streda, 31. júla 2013

... a teraz to ostatné z Oravamana 2013 ...

 
 
Dúfam, že sa Peťo Paľa nenahnevá ale moja anabáza s Oravamanom začala presne 17.11.2010 o 8:40 stredoeurópskeho času ... ja som bol vtedy aj s Marečkom v Arizone keď ma v hosťovskej izbe v Jeff-ovom dome ráno prekvapil tento email:
Pozdravujem!
V prvom rade skladam hlboku poklonu pred Vami a Vasimi nadhernymi vysledkami. Su to zverske vykony:) S triatlonom som zacal v juni tohto roku, ako 23 rocny, ale uplne som mu podlahol a stal sa mojou "drogou". Okrem kratkych triatlonov som bol 2 pol irony, premierovy maraton (za 3:08) a uz sa moc tesim na sezonu 2011.
Po podrobnom precitani kadejakych webov o Vas a o Marekovi som este viac nazhaveny do treningu a do dalsich pretekov.
V roku 2011 chcem robit triatlonovy pretek u nas na severe Slovenska, kde by bola takato atypicka kombinacia:
2km plavanie, cca 50km bike (cesta 2. triedy - 1200m prevysenie) a beh cca 13 km (600m prevysenie). Bude sa to odohravat v Zapadnych Tatrach - Rohace. (bike zacina vo vyske 570m a konci vo vyske 1370m, odtial horsky beh do 1876m a potom po hrebeni s miernym klesanim, ciel je v 1030m vyske.
Bude to prvy rocnik, tak verim ze sa nam podari pripravit kvalitny pretek, ktory by bol v buducnosti atraktivny nielen kvoli narocnej a kopcovitej trati, ale aj kvoli hodnotnym cenam.
Sucastou bude aj ziva folklorna hudba, a vecer posedenie, video projekcia pozvanych hosti. Dufam ze sponzori budu stedri a budu aj kvalitne ceny. Zabezpecene bude aj ubytko pre kazdeho.
Ak by ste nahodou mali cas a chut prist na pretek vramci vasich treningov na Ironmany, bolo by nam velkou ctou vas privitat.
Termin konania bude zrejme v 7. mesiaci (jul), zalezi aky bude kalendar STU, aby sa pretek neprekryval s inym. Prisposobime sa, aby mohlo prist co najviac ludi.
Odpisal mi Andrej Orlicky aj Peter Vabrousek, ak budu mat cas tak ze radi pridu. Ucast potvrdil aj Peto Svatojansky (byvaly triatlet, inak spickovy skialpinista).
Prvy rocnik chceme urobit hlavne aby sa zviditelnil, a do dalsich rocnikov dostal na co najvysiu uroven. Samozrejme sa budeme snazit o co najlepsich spnozorov, aby bolo aj o co pretekat.
tu su nejake foto predbezne:
http://picasaweb.google.com/maugli86/OravaManTriatlon2011#
Dakujem za Vas cas a prajem mnoho dalsich uspechov a vydarenu zimnu pripravu!
Vela zdaru!
peto pala

... toto už je hoodne dávno ... sranda ako nám ten chlapec z pod Roháčov vykal ...

Neviem, či to bola zhoda okolností, alebo čo, ale tento rok sme stáli na štarte Oravamana všetci traja čo sme v ten deň boli v Arizone .. Marek, Jeff aj ja ...
Po pretrápenom preteku v Bátovciach mi padlo veľmi vhod, že som si mohol ísť prečistiť hlavu Tatranským vzduchom už od utorka...
 
 

Vyrazili sme teda na cestu a v utorok poobede sme už klopali na dvere penziónu Pribiskô ...
Nasledovali 3 dni plné pohodičky ... každovečerný tenis, kúpanie sa v Oraviciach a Tatralandii (nikdy viac), prejazdenie trate cyklistiky dole-hore-dole ...
 
 
 Vo štvrtok večer dorazili aj ďalší členovia Supernovy Mareček a Števo ... a netrvalo dlho a v suterénnych priestoroch sa začal ping-pongový turnaj, kde sa hralo doslova ako o život ...
Mareček to pojal ako odvetu za ping-pongovú potupu, ktorú som mu uštedril v Budapeštianskom Decathlone v lete 2011 ... hral naozaj lepšie, skúšal to fyzicky, psychicky, takticky, alkoholicky ... zmenou dĺžky setu z 11 na 21 ... a takmer uspel ... hrali sme každý s každým Ja, Marek, Števo, Jeff, Danka, Jožko ... a ku koncu ma už vôbec nikto nemal rád ... a mňa strašne bolela pravá ruka ...
 
 

Prišiel piatok, deň pred pretekom a to už atmosféra v okolí penziónu začala hustnúť ... postupne prichádzali všetci ... registrovať sa, večer na rozpravu ...
Je fakt bomba bývať priamo v centre preteku, sledovať to celé a relaxovať ...
 
