nedeľa, 31. januára 2010

My road to Langkawi (Malaysia 2010) 3. časť

Pôvodne som chcel vydržať ešte jeden týždeň poriadne bušiť, ale už to jednoducho nešlo. Bol som už dosť vyflusnutý a tak som zvážil pre a proti a prepol som sa do regeneračného režimu. Takže, čo sa tréningu týka nič -moc. Bol som 4x v bazéne ale vyslovene som sa tam trápil a tak som naplával iba 9 kilákov. Na bicykli som sedel tiež 4 krát, z toho 3x na koze. Dokopy to dalo iba 167 kilákov. Bežecky to bola poriadna bieda a hlavne potom keď v závere týždňa poriadne nasnežilo. Nabehal som slabých 44 kilometrov, ale veď si treba aj trošku oddýchnuť. Celkovo to dalo necelých 12 hodín tréningu. Ten nasledujúci týždeň by mal byť ovšem úplne o niečom inom. Oveľa viac sa tento týždeň pracovalo na príprave sezóny 2010. Registrácia na preteky, vybavovanie letov, ubytovania - jednoducho povedané, s Marekom sme vytvorili plán ako sa patrí. Začiatok sezóny by mal byť v znamení dvoch pretekov v priebehu jedného týždňa - prvý v Malaysii a druhý na Novom Zélande.

 Tým pádom je definitívne jasné, že nebudem môcť ísť do španielskeho Loreta. Nič sa nedá robiť, výzva v podobe týchto dvoch pretekov vo mne zvíťazila a s tréningom sa budem musieť vyrovnať v domácich podmienkach. Času na prípravu bude dosť, lebo ďalší pretek bude až 22.5 na Lanzarote. Takže Južná Afrika definitívne odpadá.

pondelok, 25. januára 2010

My road to Langkawi (Malaysia 2010) - 2.časť

Mám za sebou ďalší týždeň. Zase sa niečo podarilo potrénovať a niečo povybavovať. Ale po poriadku.
Tento týždeň mal byť skôr bežecký, ale nemalo utrpieť ani plávanie a ani cyklistika.
Plávať sa mi podarilo 3x. Nebolo to práve moc rýchlo, ale to ani moc nešlo, lebo plávanie bolo vždy až večer a to bola vždy druhá, alebo tretia fáza tréningu. Ale poriadne som si zakrauloval. Odplával som 10,8km.
Cyklistiku som tento týždeň trošku vypustil. Odtrenažéroval som 250km, všetko v pomerne miernej intenzite. Ale čo sa cyklistiky týka, prvý krát som dal 40kilákov na časovkárskej koze. Kozu som mierne zmodifikoval - znížil som riadenie asi o 30mm, posed o 15mm a posunul trošku dozadu. Ale hlavne som vymenil klasické prevodníky za oválne Rotor Qrings Aero.


Toto by bolo na dlhé písanie a nechám si to ako osobitný príspevok na moju novú stránku. Zjednodušene, už skoro tri mesiace trénujem s oválmi na normálnom bicykli a teraz mi konečne dorazili ďalšie - pre transition. Adaptácia na ovály je pomerne zložitý a zdĺhavý proces a človek sa musí vyzbrojiť poriadnou trpezlivosťou. Povedal by som, že podstúpiť tento proces cez sezónu je skoro nereálny. Ešte aj teraz po 3 mesiacoch musím šľapať pomerne opatrne - extrémne silové šlapanie s kadenciou okolo 60rpm rýchlo vedie k preťaženiu úponov hlavne v oblasti kolien. A to nehovorím, ak ich človek namontuje na kozu. Tam je tlak na kolená extrémny a preto treba byť zvlášť opatrný a jazdiť zo začiatku skôr kadenčne (aspoň 85rpm) a netlačiť moc na pílu. Najväčší problém je v tom, že ak na nich človek začne jazdiť, mal by ich mať namontované všade, a to znamená minimálne dve sady. Od oválov očakávam v každom prípade veľa. Možno ani nie tak absolútne zrýchlenie (aj keď to by som bol tiež veľmi rád, ale som realista), ale skôr zmenu štýlu jazdy - proste jazdiť viac ekonomicky, ale zostalo viac sily na záverečný beh. Takže snáď sa opatrne dopracujem k výsledku.
Beh. Tento týždeň som si zabehal. Nabehal som 105 kilometrov. Dal som si dva tempáče (10 a 15km) a ostatné všetko pomaly v kopcoch. Teraz mám pocit keď bežím na rovine, že to ide samé a bežím tak rýchlo ako sa mi chce. Keď si poviem, že pobežím 3 kiláky po 3:50, tak ich v pohode dám, potom dám 2-3 pomalšie (4:05) a potom si zase pridám, alebo aj nie - ako sa mi chce a hlavne nič nechcem tlačiť silou - pridávam len pokiaľ to ide zľahka.
Celkovo som odtrénoval 21 hodín a už začínam byť trošku uťahaný. Ešte týždeň by som to mal vydržať a potom by mal prísť regeneračný týždeň. Už sa teším.
A čo sa ešte stalo. Som Profík :)))))! V piatok mi dorazila profesionálna slovenská licencia a tak môžem konečne požiadať aj o tú ironmanskú profesionálnu. To bude ale kopec srandy :))))).

pondelok, 18. januára 2010

My road to Langkawi (Malaysia 2010)


