štvrtok, 30. mája 2013

Pokračovanie víkendu v Poltene ...

... takže pokračovanie víkendovej story ...
Odchod zo Senca ... 20:00
Príchod do Jaroviec (strategická poloha ... dedinka najbližšie k Rakúskym hraniciam) ... 20:30 ... ešte že tam býva náš úhlavný kamarát Paľko Námer, ktorý nás prenocoval
20:40 výkop finále ligy majstrov
21:20 prišli dve veľké pizze Hawai
22:XX Bayern sa stáva víťazom
23:XX stále ťukáme do divajsov
cca. 24:00 odchádzam spať
00:30 možno už spím
3:15 zvoní budík
3:25 sedíme v aute a upaľujeme do Poltenu
5:00 sme na mieste v Poltene
Je tu prázdno, sme tu dobre??? , fučí jaxviňa a je zima a strašná
V tom marazme montujeme bicykle a montujeme na seba všetko čo sa dá, vrátane zimných čiapok a teplých rukavíc ... tu ma osvietilo a nenamontoval som si disk, ale nahodil som nižší ráfik Zipp 404 ... to som ešte netušil ako to v priebehu dňa ocením ...
5:30 vyrážame zaniesť pakšamenty do depa
6:00 sme opäť v aute ... čas na raňajky a oblečenie sa do pracovného ... tento krát sa poriadne prioblečiem ... očakávam hoodne dlhý deň
7:00 vyrážame z auta na štart
7:30 odštartované ...
A tu sa začína príbeh IM 70,3 St. Polten ...
Prečo? Načo? Čo z toho bude? ... to je tá otázka na ktorú sa aj ja dozviem odpoveď až neskôr ... a v okamihu písania tohto blogu to ešte neviem :)
Prečo ... lebo sme sa s Marečkom proste dohodli
Načo ... rozhodne nie na gely a kofein ... idem na vodu :) ...
Čo z toho bude ... zistím o týždeň na Czechmanovi a o 4 týždne v Otrokovicích ... buď to bude obrovský prúser, alebo správna vec .... alebo niečo medzi tým :)
Pre veľkú zimu sa triatlon zmenil na duathlon ... kde prvý beh bol asi iba 400m prebeh depom k bicyklom ... Spolu s Marekom štartujeme v druhej vlne ... to znamená minútu za prvými desiatimi ...
 

 
Ihneď po štartovom výstrele sa všetci rozbehnú ako zmyslov zbavení ... ostávam nenávratne posledný ... kľúúúd veď neujdú ... alebo áno. Na kolo nasadá z našej desiatky posledný a rozvážne sa opieram do pedálov ... fúka tým správnym smerom ... takže dnes bude cyklistika rýchla ... prvých 24km sa ide po diaľnici s vetrom v chrbte ... to pofrčí ...
Aby to bolo hneď jasné ... nie som taký blbec aby som mal pretekárske ambície deň po absolvovanom polirone a 3 hodinách spánku ... takže som síce na preteku, ale nepretekám ... proste sa veziem a zúčastňujem sa ...
 

 
Asi na 4. kilometri ma predbieha tlupa nabudených borcov ... sú to profíci z tretej vlny ... takže za 4 km mi naložili minútu ... dobrééé
Nikam sa moc neženiem, Mareček je stále predo mnou a dokonca sa mi vzďaľuje ... stále ma niekto predbieha ... teraz už aj baby profíčky a najmladší agegrupáci ... Vôbec sa nestresujem ... plán je ísť cyklistiku v kompenzačnom režime ... 118tepov, v kopcoch do 130 ... cez Marečka sa dostávam až niekde na 50 kilometri, kedy sa trať už viac vlní ... tu pristupuje ďaľší faktor P, alias Pepíno Svoboda ... tak nejako sa motáme okolo seba, srandujeme ... potom mi nenávratne mizne v ziazde z najvyššieho boru trate ... keď vidím ako letí, hovorím si len Pepo bacha, lebo keď ti poriadne fúkne z boku tak hodíš takého tigra ... Nebudem písať ako v ten deň fučalo, ten kto tam bol vie a ten, kto tam nebol nepochopí, lebo nezažil ... proste posledných 20km som hrazdu nedržal ani na moment ... nebol žiadny dôvod riskovať ...
 