  
Takto pohodovo prebehol deň pred pretekom ... pretek som už opísal v predchádzajúcom príspevku a to, čo bolo po skúsim napísať teraz ...
... potom boli všelijaké sprievodné záležitosti ako detský duathlon (celkom vydarená akcia) a vyhlasovanie víťazov ... ale predpokladám, že to nikoho nezaujíma
 
 
Medzi tým sa podával vraj výborný guláš ... neviem, lebo keď som sa o tom dozvedel, vystál som si rad ... tak som bol prvý, komu sa neušlo ... ujo mi ukázal prázdny kotol a prikrčil plecia a povedal "asi im moc chutil ..."
 

... to už som bol poriadne hladný a nejaké vyhlasovanie, tombola a podobne ma vôbec nezaujímali, moja myseľ sa jednoznačne upierala do priľahlej koliby kde sa pomaly rozbiehal záverečný raut ... nekontrolovateľne som sa vrútil dnu naložil som si tanier plný všetkého a celé som to zopakoval 3x
Aj som to chcel zapiť pivom, už som ho mal aj na stole , odpil som si ... ale zistil som, že mi nechutí, nie je tam sirup, také mi bolo horké. No to dnes bude so mnou zábava ... tak som si dal kofolu ...
 
 
Keď sme sa všetci doslova zožrali tak, že sme mali gundže za ušami, fakt sme nevedeli, čo bude ... Vladimír B. iba sucho poznamenal že dnes to asi nebude ono, že toto sa nedá zopakovať bez dvojice Hujer, Mengele ... a tak sme sa pobrali do komornejšieho prostredia reštaurácie ...
 
 
... vôbec to tak zo začiatku nevyzeralo, ale práve toto bolo to kľúčové miesto, kde sa zrodila šanca ako zachrániť večer ... po suchom konštatovaní, že Hafirkovica je v bare drahá sme každý povinne priniesli ploskačku zo "štartovacieho balíčka pretekára" ... sme na Orave a tak predsa pretekárom nebudú dávať prázdne fľašky a postarali sme sa o ich obsah ... potom znenazdajky sa vrátil môj syn a kľúčami od Marekovej izby a v ruke mal ďalšie ploskačky ... neviem ako to robí ten kúzelník z východu ale keď niekto dostane jednu on má vždy ešte aspoň +3.
 
 
V zápätí vykukla spod stola fľaša Metaxy ... kúzelník z východu sa najskôr ušrnul, potom zalizol a v tom momente bol obsah Metaxy prechodne umiestnený do ploskašiek a krátko na to tam kde má byť ... niektorí sme to dali fakt so sebazaprením, ale čo človek neurobí pre kamaráta ... to už sa nám zdalo, že ani tá zábava nie je až taká stratená ... len čo sme počuli z vonku sa ozývať pesničku od Paľa Haberu " Je to vo zviezdach" tak neviem prečo, ale vzali sme to frontálnym útokom dole po schodoch a už sme frčali ... nikdy by som nepovedal, že na takéto niečo budem blbnúť po štyridsiatke viac ako keď som mal sedemnásť (dobre si na túto pesničku pamätám z večera po krajskom kole stredoškolskej odbornej činnosti v dome kultúry v Starej Turej).
 
 
Moje deti iba krútili nado mnou hlavu, ale to už sa zábava rozbehla ... a začínalo byť ako nebolo ... už ani Hafirkovica nebola drahá, chutila aj Amerikánovi, len začínal byť trošku unavený ... prišiel dokonca aj veľký Vabroušek a tancoval na trávnatom parkete s dcérou ako za mlada ... :)
 
 
... tu sa jednoznačne prejavila sila vytrvalosti klubu Supernova +1 (pán Vladimír B.). V prepočte na hlavu nemá nikto na Slovensku toľko absolvovaných  ironmanov koľko my a zahanbiť sa nedala ani dvojica čakateľov Yorge a Kubo (už sa teším na budúcoročný prvý prázdninový víkend v Klagenfurte ... poteče kref a pot ...).
 

... vydržali sme až do konca, čo bolo do 2:30 ...potom už chalani odmietli hrať. Mareka to tak naštvalo, že sa rozhodol, že zdemoluje drevenú detskú hojdačku ... ale nie ručne, ani nožne ... frajeri to robia hrudným košom ... no čo už robotu zdobil dobre, len pritom lietali triesky na oboch stranách ...
 
 
Tak nejako sme ukončili after party a odobrali sa na krátky odpočinok ...
V nedeľu ráno ma tradične o 6:00 zobudia ovčie zvonce ... celá rodina je akási rozbitá a tak ich ani neobťažujem balením bicyklov a pod ... zvládam to ešte pred raňajkami
Raňajky sa nesú v duchu plánovania prvého tréningu na Oravaman 2014 ... nikto nechce ísť, len Vabrouch so synom a celá naša rodina. Teda ešte pani Janka B. nahovára pána Vladimíra B. aby sa išli niekde prejsť ...
Ja niečo podobné skúšam s Jeff-om a Alex ... ale ich rezolútne NIE je tak jasné, že mi zobrali všetok vietor z plachiet ...
Keď vidím rozbitého Marečka, tak sa ani o nič nepokúšam, a keď vidím chuderku hojdačku ... tá bude mať hodne veľký problém ... darmo narazil do nej Veľký Humenský Vlak ...
Vabroucha s Filipom nechávame ísť samých, lebo ich tempo by bolo asi pre Margarétku neakceptovateľné a tak sa vyberáme sami ...
 
