začína v meste Zadar, kde sa nasadne na trajekt a preplaví na ostrov Uglian do mestečka Preko. Cesta vedie pozdĺž ostrova smerom na juh až do miesta, kde je ostrov prepojený s ostrovom Pašman. Po prejdení mostom sa teda pokračuje ostrovom Pašman až do mestečka Tkon. Odtiaľ sa dá opäť preplaviť na pevninu a to do Biogradu nad Morom. Odtiaľ už naspäť do Zadaru. Celá trasa má asi 80km. Je príjemná, nakoľko premávka na ostrovoch je obmedzená kapacitou trajektov.

3. cyklotrasa je okolo Vranského jazera. Biogradu na Mori vedie cesta do Pakoštane, kde sa dá napojiť na okruh.

Potom sme sa presunuli k mestu Šibenik a tam sa ukázali nové možnosti.

4. cyklotrasa bola na ostrov Murter. Ostrov je prepojený s pevninou malým mostom v mestečku Tisno. Ostrov je pomerne malý, ale veľmi pekný.

5. cyklotrasa viedla z mestečka Tribunj, kde sme bývali k ústu rieky Krka do mora a potom pozdĺž rieky cez mestečko Zaton do dediny Rastlina na brehu Prukljakého jazera.
Viac som toho už nenajazdil, povolené som mal iba 2 celé dni a 3 poldne.


Ešte pridám fotky z vodopádov Krka

streda, 5. novembra 2008

Záťažový test

Dnes t.j. 6.11.2008 som bol na vyšetrení u telovýchovného lekára.
Dal som si urobiť záťažový test s EKG do vita maxima + spirometrické vyšetrenie.
Dopadlo to pomerne dobre, žiadna arytmia ani ischemická choroba srdca, takže to vyzerá, že môžem športovať ďalej. Akurát vyšetrenie je potrebné doplniť o ultrazvuk srdca a vyšetrenie krvi.
Dopadlo to nasledovne :
Výška :171cm
Váha : 62,9kg
BMI : 21,5
Telesný tuk (BIA) : 19,2% = 12kg
Kľudová tepová frekvenci (nameraná pri vyšetrení) 46/min
Tlak 120/72
Spirometria :
Objem pľúc : 4620 ml – to je 98% normálnej hodnoty
Záťažový test na ergometri :
Maximálny výkon : 387,5 W = 6,16 W / kg
VO2max : 60 ml/kg/min
Max.TF = 184/min
Aerobny prah = 148/min
Anerrobny prah 166/min

Záťažový test prebiehal na ergometri s postupným pridávaním zaťaženia po 1 minúte – takže som vydžal 13 cyklov po minúte s nasledovnými výsledkami (výkon/tep)
100W / 105, 125W / 116, 150W / 127, 175W / 137, 200W/145, 225W/148, 250W/156, 275W / 161, 300W / 166, 325W / 170, 350W / 173, 375W / 177, 400W / 184

Neviem to presne vyhodnotiť, či hodnoty sú dobré, alebo zlé, v každom prípade záťažové pásma v trénongu som mal určené správne. Takže ďalej idem trénovať v nasledovných pásmach :

Kľudová tep. Frekvencia 36
Max:185
92%:173
85%:163
75%:148
65%:133
50%:111

Recovery : 111 - 133
Endurance : 133 - 148
Strength : 148 - 163
Interval : 133 - 173
Race Day : 155 - 173

Zaujímavé hodnoty sú hlavne:

Maximálny výkon : 387,5 W = 6,16 W / kg a VO2max : 60 ml/kg/min

Podľa literatúry "Železňák.cz" autori Chaloupka, Formánek zo strán 32 - 35 by sa to dalo hodnotiť nasledovne :

Výkon:

úrovne sú: priemerná 4,5 - 5,4 W/kg, dobrá 5,5 - 6,4W/kg, vynikajúca >6,5W/kg

Výkon : úroveň dobrá, bližšie k hornej hranici

VO2max:

úrovne sú: priemerná <59,9ml/kg/min>65ml/kg/min

VO2max : úroveň dobrá, bližšie k spodnej hranici

Takže by sa dalo povedať, že nižšie VO2max pri vyššom výkone znamená, že závodník pracuje ekonomicky (predá čo môže), ale v jeho príprave SÚ EŠTE REZERVY !!!

utorok, 4. novembra 2008

Cykloturistika č.1 – Saint Tropéz – Francúzko

Po prvý krát v živote som sa vybral na cykloturistický zájazd spolu s mojim bráchom v máji 2004. Bolo to do Saint Tropéz a Verdonského kaňona vo Francúzku. Brácho sa vtedy stal šialeným cyklistom a prestal fajčiť - nefajčí dodnes. Asi sa nemohol pozerať na mňa ako hnijem stále za počítačom a tak ma prihlásil do cykloturistického oddielu. A práve s týmto oddielom sme sa vybrali na náš prvý cyklo-zájazd. Bolo to po prvý krát, čo som za 5 dní najazdil cca. 300km na kole – to som si myslel, že asi nikdy neprekonám. Takže toto v podstate považujem za začiatok môjho bicyklovania. Inak jazdiť v tejto oblasti naozaj stojí za to. Azúrové pobrežie je nádherné, na bočných cestičkách minimálna premávka. Ale vrchol zájazdu bol prejazd Verdonským kaňonom. Je to asi 70km cyklotrasa, pomerne kopcovitá, ale naozaj stojí za to. Horšie bolo ovšem to, že v tom roku som až asi na kolo nesadol. Ale blbosť, čo to kecám. V tom roku sme boli ešte na dovolenke v Chorvátsku a tam som mal kolo. Boli sme tam na 3 týždne, takže som tam najazdil tiež asi 400km, ale to až v druhom pokračovaní, zájazdov s kolom.

A teraz trošku umeleckej fotografie:

Verdonský kaňon

Azúrové pobrežie večer