Pohodlne sa domotám do cieľa ... za 2:52 ( to sa mi ešte nepodarilo ... jednoznačný osobák) na priemernom tepe 121 (vďaka kopcom) ... sadám si v prezliekacom stane ...a vedľa mňa Pepíno ... krvavá noha ... a hovorí "Ty vole Jožko, ja som sa vyrúbal na kole ..." . Na to mu hovorí, veď som videl ako si zjazdoval ako šialenec, buď rád, že iba takto ... on na to, že spadol pri zosadaní z kola pri cieli ... do kelu, tak on prežije všetky tie samovražedné zjazdy a hodí tigra v depe ... to sú paradoxy :)
 

 
Beh :) ... Táto disciplína sa tak volá, ale v mojom podaní to bolo zase niečo iné ... Plán je klusík, pomalý, kochať sa, usmievať sa na občerstvovačov, vždy pekne poďakovať ... proste si to užiť ... a skúsiť bežať stupňovane ... proste stále rýchlejšie ... začínam tempom 4:50/km ... v tom momente som na trati jednoznačne najpomalší ... nepredbieham nikoho a všetko sa to húfom rúti okolo mňa .... hovorím si ... veď počkajte ku koncu si vás mnohých vychutnám aj týmto tempom ... Krásne ukrajujem z trate kiláčik za kiláčikom, je mi príjemne, fakt sa mi krásne klusá, veď človek nemá každý deň príležitosť zabehať si na značkovom Irone ... :)


 

 
Postupne zrýchľujem ... ale iba veľmi mierne ... prvých 10 kilákov dávam v priemernom tempe 4:45/km ... ale už nie som najpomalší ... :) Tepem okolo 127 ... tak skúsim trošku pridávať ... taký malý experiment do ironmanskej taktiky ... a tak idem čo kilák to cca. 3 sekundy rýchlejšie ... od 15 kiláku ma už nepredbieha nikto, už predbieham iba ja a v závere dosť brutálne :) ... postupne zrýchľujem až tesne pod 4:00/km ale stále je to veeeľmi v pohode.
 

 
Takto sa domotávam do cieľa s polmaratónom za 1:33 (mal 20,5km, priemerný tep 130bpm) ... usmiaty a spokojný prechádzam cieľovou bránou ... trošku sa hanbím, že s číslom 19 až tak neskoro ... ale ... Pre pobavenie ... končím niekde okolo 500 miesta ale to je štatistika, ktorá ma moc nezaujíma ... dnes som sa bol iba záčastniť ...
Počkám na Marečka ... tomu to evidentne ide, vidno to na výzore a cítiť to všade okolo neho ...  evidentne si to užíval. Plán je teraz veľmi jednoduchý ... obliecť do teplého, zožrať všetko čo majú, vypiť ešte viac a čo najrýchlejšie domov ...
 


Takže toto bol víkendový double v podaní Supernovy a dua Nemčík - Vrábel ...
 ... len poznámka ... nikomu neradím nechať sa inšpirovať týmto článkom, lebo by to nemuselo dopadnúť tak ako si predstavujete ... teraz vážne - nie je to až taká sranda ako sa zdá a rozhodne sa nejedná o situáciu, ktorá sa môže považovať za bežnú ... ale zase, asi je zbytočné o tom hovoriť, ten kto to vyskúšal vie a ten kto nie, nepochopí ...
čau ... vidíme sa na Czechmane :)
 


streda, 29. mája 2013

Víkendový dvojboj: Halfironman Senec a Ironman 70,3 St. Polten :)

... alebo veľká narodeninová akcia na moju 40-ku?
Pekne po poriadku ... keď som zistil, že 25.5 sa v Senci uskutoční pretek Slovenského pohára na polovičných Ironmanských tratiach nenormálne som sa potešil ... tomu hovorím darček ... proste som sa hneď rozhodol, že tam pôjdem a vyhrám pretek na mojej najobľúbenejšej vzdialenosti. Viem, že to znie opovážlivo, možno až drzo ... ale plán bol taký ...
Celé sa to začalo mierne komplikovať, keď sa začalo pochybovať, či pretek vôbec bude, ale ja som veril, že sa to podarí ...
Samozrejme do celého toho zasiahol môj teammate Mareček, ktorý ma najskôr všemožne presviedčal, nech ideme do Poltenu, ale keď som zistil možnosť ako zmenežovať registráciu v Poltene, pretek v Senci, odovzdanie vecí v Poltene a pretek ... tak bolo rozhodnuté ... pôjdu sa oba preteky :)
Určite to nie je normálne ani bežné ... ale sme my dvaja normálni a tuctoví? Tak prečo nie?
Vo štvrtok sme naložili všetok staf do môjho auta, lebo tímová rada po zasadnutí zhodnotila, že potrebujeme väčšie, hoci škaredšie auto. Mareček sa predsa len rozhodol moje auto upgradnúť na teamový voz a tak štvrtok poobede strávil lepením nálepiek... :)
V piatok skoro ráno sme vyrazili ... cieľ pro meeting v Poltene a registrácia. Celé sme to vyšperkovali tým, že sme si vybavili, že veci do depa si môžeme priniesť až v nedeľu o 5:40 ... teda nemusíme hneď po preteku v Senci upaľovať kozmickou rýchlosťou  do Rakúska.
Nabrali sme znovu smer Slovensko, Senec ... Ešte počas cesty nám Ivan Ježko vykomunikoval ubytovanie priamo v areáli Slnečných Jazier ... takže budeme bývať priamo na štarte ... veľká vďaka Peťovi Králikovi a jeho teamu, že sa takto o nás postaral...
Celé to skrátim a rovno sa "presuniem" k preteku ...
Počasie chladné, ale neprší, trochu fúka, voda tak 17 stupňov ... pre mňa ideál ... a birthday party môže začať. Na štart sa nás postavilo asi 60, nie je to veľa, ale to neznamená, že by nebolo s kým pretekať ...