Po ceste ešte vezieme Jeffa s Alex do múzea Oravskej dediny, aby nasali ešte trošku slovenskej kultúry a aby im viac chutil obed ... my pokračujeme na parkovisko na Zverovke ...
Odtiaľ sa vydávame na opäť do kopcov.  Čaká nás výstup z výšky 1000m do 1906 na Brestovú , nejaké motanie sa po hrebeni a zostup dole ...
 
 
Už v prvých fázach výstupu hodne cítim večerné tancovanie a tú špetku Hafirkovice, čo som vypil ... asi chýba aj trošku spánku ... vplyv včerajšieho preteku si nepripúšťam (veď prečo, niečo viac ako 3 hodinky na trati a beh prevažne dole kopcom ... to nemôže mať žiadny vplyv) . Ideme stále vyššie a vyššie ... a už je to tu, nádherné výhľady, kopce, hory, skaly ... nádhera ... konečne vidím Západné Tatry (včera som sa akosi zabudol pozrieť), hodne si to užívame ... dokonca aj tá naša 8-ročná elektrická myš ... Na hrebeni zastavujeme, urobíme si piknik (zožerieme všetky tyčinky a čokolády) a kocháme sa ...
 
 
Potom už len dole ... no poviem vám, ísť dole kopcom je niekedy náročné ... nikdy by som to nepovedal ... ale dnes mi to robí trošku problém :)
A už sme naspäť na parkovisku, v aute, v penzióne Pribiskô ... náš pobyt završujeme výborným obedom. Čo iného by som si mohol objednať na záver ako "Zubereckú pochúťku" a nealko radler ... a dvojité presko ...
V presvedčení, že už bude obsah alkoholu v mojej krvi v záporných číslach odchádzame spokojní o 17:00 domov ...
 
 
Zhodnotenie ...
Oravaman nie je triatlon, je to Udalosť. Zhodou okolností sa tu zíde kopa ľudí, ktorí majú radi plávanie (niektorí ani moc nie), cyklistiku a beh, všetci majú fundamentálnu potrebu rozbiť sa strašným spôsobom počas sobotného doobedia (niektorí to berú doslova ...) a potom to náležite osláviť ...
Nenormálne dobré to bolo, a bolo fakt tak ako nebolo ... naozaj obrovská vďaka Peťovi Paľovi a celému jeho tímu za to, čo pre nás prichystali ... pretek, atmosféra, srdečnosť takto to býva naozaj oba v Zuberci ...
... a ešte aj ten Vlado Barón bol celkom dobrý ... :)
 


piatok, 26. júla 2013

Oravaman 2013 - race report

Toto nebude ľahké písanie ... a asi by bolo dobré rozdeliť článok na race report a sociálno-spoločensko-alkoholicko-turistickú časť.
Takže Race-report ...
Po minulotýždňovom hroznom trápení na Slovakname 113 s krycím názvom "Batman" som neočakával žiadne zázraky ... Na Oravu sne vycestovali už v utorok a to netradične dvoma autami ... osadenstvo prvého Ja, Jeff a Alex, druhého Danka, Jožko a Margarétka ... logisticky komplikované, ale o to väčšia zábava sa dala očakávať ...
Hneď na druhý deň ráno sme si s Jeffom prešli cyklistickú trať ...  a aby nebolo málo tak radšej 2x ... teda od penziónu Probiskô na štart a potom celú trasu a zjazd naspäť ... nejakých 92kilákov .... potom sme až do preteku robili všelijaké hovadiny ako každovečerný tenis a hlavne večrno-nočný ping-pongový turnaj ... čo, ako sa neskôr ukázalo, nebol až taký dobrý nápad, lebo v piatok ráno som sa zobudil s neskutočnou svalovicou na pravej ruke ...
Ale dosť bolo rečí okolo ... pred pretekom bolo všetko ako býva a ja som iba v kútiku duše dúfal, že počas preteku bude ako ešte nebolo ... :)
Ešte pred pretekom som oznámil Vladovi Barónovi, ako komentátorovi konečné poradie v cieli ... Jurkovič, Polanský, Vabroušek, 4. možnoVrábel ak mu nedôjde ako pred týždňom :) ... a mohli sme ísť do roboty...


Hneď po štarte sa oddelil ako blesk Šimon Žáčik a za ním osamotene nie príliš ďaleko od nás plával Dan Polanský. Potom sme nasledovali my ... silná skupinka triatlonistov ... Pavel Mužíček, Filip Kristl, Tomáš Jurkovič, Jozef Tomašovič, Peťo Vabroušek a ja ... Tak sme si tam celý čas nejako člnkovali a v celkom slušnom tempe a zároveň na krásu sme sa dostali do konca tejto dvojkilometrovej povinnej jazdy ....
Na pretekoch tohto typu, kde sa zídu triatlonisti, kanoisti, lyžiari, cyklisti, skialpinisti a ja ešte neviem aký -sti je hlavne vo vode krásne vidieť kto je kto ... za nami veľká diera a potom ešte nejaký triatlonisti (Legendo sorry ale plával si nejako pomaly, nie?) a potom ešte väčšia diera a ostatní XX-sti...
 
V depe som bol akýsi šuchtavý ... a opúšťal som ho posledný zo skupiny... dokonca ešte aj Vabrouch ma predbehol ... hovorím si v prvom depe sa tento pretek nerozhoduje a tak pohodička ...
Na prvých 3 kilometroch sa snažím nejako upratať na kosačke ... obuť sa, vydýchať a ide sa na to ... Docvakávam si Peťa a predbiehame Pavla Mužíčka ... zozadu sa približuje Filip ... toho zase odtrhávame pri prvom kopci ... je tu zjazd a Huty. Huty sú nenáročné stúpanie s profilom 2km kopec, kilometer rovina a 3km kopec ... začíname s Petrom spoločne ale každý si ide svoje ... trošku sa mu vzďaľujem ... na vrchole kopca je to asi 40 sekúnd ... ešte v prvej časti Hút predbieham Šimona Žáčika ... na vrchole už vidím Joža Tomašoviča iba asi 200m predo mnou ... teraz nasleduje zjazd, ktorý je zo začiatku celkom v pohode, iba záver je prudký s dvoma zátačkami ... cesta je ale mokrá a tak idem radšej opatrne ... tu mi Jožo uniká ale viem, že ešte nejaké tie kopce prídu.
Blížime sa na otočku okolo kužeľa a vidím, že v čele je Dan Polanský so slušným náskokom na Tomáša Jurkoviča. Dan má predo mnou náskok asi 3 minúty ... potom už vidím Joža Tomašoviča asi tak 30 sekúnd predo mnou a za mnou tak do 40 sekúnd Peťo Vabroušek ...
 
 

Takto prichádzame znovu do Zuberca a začíname stúpanie na Ťatliakovu chatu. Toto stúpanie je dlhé asi 12 kilometrov a jeho zákernosť je v tom, že je stále prudšie a prudšie. V podstate prvých 8 kilometrov trať stúpa len veľmi málo ale potom, keď už má človek toho tak akurát plné brýle to príde ...8 - 10 - 12% ... a kto pošetrí, ten tam môže získať a kto vyplytvá - skape :).
V tomto duchu pristupujem k tomuto stúpaniu ... už dva krát som videl ako vytvrdli borci predo mnou v predchádzajúcich ročníkoch v závere stúpania ( nezabudnuteľný bol hlavne meandrovitý pohyb Paľa Šurdu v prvom ročníku ale aj jazda Paľa Šimka o rok neskôr nebola v závere moc rýchla ...)
 

Niekde asi 6km pred koncom cyklistiky predbieham Joža Tomašoviča ale vidím, že Vabrouch chytá druhý dych a ide ako dobre namazaný stroj ... nenápadne sa blíži a je za mnou asi už iba 15 sekúnd ... idem si aj tak stále svoje a v závere v najprudších stúpaniach zase Petrovi unikám.
Je tu koniec cyklistiky s Peťom sa ešte stretnem v depe, prehodíme zopár slov, ako že dobré to je a tak ... ja mu hovorím, tak je to jasné ... ja budem štvrtý a ty tretí ... a vybieham, Peťo kúsok za mnou.
Asi po 100metroch mierneho stúpania začína veľké stúpanie ... ale snažím sa bežať, pokiaľ neprichádzajú úseky kde to fakt nemá zmysel ... asi po pol kilometri stretávam celú moju rodinu ako sa štverajú na vrchol ... od prekvapenia, že ma už vidia ma ani neodfotia :) ale aspoň mi zakričia , že Peťo je za mnou  dosť ďaleko ... lenže ako ďaleko je aby to bolo dosť???
 

A tak valím hore, bežím asi 2/3 stúpania ... pod vrcholom vidím ako asi to rozdávajú bok po boku Tomáš Jurkovič a Dan Polanský ... v podstate sú kúsok predo mnou .. ale v tom kopci sú to 3 minúty ...
Viem že 3 minúty ani na jedného z nich nestiahnem a tak sa sústreďujem na boj o tretie miesto ... dosť mi to pripomína minuloročný pretek. Tam som pred cieľom cyklistiky predbehol Paľa Šimka, ale on mi ukázal ako rýchlo sa dá vybaviť depo, znovu som ho dobehol, aj predbehol v stúpaní, ale v zbehu nasadil také tempo, že som ho za chvíľu už ani nevidel ... bola hmla :) a tak som bol na behu porazený a prišiel som na 3. mieste
... čo by som dnes dal za to tretie miesto ... stále mám v pätách jedovatého Vabroucha ... od začiatku preteku, od prvého záberu vo vode, nikdy sme sa nevzdialili na viac ako minútu ... tuším, že číha na mňa ako ťažký predátor na kalkuluje, kedy ma zožerie ...už som videl tých jeho majsterštuekov dosť na to aby som si vedel predstaviť čo bude ... už som na vrchole Rákoňa aj ja ...
 