 
Hneď po štarte som to napálil a hneď som sa vzdialil spolu s Vladom Sopkom ostatným ... až na Filipa Kristla, ktorý sa zavesil za moje nohy ... Skúšal som Vlada uvisieť, ale nemal som šancu, musel som ho nechať ísť ... A tak som zostal sám s Filipom za mojimi nohami ... Takto sa odvíjalo celé prvé kolo, Vlado sa vzďaľoval, ja som ťahal, Filip za mnou a za nami veľká diera ... Druhé kolo som začal znakom ... chcel som vystiedať ... ale nezadarilo sa a tak som ťahal až po obrátkovú bójku, tam som už jednoducho prestal plávať a počkal som kedy ma Filip predbehne ... takto sme prišli do cieľa plávania. Čas 28:07 je katastrofický, určite mám na viac, ale pripisujem to tak o 200m dlhšej trati ... aspoň dúfam ...
 


Vlado bol už dávno fuč, čo som nepovažoval za problém, Filipa som v depe predbehol a vyrazil som na cyklistiku. Cyklistika sa išla na 4 okruhy, všetko takmer po rovine ... Filip ma dobehol a zostal za mnou, takto sme išli celých 87,5km cyklistiky. Nemohol som sa ho zbaviť ... :). Zo začiatku som to moc nehrotil, išiel som tempo, ktoré sa dá vydržať celých 90 kilákov ... pretekára predo mnou som vôbec nevidel a tak som si musel počkať na koniec prvého kola, aby som si mohol odmerať stratu ...
 

 
 k môjmu prekvapeniu strata bola dve minúty ... poviem pravdu s tým som nepočítal, že po plávaní a 22 km na bicykli budem strácať až dve minúty ... nič ide sa ďalej, je tu koniec druhého okruhu a strata je 40 sekúnd ... ide to nejako pomaly "neprepálil to ten Vlado?" honí sa mi hlavou ale už ho na rovinkách vidím a pred ním magického motorkára pred ním ... asi po 8 kilákoch tretieho okruhu sa dostávam do čela a Filip ide so mnou ... Odteraz sa náskok už iba zväčšuje, trošku ma štve, že Filip nereaguje na to, že mu naznačujem, že by mohol vystriedať ale chcem si pre istotu vyjazdiť nejaký náskok a tak nemám na výber musím ťahať a nie taktizovať ... veď na behu by to nemal byť problém :)
Prichádzame do druhého depa spolu na prvom a druhom mieste ... čas cyklistiky 2 hodiny a 11 minút na 87,5km ... čo je priemer 40km/h.
 

 
V depe ma Filip predbieha, zaostávam asi o 10 sekúnd ... Vyrážame na beh. Rozbieham to tempom 3:35min/km, aby so sa znovu rýchlo dostal na prvé miesto ... ale neverím vlastným očiam ... aj pri tomto tempe sa mi Filip vzďaľuje ... toto som vôbec nečakal, upravujem tempo na 3:40, čo považujem za maximum čo si môžem z dlhodobého hľadiska dovoliť ale stále mi uteká ... Prvé 3 kiláky sú s priemerom 3:38 a Filip na mňa má takmer 40 sekúnd !!! ... prepálil? teraz už fakt neviem ... spomaľujem na 3:45 - 3:50 a v tomto tempe sa snažím stále bežať ... meriam aj odstupy od ostatných pretekárov ale odstupy sú také, že už nikto nemôže prehovoriť do súboja o 1. a 2. miesto.
 

 
Filip stále navyšuje náskok a na konci druhého zo štyroch kôl je to minúta a pol. V týchto chvíľach, keď človeku nič nevychádza podľa predstáv nezostáva nič iného iba veriť a robiť svoju "robotu" najlepšie ako sa dá ... hlavne sa človek nesmie zlomiť, potom by vlastne prehral ešte pred tým ako uvidí cieľ ... Kontrolujem každý kilometer aby som nespomaľoval a verím, že toto je spôsob ako sa priblížiť ... na otočkách sledujem Filipa snažíme sa akože na seba nepozerať a vyzerať silne ... na konci tretieho kola má stále náskok 55 sekúnd ... stiahol som málo ... na posledných 5 kilákov mi zostáva skoro minúta to je strašne veľa ... spúšťam v hlave kalkulačku a vyrátal som, že musím zrýchliť na 3:40 aspoň po otočku posledného kola aby som sa dotiahol ... a tak zatnem zuby a držím 3:40 až po otočku ... tam strácam iba 10 sekúnd a tých likvidujem tak na 300 metroch. Som tam, bežím v háku asi 30 sekúnd, aby som sa vydýchal a hneď nastupujem ... zrýchľujem na max a Filip nedokáže reagovať a tak ešte 500 metrov držím vysoké tempo a potom si môžem dovoliť aj ja zvoľniť ... náskok je už veľký Filip to asi vzdal a tak si už plácam s pretekármi a kamošmi pri trati a bežím si po prvé miesto. Záver je už v pohode, pozdravím sa na cieľovej rovinke s Vladom Barónom a ...vyhrávam :). Celkový čas 4:02:01 ... čas behu 1:20:50 ... fakt som sa nadrel, ale oplatilo sa. Prasiatko je v chlieve :)
 