 
Vabroucha nevidím a mastím dole ... nevzdávam to, stále sa snažím v klesaní bežať čo to dá, alebo skôr čo terén dovolí ... dva krát aj dosť zle stupím, ale viem ako to chodí ... vyvrtnutá noha bolí iba 10 krokov, tých je najhorších ... potom sa to urovná a v tomto hesle zbieham terénnu časť ... Petra nevidím, lebo terén je členitý, ale viem, že je niekde tam, sústredený a odhodlaný ... už iba posledné drevené mostíky, sú mokré, tak radšej opatrne  a som na asfalte.
Na asfalte okamžite zrýchľujem na max. to je v tomto prípade pod 3:10/km, asi po 300m sa obzerám a vidím červený element s blonďavou hlavou ... asi je to on, normálne mu vidím iba chrbát a tak som si zpredu nie celkom istý ... ale som, kto iný by to bol ... nie je ďaleko, odhadom 40 sekúnd a ten, kto videl Peťa skákať jeho "Vabrouchy" tak vie, akú frekvenciu mojich myšacích krokov som musel vynakladať ... je to tu, značka 3 kiláky do cieľa, je zase kúsok bližšie, ale dnes to nevzdám, keď to neposeriem v hlave, tak to nohy a srdce vydržia ... 2 kiláky stále je to možno 150 metrov, ešte môžem, našťastie sa beží dole kopcom ...
 
 
1 kilák doťahuje , ale zdá sa, že nie dosť ... len aby sa nešetril na záverečných asi 700m, ktoré sú zase mierne do kopca ... tam keď mi dôjde sa dá stiahnuť naozaj veľa ... a tak posledných 300m dole kopcom sa uvoľňujem a snažím sa trošku si vydýchnuť ... asi 200m terénnu vložku bežím tak, aby som len čo sa moja noha dotkne asfaltu, mohol začať bežať znovu naplno.
Som tam, asfalt, znovu zrýchľujem ... strašne to bolí, laktát mám až niekde za ušami, cítim, že ten beh už nie je uvoľnený ale idem ... je tam stále tých 150 metrov a už iba 300 do cieľa, už viem že to bude, že to dám a tak rozbitý úplne na šrot bežím do cieľa neskutočne šťastný ...
 

Som síce tretí ale je to pre mňa ako víťazstvo ... počkám tých 25 sekúnd na Peťa a podáme si ruky ... je to veľký borec a okomentoval to nejako takto: Jasné, že som sklamaný zo štvrtého miesta, ale zároveň som naozaj rád, že sa ti to podarilo a hlavne preto, že som ti to nenechal a bojoval som do posledných metrov ... toto si fakt cením, úprimné slová od veľkého pretekára. Hneď gratulujem aj Tomášovi s Danom ... dnes boli neprekonateľní  a jednoznačne pretek ovládli ...
 
 
Po preteku som povedal, že ja mám vlastne dnes Vianoce v lete ... prvý krát som porazil Zlínskeho Fantóma (aj keď je to iba zhodou okolností) a na bedni v kategórii nad 40 rokov, ktorú som vyhral, stáli vedľa mňa naozajstné legendy ... Peťo Vabroušek a Jarda Hýzl ... až mi to prišlo divné, čo tam medzi nimi robím, toto bola pre mňa dosť silná záležitosť a mal som ako hovorí M.N. gundže za ušami ...
 

Ospravedlňujem sa "vytrvalcom", ktorí toto náhodou prečítali do konca (nemyslím si, že ich je viac ako 10) ale je to môj blog a možno si ho niekedy prečítam aj ja po rokoch a tak som tu chcel mať zachytené všetky tie emócie a pocity, ktoré som prežíval počas tohtoročného Oravamana ... určite to nie je objektívny report, ale je to o tom, ako som to videl ja ...
Tak toto bol race report ... to ostané, čo bolo pred a hlavne po ... to bude nabudúce ...
 
 
Link na výsledky:
 

piatok, 19. júla 2013

Slovakman 113 Bátovce alebo Batman :) ?


 
Žiaľ tu nie je moc čo písať...
Už v Klagenfurte na trati sa rozhodlo o tom, že v Bátovciach veľa vody nenamútim ...
Už som pred touto situáciou stál minulý rok ... zabaliť Klagen a zajazdiť dobre Bátovce, alebo sa hrať na železnejšieho ako som a Bátovce obetovať ...
Jednoducho je jasné, že po dvoch Ironmanoch po sebe sa za dva týždne nedá ísť kvalitne pretek na polovičnej trati ... jednoducho organizmus ešte nie je schopný ísť do intenzity a je to iba jedno veľké trápenie ...
K tomu som posledný týždeň strašne veľa nacestoval ... takže už na štarte som cítil že to bude hodne utrápené ...
Nie je moc veľká sranda mať štartové číslo 1 a obhajovať víťazstvo a pritom vedieť že pretek bude jedno veľké knedlenie ... a pritom si každý myslí, že to dám ľavou-zadnou ... :)
Nič to ... aspoň som to skúsil ... a ako bolo ... takto :
Na moje prekvapenie sa plávalo v neopréne, ale voda bola fakt chladnejšia ako som predpokladal ...
Proste som po štarte skočil do vody a plával ... čelo mi hneď ušlo a ja som sa zachytil na konci druhej skupinky a plával som spolu s Filipom Kristlom, ktorého som považoval za najväčšieho súpera ...
 


V podstate som bol s plávaním spokojný ... plával som veľmi uvoľnene a pohodlne, v podstate som nemíňal zbytočne energiu a z vody som vyliezal na 9. mieste za 26:15 ... spolu s Filipom ... zatiaľ spokojnosť ... v depe som sa zdržal o nejakú sekundičku naviac, lebo som vyskúšal po dlhej dobe cyklistiku v ponožkách z taktických dôvodov ...
Skúsil som ísť prvých 3-4 km voľne a potom začať pridávať, keď sa profil trate začal zdvíhať ... tam som mal v pláne Filipa odpárať a to sa mi aj podarilo ... postupne som začal zbierať pretekárov pred sebou a na konci prvého okruhu, teda na 30. km som už bol na 3. mieste ... všetko išlo podľa plánu, len som cítil, že mi trošku dochádza para ... ešte som sa počas celého druhého kola snažil držať tempo ale už to hoodne bolelo ... druhé kolo som dokončil na druhom mieste a na prvého Vlada Sopka som strácal iba zopár sekúnd ... horšie bolo, že som na otočke videl dvojičku Lukáš Krpec a Filip Kristl asi iba 1:30 za mnou ... to znamenalo, že idú takmer rovnako ako ja v druhom kole ...
 


Na prvé miesto som sa dostal asi na 63. kilometri a zdalo sa, že som tam, kde som chcel byť ... mierne som aj ubral, lebo bolo jasné, že Vlado Sopko prvé dve kolá evidentne prepálil a teraz hodne zaostával ... ale asi som ubral až príliš ... lebo na 83. km sa okolo mňa v zjazde prehnal Lukáš Krpec a dotiahol za mnou aj Filipa ...



Filip bol spokojný s touto pozíciou a nechal Lukyho ísť a zostal za mnou ...  v tomto poradí sme prišli aj do druhého depa ... Lukáš s náskokom asi jednej minúty a zopár sekúnd, ja druhý a Filip na treťom mieste v tesnom závese ...
Depo som mal fakt rýchle a Filipovi som v depe ušiel, nahodil som tempo v akom by som si predstavolal beh a vyrazil som ... Lukášov náskok sa pomerne rýchlo zmenšoval, Filipovi som utekal a tak som trošku upravil tempo ... nebolo treba sa hnať znovu do vedenia príliš skoro ... na konci prvého zo štyroch bežeckých okruhov mi už na prvé miesto chýbalo asi iba 10 krokov ... ale povedal som si že ešte nie ... zostal som za Lukášom, ale evidentne sme obaja spomaľovali ... a Filip sa začal približovať ... približne na 7. kilometri išiel cezo mňa  a o chvíľu aj cez Lukáša ...takže som sa dostal na 3. miesto ...
 

 
Filip bežal tempo, ktoré som nedokázal akceptovať a tak som iba mierne pridal a predbehol som na konci druhého okruhu Lukyho ... lenže zozadu sa nezadržateľne blížil maďar Hankó ... ten ma zarezal v polovičke tretieho okruhu ... a žiaľ na konci tretieho opäť Lukáš Krpec ... tu som už fakt mlel z posledného a v podstate som sa iba motal po trati a nedokázal som reagovať vôbec na nič ... ešte že som vedel, že všetci ostatní sú tak ďaleko, že ma už fakt nemôžu dobehnúť ... to by som musel zastaviť ... a tak som sa domotal, rozbitý ako Čipčalový kohút do cieľa na celkovom 4. mieste ...
 


Čo na záver, pre mňa hrozne depresívny pretek ... skúšal som všetko, ale keď to nejde tak to nejde ... bol to môj najslabší výkon na trati polovičného ironmana za posledné 2 roky ...
Takže vyhral nakoniec Filip Kristl, išiel naozaj takticky ako skúsený borec a z prehľadom zvíťazil, druhý skončil borec z Maďarska David Hankó a tretí bol Lukáš Krpec z Čiech. Ešte že tak, a tak po minuloročnej zlatej sa mi tento rok ušla strieborná medaila na majstrovstvách Slovenska na tratiach stredného triatlonu ...
Link na výsledky:
http://www.triathlon.sk/images/stories/vysledky_slovakman113_absolut.pdf
 