Potom už iba samé príjemné veci ... gratulácie, vyhlasovanie, duo Mengele-Hujer ... proste paráda. V cieli je Mareček v novom osobáku ... deň sa vydaril.
Ale čo bude zajtra ... neplánoval som sa takto rozšróbovať :) ... ale to bude až o niekoľko hodín ...
Ešte niečo k preteku ... bol to prvý halfironman v Senci a Senecký triatlon organizovaný novým teamom 3NT. Veľa ľudí vyjadrovalo pochybnosti ako to dopadne, ja som veril, že dobre a tak to aj bolo ... pretek bol zorganizovaný fakt výborne, nič nechýbalo, trate boli dobre zabezpečené a značené, na občerstvovačkách všetko (okrem gelov) ... Vyhlásanie, ceny, nakoniec aj prizemoney ... proste Good JOB ... proste a jednoducho už sa teším nabudúce ... Vďaka 3NT !!!
Druhý diel tejto víkendovej story bude dúfam stručnejší ... ale až potom :)
 
Ešte jedna srandovná ... to som fakt taký krpatý ???  :)
 
 


piatok, 17. mája 2013

Martinský duatlon ... pokračovanie víkendu :)

Takže pokračovani našej víkendovej story ...
Hneď na úvod poznamenám, že som vôbec nemal v pláne písať takéto dlhočizné trachtáty ... ale keď sa raz rozpíšem nie a nie prestať ... musím s tým niečo urobiť ...
 
Na nedeľu bola katastrofálna predpoveď počasia ... ale viete treba to skúsiť, veď rosničky sa často mýlia ...
A tak sme vyrazili do Martina, tento krát celá rodina. Pretekanie ovšem zostalo oba na chlapcoch, baby sme zobrali iba ako doprovod :)
Po ceste bolo počasie celkom fajn, akurát fúkal silný vietor, že by sa predpoveď ukázala ako nesprávna?
V pohode sme dorazili na miesto, odprezentovali sa a pomaličky sme nachystali veci na Jožkov pretek. Bolo sucho v pohode ...
Pre deti bol nachystaný kratučký duatlon asi tak 200m beh - 400m cyklistika - 200m beh. Bol to detský pretek a nie pretek Slovenského pohára. Z Jožkom sme sa spoločne rozcvičili ako keby sa jednalo o veľký pretek, poriadny rozklus v dĺžke niekoľkonásobne prevyšujúcej dĺžku preteku, kompletnú abecedu, zopár roviniek a samozrejme skúška bicykla ... Tento krát Jožko patril k tým starším a vzhľadom na krátkosť preteku som mu teda naordinoval napáliť do od štartu a postupne pridávať ... :)
A tak aj urobil, hneď od štartu išiel do vedenia, do depa pribehol už s náskokom, na kole náskok mierne zvýšil a na druhom behu to rozbalil úplne ... Do cieľa dobehol s veľkým náskokom ... a hlavne krásnym pocitom z víťazstva :).
 
Štart detského duatlonu
Prvý beh
Záver cyklistiky
Začiatok druhého behu ...
 
Hneď po dobehu som odovzdal kompetencie mojej drahej polovičke a ja som sa chcel ísť previesť jedno kolo po trati ... nasadol som na kolo a ... zahrmelo, zahrmelo ešte raz ... hovorím si ááále ešte iba hrmí, kým začne pršať budem dávno naspäť. A tak som vyrazil ... prešiel som asi 300metrov a vtom to vypuklo ... obloha sa doslova roztrhla, neskutočne lialo a padali aj krúpy ... Rýchlo som odbočil z trate a doslova som vletel na kole do stanu rozloženého pred jednou kaviarňou ... tam som strávil nejakých 20 minút a potom som sa aspoň presunul k usporiadateľom aby som vedel čo a ako ... Po pol hodinke sa lejak zmiernil a dohodlo sa, že sa odštartuje podľa plánu ...
No to bude ... cesty zaliate vodou, trať samá zátačka ...uvidíme ...
 
 
Štart ...