štvrtok, 18. júla 2013

Ironman Austria 2013 - Klagenfurt

 Tento príspevok by sa ešte dal nazvať aj " O preteku, ktorý som išiel na 100% zabaliť, ale nakoniec som ho dokončil v osobáku ... :)"
IM Austria je tradičná akcia na začiatok prázdnin ... krásny pretek, len je škoda, že je vždy týždeň po mojom domácom Moraviamane ... preto ho nikdy nemôžem ísť naplno, alebo dokonca iba tréningovo ...
Budem veľmi stručný, lebo už ďalší pretek klope na dvere ... a ja fakt nestíham ...za 5 hodín je tu Jeff a valíme do Zell am See ...
Príchod : Tradične v piatok, PRO meeting a opäť tie zimomriavky byť v tom PRO cirkuse ...
Ubytovanie : Netradične ... kemp vybúkovaný už od apríla a k tomu zima ... zachránil nás Vlado Barón a partia z Nitri ... ktorí nám vybavili v ich penzióne priamo na najvyššom mieste na trati na Rupertiebergu. Bolo výborne, ďakujem za spoločnosť ...
Sobota :
Celodenný pobyt v mieste preteku va Strandbade v Klagenfurte ...
Doobeda pretekala Danka Irongirls run na 4,2km ... Stálo ich na štarte okolo 500 a dobehla 18-ta. Na to že behá iba for fun max. 2x do týždňa je to výborný výsledok. Ona ho hodnotila, že na to že nebehá, je to super ... 4,2km v čase 18:12 čo je 4:20min/km a na pohodu. Ja som je na to iba povedal, že to vôbec nie je dobré, ale je to obyčajné mrhanie neskutočným talentom, po roku aspoň trošku systematického behania by to bežala kľudne o 2 minúty rýchlejšie (možno ešte viac) a bola by bedňa .. ale to je iná story ...
Poobede detské preteky Ironkids ... Pretekajú obe naše "radosti" ... aj keď pretekaním by som to radšej ani nenazval ... obaja tesne po dobratí antibiotík, tak skôr sa bavme o absolvovaní. Navyše Jožkova fóbia zo studenej vody a celkovo jeho tragický plavecký prejav ... darmo bežal ako strela, keď vo vode dostal poriadnu nakladačku ...
Margarétka išla iba tak aby dokončila ... ale jej sa celkom darilo ... skončila 6. iba 3 sekundy od 3. miesta ...
Hlavné je, že si všetci zapretekali a nabili sme sa neskutočnou energiou ...
Večer ... výborná večera pred pretekom ... vrele odporúčam vepřo, knedlík a zelí .... a veľa ... fakt nič lepšie si večer nemôže človek dať a to hovorím s plnou vážnosťou...
Nedeľa - Pretek:
Budíček 4:30 ... spal som skvele od 20:30 som spinkal ako bábätko ... už dávno to nebolo tak dobré ...
5:15 odchod na preteky ... ideme celá rodina ... čo tam tí chudáci budú robiť celý deň, ale keď chcú, nech idú ... každopádne sa k nim okolo 12:30 pripojím, keď dokončím cyklistiku a prebehnem 3 kilometre rovno na Strandbad ... vstupenku budem mať na behu už so sebou ... :)
Profíci máme exkluzívny štart z móla ... kopu miesta, cítim sa tak nejak divne v tej bande nabušencov, odhodlaných pobiť sa o čo najlepší výsledok ... a ja má bočné úmysly ...
6:45 štart ... perfektná voda, tesne pod 20 stupňov ... plávam si pohodové tempo ... aj tak sa vo vode nič nerozhodne a ja sa aj tak nemám kde ponáhľať

 
 
 
Plávam ďaleko od skupiny... nemám záujem sa s niekym mlátiť, a radšej miniem trošku viac energie ... na začiatku 3. kilometra si to predsa len rozmýšľam, a priplávam k skupinke z jedoduchého navigačného dôvodu ... pláva sa proti slnku a ja nemusím riešiť smer, ponechám to na tích predo mnou ... aha, koho stretám vo vode ... aj keď plávam sám, snáď vždy sa stretnem s Vabrouchom :) a ešte je tu Hillary Biscay ... tak to asi musím plávať fakt dobre ona totiž plávať vie a preavidelne lezie z vody v popredí ženského poľa (možno sa čudojete ako ich poznám ... no obaja sú legendy, on aj ona majú najviac absolvovaných IM pretekov na svete ... a už som s nimi pretekam moc krát na to aby som ich nepoznal aj v neopréne a čiapke)
Už sne na poslednom kilometri a plávame kanálom do mesta ... bolia ma uši taký je tu vreskot, davy ľudí po oboch stranách trúbky, rapkáče ... proste kto nezažil nepochopí .... toto nie je nikde inde iba v Klagenfurte, plávať v 15m širokom kanáli posledný kilometer obsypanom tisícmi divákov ... plavecké dostihy ... posledná zátačka a výlez z vody ... v jednej sekunde s Peťom aj Hillary ... odmačkávam Garmin ... ej (moc slušne povedané) zasekol sa, mačkám, mačkám ... nič, zdochol ... je tam nejaký nezmyselný čas 49:13 ... to sa asi musel zaseknúť ešte niekde počas plávania, keď som do niekoho narazil ... Takže ani netuším, za koľko som vyplával, ale som dosť vpredu, tak to snáď nebude také zlé. Cítim sa v pohode, nestálo ma to moc síl ... a môže začať posledná fáza tréningu - cyklistika. Vyrážam za vreskotu divákov a pomalinky roztáčam pedále ... nikam moc sa nechcem hnať a hlavne nemám záujem predbiehať niekoho ... proste solídny tréning, zaradiť sa niekde a točiť nohami ... Hillary nechávame už niekde v depe a spolu s Vabrouchom sa bicyklujeme ... aspoň tak mi to pripadá ... tepy neviem, Garmin nešlape, pocit dobrý ... asi po 10 kilometroch sa vytvorí skupinka ... docvakli sme asi 2 borcov a nás si docvaklo asi 5 zozadu ... postupne narastieme asi na 15 kusov .... všetko iba profíci, iba jeden AG, ktorí štartoval spolu s nami ...