Skrátim to ... hneď po štarte sa začalo veľmi rýchlo ... tak rýchlo ako nikde. Ale čo sa deje ... som v prvej skupine ... sme tam 6-ti, spolu s Čeldom, Berym ... tradične s Jančim Rozjakom. Prvý kilák 3:09 a stále som tam, druhý 3:10 a ide to ... našťastie sme sa dosť odpútali od zvyšku a chlapci usúdili, že nemusia bežať tak rýchlo ... a tak tretí sme spomalili na 3:17 ... tu odpadol Janči, ale zase zozadu sa dotiahol Matúš Vrbovský ... Cítil som, že bežím nad svoje možnosti, ale už len ten pocit, uvisieť to na čele ... Udržal som to asi do méty 500m pred cieľom, tam si chalani začali nastupovať a to už nebolo pre mňa a tak som dobehol do depa asi s 10 sekundovou stratou. Aj tak bežecká päťka bola za 16:24 ... čo nie je zlé :)
 
Prvá skupina ... som tam, ale som taký malý, že ma ani nie je vidieť ...


Depo mám pomalšie ako špecialisti na krátke trate a tak som tam stratil možno nejakých 5 sekúnd naviac a videl som ako mi balík piatich pretekárov mizne v diaľke ... odhadujem tak 200 metrov. Snažím sa roztočiť pedále, nech sa môžem v nejakej slušnej rýchlosti obuť, ale je to tu samá zátačka, zrazu sa zozadu prirútil Janči Rozjak a hneď sme sa dohodli, že pôjdeme krátke špice a balík pred nami si docvakneme ... Tak sme aj išli, úplný šrot a vydržalo nám to do polovice prvého kola (z troch). Tam neviem čo sa stalo, či si Janči povedal, že to nie je dobrý nápad, alebo som ho utrhol ... jednoducho už za mnou nebol ... hovorím si no fasa a je to iba na mne ... čo teraz?  isť do toho, alebo sa nechať dôjsť druhou skupinou ... tak som to zobral ízi a ešte som prišliapol, technické časti som fakt rúbal na hrane a ešte pred koncom prvého kola som prvý balík dorazil ... good job José ... som tam teraz sa 5 minút povoziť v háku, vydýchať a vyplaviť laktát a potom sa zapojiť do diania. Jazda v balíku zaliatymi ulicami mesta bola dosť na hrane, všetky výtlky zaliate vodou a striekajúca voda od kolies ostatných borcov ... žiadna sranda asi 3x mi doslova vyletel korman zo skrehnutých rúk, keď som trafil nejakú dieru ... V podstate sa už na cyklistike nič nestalo, len v závere Čelda odskočil o nejaké 2-3 sekundy a ja som skoro hodil tigra pri zoskakovaní z bicykla ...  Vedel som, že keď chalani rozbalia beh na plné pecky, tak to neudržím a tak som druhý beh v podstate vyklusal polironmanským tempom cca. 3:40/km a v pohode si dobehol na celkovom šiestom mieste, prvom medzi veteránmi.
Link na výsledky : http://www.triathlon.sk/images/stories/depo.pdf
 
Škoda, že nemám žiadne fotky z cyklistiky ... tie by boli oveľa akčnejšie ...
 
Dážď stále neprestával a tak mojou jedinou snahou bolo ísť sa rýchlo prezliecť do suchého a teplého.
Vyhlásenie výsledkov bola jedna veľká improvizácia, inak sa ani nedalo v tých katastrofických podmienkach.
Keď to zhodnotím ... Jožkov pretek super, ja som tiež spokojný, beh je stále lepší, kolo neviem posúdiť ... baby to prežili a tak sme mohli spokojne vyraziť domov.
Ešte by som sa chcel vyjadriť o usporiadaní pretekov. Zaistiť pretek v centre mesta musí byť poriadna fuška, len tých kužeľov na uzavretie trati a o obrovskom počte usporiadateľov, ktorí organizovali dopravu ani nehovorím ... Naozaj usporiadatelia majú môj veľký obdiv, že to zvládli a to ešte v tomto hroznom počasí. Fakt tým okolo Dana Konečného, Milana Celerína, Peťa Paľu a spol. odviedli super robotu ... vďaka chalani.
Tak toto bol náš víkend :)

štvrtok, 16. mája 2013

Ďalší týždeň plný pretekov :)

Tento týždeň sa naša rodina zúčastnila celkovo piatich pretekov :)
Deti z nášho klubu a naši tréneri

 
Celé to začala Margarétka v stredu na plaveckých pretekoch Považskobystrická vlnka. Sú to tradičné plavecké preteky s obrovskou účasťou pre deti do 10 rokov.
Plávala tri disciplíny 50 kraul, 50 znak a 50 prsia. Ako skončila zatiaľ neviem ale vyzerala pri tom dobre ... to je snáď pre dievča ešte dôležitejšie ako výsledok ... :)
 
 
50m Kraul


Víkend už bol v znamení duatlonu. V sobotu sme sa z Jožkom vybrali do Kravian nad Dunajom na 3. kolo slovenského pohára v duatlone. Jožko išiel tiež vyskúšať svoj prvý duatlon. Išiel trošku s obavami, lebo musí pretekať s mladšími žiakmi, hoci ešte do tejto kategórie nepatrí ... ale povedal si, že to skúsi :)
Na víkend hlásili katastrofálne počasie, čo sa teda aj potvrdilo. Ako náhle sme zaparkovali auto v Kravanoch spustil sa lejak. Schovávali sme sa kde sa len dalo, ale ako sa blížil štart žiackych kategórií nedalo sa nič robiť, museli sme na dážď ... veci do depa a rozcvička. Celkom sme to zvládli a už tu bol Jožkov štart ... Musím povedať, že mal strach, prvý duatlon a ešte k tomu v daždi ... Povedali sme si, že je to skúška a tak nech to ide tak, aby mal z toho dobrý pocit a nie aby si to znechutil ... Mladší žiaci súťažia na tratiach 1km beh - 4km cyklistika - 0,5km beh. Povedal som mu, nech to neprepaľuje, prvý beh beží zadržane a nemá sa držať o 3 roky starších chalanov, lebo by sa utavil ... Mám z neho fakt obrovskú radosť, keď vidím ako športuje a keď vidím, že pri tom používa rozum ... krásne si našiel svojich súperov, odhadol výborne tempo a prvý beh pekne vystupňoval V depe bolo asi 30 normálnychcesťákov s 28 palcovými kolesami ... zo smiešne pospúšťanými sedlami a Jožkove nádherné Bianchi s 24-kami :) ... jediný musel mať bicykel otočený opačne lebo zadným kolesom sa nedal osadiť do racku ... zavadzala prehadzovačka. Cyklistiku zvládol v pohode, nikde sa neprepadol ani neposunul a po výbornom depe nádherne odbehol záverečnú 500-ku. V cieli som ho vystískal, zagratuloval ... najdôležitejšie bolo, že bol sám so sebou spokojný a hneď mi povedal, že chce pretekať aj v nedeľu ... tým bolo vlastne rozhodnuté aj o mojom víkendovom programe :) ... Do môjho štartu zostávalo 45 minút, za ten čas sme museli stihnúť prezliecť Jožka do suchého, zmontovať môj bicykel, vyzdvihnúť veci z depa, rozcvičiť sa (rozjazdť sa a rozbehať), odniesť moje veci do depa a odštartovať ... :) Fakt nabitý program ... aspoň že prestalo pršať a dokonca mierne vykuklo slnko ...
Ako prebiehal pretek? Dobre ... dokonca to ide stále lepšie a lepšie ... už si pomaly zvykám na šport zvaný krátky duatlon a musím povedať že ma to veľmi baví ...
Po štarte sa zase začalo bežať naplno a samozrejme som nestíhal prvej skupinke, ktorú tvorili 4 pretekári. Za to v tej druhej som bol bez problémov zabudovaný, tvorili sme ju tiež štyria a za nami sa už otvárala diera ... Nerobilo mi problém držať tempo a po solídnom depe sme vytvorili druhý cyklistický balík. Na trati sme rýchlo zbadali, že borci pred nami sú roztrhaní a tak pri primeranej spolupráci ich potupne všetkých pozbierame :) Primeranú spoluprácu si členovia nášho balíku predstavujú asi tak že 50% odtiahnem ja a o zvyšných 50% sa podelia oni ... ale vďaka aj za to tých 50% mi bohato stačilo pozbierať sily ... A tak sme v prvom zo štyroch kôl dobehli jedného a v druhom ďalších dvoch ... vpredu zostal už iba Martin Berka s približne 50 sekundovým náskokom ... musím mu fakt zložiť poklonu ... celú cyklistiku odtiahol sám a neboli sme schopní ho dotiahnuť ... krásny výkon. Do druhého depa sme teda dorazili siedmi, ja som z depa vybiehal ako prvý zo skupinky ale veľmi rýchlo ma predbehli Janči Pavlík s Matúšom Verbovským ... chlapci fakt behajú krásne ... Vytvorili sme trojičku s Jančim Rozjakom a Mirom Ozorákom (mojim hlavným veteránskym súperom). Spolu sme bežali až do polovice druhého behu, tam sme sa odpútali od Mira ... Jančimu som skúšal nastúpiť zvyšovaním tempa asi kilometer pred cieľom ale on je ako pitbull ... zahryzol sa do mňa a nepovolil ... a v závere ma prešprintoval ... na toto fakt nemám, takže som dobehol celkovo na 5. mieste a veteránov som vyhral ...
Link na výsledky je tu :
žiaci :
http://www.triathlon.sk/images/stories/dd_ziaci.pdf
dospelí :
http://www.triathlon.sk/images/stories/vysledky2013_dua_kravany1.pdf
Z hľadiska môjho výkonu je vidieť značný progres v behu za posledné 3 týždne, cyklistika je stále totálna tragédia (na tieto preteky s povoleným draftingom to stačí, ale na bezhákovú cyklistiku určite nie)  ... tak snáď nabudúce ...
Po preteku som sa ešte vyklusal 5 kiláčikov, časť z toho z Jožkom, Šťupim a spol ... dnes žiadne vyjazdenie na kole, lebo v nedeľu nás čaká ďalší duatlon v Martine.
Vyhlásenie výsledkov bolo fakt pekné na miestnom korze ... veľmi sa mi páčila srdečnosť miestneho starostu a jeho milé slová každému, komu odovzdával cenu ... dokonca ma to tak zobralo, že som na záver za ním zašiel a ešte raz som mu podal ruku a povedal, že urobili krásny pretek a veľmi rád sa sem vrátim ...
Našu pánsku jazdu s Jožkom sme zakončili v aquaparku v Senci ... kde sme sa dve hodinky vyblbli na tobogáne a bazénoch ... Domov sme sa dostali o 8:00, totálne rozmontovaní ... ale nezostávalo nič iné len sa začať baliť na nedeľné preteky aby sme si mohli ráno dlhšie pospať ...
O nedeli nabudúce :)
 