 



 
Tak nejako sa mi dobre ide ... v skupine nie je nuda, len niektorí jazdia vyslovene ako debili ... Predbehnú jedného, strčia sa do medzery a musím brzdiť ... po celý čas je pri nás rozhodca na motorke, v kuse na nás píska a umravňuje ... som zvedavý, kedy mu rupnú nervy a začne rozdávať karty ... to budem asi jeden z prvých na rade, domácim sa tu karty nedávajú ... ľahko sa mi ide hlavne do kopca ... tam som obyčajne v čele ... inak jazdím stále tak na 3-4 pozícii, aby som zachytil keby niečo ... Takto to v podstate ide 150 kilákov ... potom sa mi chce strašne čúrať ... zastaviť, nezastaviť? ak zastavím, pôjdem posledných 30 kilákov sáma nakúpim určite nie len tú minútu na čúranie ale asi ešte jednu ... Skúšam vydržať, ale Ruppertieberg ledva vychádzam, už to nejde udržať ... navyše sa na nás rozhodca zle pozrel a dal nám last warning ... je rozhodnuté ... na vrchole kopca zastavujem, do cieľa je to už iba cca. 20 kilákov a prevažne dole kopcom ... tak, či tak by som musel ísť hneď v depe ... a navyše keď pôjdem sám nedostanem penalty ... čo by ma fakt dosť štvalo na posledných 20 kilometroch ...
Po "prestávke" sa ocitám v území nikoho ... predbieham iba posledných AGgroupákov o kolo ... a nenápadne sa blížim k depu ... Zoskakujem, bežím a pribieham do takmer úplne prázdneho depa ... je tam asi iba 20 bicyklov ...
Teraz nastáva tá chvíľa, čo urobiť ... plán bol jednoznačný, v pohode odbicyklovať, vyklusať k jazeru a ísť sa s deťmi kúpať. Dohodol som sa s nimi, že ma počkajú na trati v blízkosti vstupu na pláž. A tak vybieham, po pomerne zadržanom kole sa cítim veľmi v pohode a beží sa mi veľmi ľahko ... a čo viac, ľudia ako keby sa úplne zbláznili ... doslova vrieskajú, trúbia, povzbudzujú po celej trati ... ešte sú asi nadšení, pretekárov je na trati málo a ich to ešte baví ... navyše je to dosť osobné, nakoľko okolo mňa nikto nie je ... pribieham na začiatok 3. kilometra a vidím zvyšok rodiny ako na mňa čakajú na dohodnutom mieste ... dávajú mi vstupenku na pláž, ale ja im hovorím, že sa mi krásne beží a tak si odbehnem ešte nejakých 10 kilometrov ... :) , beriem si ešte od Danky hodinky aby som aspoň vedel koľko je hodín ... atmosféra je stále nenormálna ... povzbudzujúcim odpovedám "Danke!" a oni hučia ešte viac .... odsýpa to nejako samo ... 

 

 
Nič, žiadna zmena ... beží sa mi krásne, prebieham centrom mesta, síce ma niekde na 18. kilometri predbieha Ivan Ježko, ale je asi jediný kto ma počas celého behu predbehne ... Je tu začiatok druhej polovice behu, zase stretávam rodinu, teraz ma už prosia aby som išiel s nimi, že načo sa trápim ... lenže ja som sa netrápil a keď som to už dotiahol na 23. kilometer ??? ... tak to u predsa nezabalím. A tak bežím ďalej, už síce nie tak ľahko, ale stále v pohode, po trati sa už motá množstvo pretekárov, ktorí sú v prvom kole, takže už to nie je ono ... ale stále dobré ... Vedel som, že kríza príde ... a už je tu asi od 28. km sa už trápim viac a bojujem s tým až na otočku v centre do 36. kilometra ... potom je už zase dobre ... cieľ sa blíži a ja chytám "druhý" ... alebo neviem koľký dych :)
 

 
 
Podľa hodiniek to vyzerá, že by som sa mal do cieľa dostať približne v čase 8:47:.. ,  a tak som tomu aj prispôsobil tempo, lenže to by usporiadatelia museli mať správne rozložené kilometrovníky ... žiaľ posledných 1200m malo 1800 a tak sa do cieľa dostávam v čase 8:50:03 ... nevadí ... cieľovú rovinku som si fakt užil, bola tam mega-fantastická atmosféra a rozhodne to stálo za to dokončiť a nie zabaliť ...
Takto nejako mimochodom som si urobil osobák o 48 sekúnd na 226km dlhej trati ... :) ... osobák v plaveckej aj bežeckej časti ... tak prečo nie ... :)
Po preteku všetko v pohode ... žiadna zásadná únava, rodina celkom spokojná, vypitého asi 5 litrov nealko-piva, kus rečí s každým, kto bol nablízku ... večer ešte dlho-dlho hore (asi do pol druhej) v Penzióne ... proste fajn deň ...
 

 
Pre štatistiku:
celkovo 08:50:03 (23)
plávanie: 00:49:13 (24)
transition 1: 00:03:17
cyklistika: 04:46:25 (25)
transition 2: 00:02:18
beh: 03:08:50 (23)
číslo v zátvorke je umiestnenie na konci danej disciplíny
bol to môj 27-ty ironman, najrýchlejší ...
Tak toto bolo o preteku, ktorý nemal byť, ale nejakou náhodou bol :)))