fotky z duatlonu žiaľ nemám ... tak ešte jedna z plávania ... tá sa dokonca dostala aj na oficiálne stránky Kiwami :) ... autorom týchto krásnych fotiek je náš tréner Robert Pastierik
 

 

utorok, 7. mája 2013

Duatlon - Priepasné 5-20-2,5 - Part 2

Prinášam ešte druhú časť reportu z Priepasného a okolitých destinácii strednej a východnej Európy a priľahlých okresov ...
Hneď po preteku som sa bol ešte vyklusať s Martinom Berkom, s Trnavákmi som zjedol klobásu, ktorá mi chutila najlepšie za posledných 20 rokov (netvrdím, že bola najlepšia, ale tak mi proste chutila) ... potom sa žiaľ trošku natiahlo vyhlasovanie víťazov a tak pre mňa nastala pomerne zložitá naháňačka s časom ... pretože som mal v pláne ešte dlhé kolo, lenže najskôr som musel odviesť domov auto, čo je asi hodina, najesť sa a vyraziť. Aby som nestrácal čas, tak som sa do cyklistického obliekol ešte v mieste preteku a vyrazil rýchlo domov. Doma som presedlal na kosačku a vyrazil na kopcovitých 110km večer tesne pred piatou :) Danka spolu s deťmi išla k rodičom do Turian a ja som sľúbil, že prídem za nimi, blbý nápad :) Išlo sa mi fajn, celkom rýchlo, lenže kto pozná trať Dubnica, Zliechov, Čičmany, Fačkovské Sedlo, Kľačno, Vrícko, Kláštor pod Znievom, Martin Turany tak vie, že sú tam tri pomerne nechutné horské prémie ... :) Hnal som to, čo to dá, lenže cesty sú v zjazdoch, hlavne z Fačkovského sedla poriadne rozbité a tak priemer nebol nič-moc :) Nakoniec, keď už viditeľnosť klesla pod únosnú hranicu som zbabelo zobral telefón a 16 kilometrov pred "cieľom" na začiatku Martina som privolal Danku, nech príde pre mňa ... Tak som sa o deviatej večer dostal do cieľa :).
Druhý deň o 11:00 som sa vybral na cestu domov, tento krát celú, len v opačnom smere. Krásne to odsýpalo, prešiel som všetky stúpania aj ten debilný zjazd z z Fačkovského sedla po ceste, kde by bolo ťažké zjazdiť to aj na horskom bicykli a nie to na kosačke :) ... išiel som to fakt krokom ... Potom v poslednom zjazde zo Zliechova, keď už som si myslel, že aj cesta bude dobrá na inteligentný vodič pri predbiehaní vytlačil z cesty úplne na okraj a musel som v asi v 50-ke presjsť cez poriadnu dieru ... ) Predným kolesom som to ešte vymanévroval ale pri prejazde zadným som počul nepríjemnú ranu, vyletela mi fľaša z držiaka a začalo mi hádzať zadným kolesom ... keďže špice nenarážali o rám znamenalo to jediné, čo sa žiaľ aj potvrdilo. Praskol som zadný karbónový ráfik môjho tréningového ZIPP-u 404 - smola ... tým to ďakujem šoférovi debilovi a Slovenskej správe ciest ... Koleso síce hádzalo, určite pôjde do koša, ale je to plášťový model s hliníkovými brzdnými plochami a tak som to riskol a dojazdil som posledných 30 kilákov na totálne preseknutom ráfiku ...
Nejako som to dorazil domov, tréning som splnil ... len ma vyšiel trochu draho :)
Nakoniec celý víkend ma vyšiel draho ... v sobotu som platil pokutu 50 Eur za rýchlosť a aby toho nebolo dosť Danka to mala za 40 Eur - tiež za rýchlosť ...  :)
Oj ale som sa rozpísal, asi sa budem musieť krotiť, lebo mi dojde ...

pondelok, 6. mája 2013

Duatlon - Priepasné 5-20-2,5


V sobotu som sa opäť vybral na preteky Slovenského pohára v duatlone. Celkom ma to baví a je to pre mňa dobrá príprava na sezónu ...
Priepasné na Myjavských kopaniciach je pomerne blízko, tak prečo nie?
Tento pretek bo zároveň aj majstrovstvami Slovenska všetkých kategórii okrem veteránov a tak to nebol žiadny "guláš".
Už po príchode a zvítaní sa išiel previesť po trati s Marcelom Mikom. Pôjdu sa 4 5-kilometrové členité okruhy ... pre istotu som si trať prešiel 2x :)
Potom mi Marcel ukázal bežeckú trať ... v rámci rozcvičky sme sa dohodli, že si prebehneme jeden okruh ... bežať sa budú na úvod 2 a na koniec jeden. Makoniec jedno kolo malo po odmeraní 3kilometre a nie 2,5 ale hlavne profil behu je hoodne zaujímavý. Po 200metroch po rovine sa začína stúpať a beží sa súvisle do kopca 800metrov, potom sa beží asi pol kilometra hore-dole, ale stále prevažuje to hore, potom nasleduje tak 700m prudkého klesania a okruh sa dokončí 800m mierne dole kopcom. Terén je kombináciou dobrého asfaltu, zlého asfaltu, rozbitého asfaltu, kamenistého podkladu a hliny ... prevýšenie na jednom okruhu asi 80m.
Takže toto na nás čakalo ...

Po skúsenostiach z minulého týždňa som sa dopredu moc netlačil, keďže na úvodnom behu ma predbehlo cca. 20 borcov.  Hneď po štarte sa bežalo poriadne rýchlo a vpredu sa utvorila 5 členná skupinka, na ňou bežal takticky Andrej Orlický (ktorý si borcov vpredu krásne docvakol na prvej rovnejšej pasáži ... nakoniec žiaľ po páde na kole nedokončil) a v ďalšej skupinke som bol ja spolu asi z ďalšími piatimi borcami. Za nami už vznikala diera a tak som nemal inú možnosť, len skúsiť uvisieť ... bežal som naozaj úplný šrot a nejako som sa udržal, až v závere som stratil asi 10 metrov ale to som vedel, že si ľahko docvaknem na kole ...
Na cyklistike sme utvorili druhú skupinu, tá prvá bola tak 40 sekúnd pred nami... Ani na tomto členitom profile sa mi nepodarilo zo skupiny utiecť, hoci som to skúsil asi 3x. Pripisujem to jednak fakt dobrej jazde ostatných členov skupiny ako aj mojej zatiaľ dosť biednej cyklistickej výkonnosti (hold kilometre z jarného sústredenia moc chýbajú ...) O tempo sme sa starali traja, ostatní sa viezli. Takto sme prišli spoločne do depa ja prvý a prvý som aj vybiehal. Hneď sme zostali štyria a v stúpaní sme odtrhli aj Jančiho Rozjaka. Traja sme spolu bežali až asi do vzdialenosti 800m pred cieľom, tam mi obaja nastúpili a ja som už nevedel reagovať a tak som už z mierne vypusteným záverom dobehol na celkovom 9. mieste, 2. vo veteránoch opäť za Mirom Ozorákom (to bol jeden z tých čo mi nastúpili v závere ... rovnako ako pred týždňom vo Dvoroch ... fakt je dobrý)
Ako to celé zhodnotím? Krásny pretek, v krásnom prostredí ... solídny môj výkon, asi tak :)
Link na výsledky je tu :
http://www.triathlon.sk/images/stories/vysledky2013_duapriepasne.pdf
A čo bolo po pretekoch ? Uverejním najneskôr do dvoch dní ... už je to napísané :)
 
Na záver ešte jedna ilustračná fotografia ... na nej je mladý Tadeáš Fazekaš ktorý vyškolil všetkých na oboch pretekoch slovenského pohára v duatlone a s prehľadom zvíťazil spolu s dvoma majsterkami Európy v duatlone Ivanou Kuriačkovou a Petrou Fašungovou ...


štvrtok, 2. mája 2013

Nový tréningový partner ...

Konečne mám miekoho, s kým môžem nakrútiť nejaké tie kilometríky ... tento týždeň ich bolo 100 ... Vďaka synček ...






Zatiaľ to vyzerá, že bude vrchár :) ... protivietor mu robí problémy, ale vyletí každý kopec ... bodaj by nie s 28 kilami ... :)