Keďže som sa teda rozhodol, že sezónu začnem v Malaysii 27.2, tak by bolo treba nie čo ozajstné konečne potrénovať, nech tam nejdem ako tela na bitúnok :)))).
Celú zimu je to s tréningom ako na hojdačke, občas sa zadarí, občas to z „objektívnych príčin“ nevychádza a tak nie a nie sa dostať nad 15 tréningových hodín za týždeň. Ale keď som sa už rozhodol na takýmto „early štartom“, tak by sa patrilo aj niečo odtrénovať a do minulého týždňa som vstúpil s veľkým odhodlaním.
Keďže mám už iba 6 týždňov, treba sa začať seriózne pripravovať. Končím s hraním sa vo vode, kde plávanie kraulom predstavovalo tak 60%. Teraz je to 90% a fakt to bolí, lebo plávanie mávam vždy až večer a to je väčšinou 3. fáza tréningu, kedy už moc nevládzem a tak plavecké tréningy sú skôr bojom o prežitie. Celkovo som odplával 12,3km v 4. tréningoch (4 + 4 + 2,5 + 1,8). S tým sa dá žiť.
Cyklistika? Alebo lepšie povedané trenažér-bušídovanie. Odbušídoval som na trenažéri 322kilometrov a strávil som na ňom takmer 11 hodín. Trénoval som všetko – kopce, silu, kadenciu, vyliezol som na Galibier, Stelvio, prešiel som Amstel Gold race aj Tou of Flandres. Dokonca som si struhol spolu s Contadorom a spol aj Mt. Ventoux (oni šľapali na zázname s Eurosportu a ja do kopca s 2% stúpaním – takže to mali ťažšie, ale zase oni sú profíci). Je to divočina, vydržať koľké hodiny na trenažéri, ale keď musíš, tak musíš ... .Beh. Teraz dosť behám. Veď kedy, keď nie teraz v uhorkovej sezóne. Tento týždeň to dalo 85 kilometrov v piatich tréningoch. Odbehal som všeličo. 2 voľné behy (4:36/km), jeden tempový, jeden kros v poriadnych kopcoch a jeden tréning bol výbehy zjazdovky. Celkovo som odtrénoval 22 hodín – konečne číslo začínajúce dvojkou.
Uplynulý týždeň hodnotím ako obzvlášť vydarený, odtrénoval som takmer všetko, čo som chcel a prežil som. Ešte sa bojím poriadne pritlačiť na pílu, lebo predsa sa len rozbieham. Mesiac som bojoval s boľavým kolenom (ktoré som si odpísal netrpezlivou jazdou na trenažéri – o tom neskôr), ale už je to OK. Len ma to stálo mesiac iba voľného bicyklovania a bolesti na behu. Takže teraz radšej tréning vypustím, alebo skrátim. Celý týždeň som si hovoril: „V sobotu je 16. jnuára – spomeň si čo si urobil pred rokom. (Za každú cenu som chcel dobehnúť tempový beh v zime a na šmykľavom povrchu a skončilo to zranením stehenného svalu – ITBS)“. Takže v znamení nové hesla: „Viac a rýchlejšie, ale niekedy aj pomalšie a menej“ Vás zdravím a prajem veľa chuti do tréningu.

Ešte jedna perlička, ktorú som chcel napísať pri nejakom záverečnom ročnom účtovaní za rok 2009. Na Silvestra ráno som zistil, že mám najazdené v roku 2009 11953km na bicykli. To ma fakt naštvalo, lebo mal som to tak nejako spočítané, že aj keď sa budem celý November aj December flákať tak 12000 ma neminie. A tak som rýchlo zarobil dve fľaše jonťáku a Silvester – Nesilvester nasadol som na dve hodiny na trenažér. Za dve hodiny na trenažéri si píšem 60km, takže som tých 12000km prekonal. Čo ma však naštvalo, bolo to, že keď som robil Decembrový výkaz, tak som tam našiel ešte zatúlaných 60 kilákov a tak som vlastne Silvestrovskú cyklistiku vôbec nemusel absolvovať. Darmo, niekedy je treba lepšie počítať, potom sa človek nemusí toľko narobiť :)))).

utorok, 12. januára 2010

Plány na sezónu 2010 – časť prvá.

No, ako by mala vyzerať? To keby som vedel. Aj by som mal plány ako aeroplány, lenže ono to nie je také jednoduché.
V prvom rade: Nedávam si žiadne ciele, čo sa týka dosiahnutého času. Chcem iba pretekať, pretekať veľa a tak aby som mal z toho radosť. Proste chcem byť šťastný triatlonista :))))).
Teraz je dosť blbé obdobie tupého hlušenia a človek iba trénuje a vôbec nevie na čom je, niet sa s čím a ani s kým porovnať. Najhoršie je to, že ani ten tréning človeka moc nebaví. Plávať sám medzi prsiarmi na verejnosti je hrozná nuda a je to nemotivujúce. Cyklistika v podobe trenažéru je doslova cvičenie nervovej sústavy. Vydržať 3-4x do týždňa 2 hodiny na trenažéri vyžaduje naozaj železné nervy a pritom viem, že by som mal viac. Ale priznávam, že som psychická mäkkota. Beh je asi to jediné, čo neflákam. Snažím sa, bojujem, behám v mraze, vode, blate, snehu. Behám rýchlo aj dlho, kopce v teréne aj asfalt. Čo ma naozaj štve je to, že nikde na Slovensku nie je ani stopa po snehu. Absolútne sa nedá bežkovať a to ma štve. Pretože som na to dosť spoliehal. Je to ideálny spôsob ako absolvovať dlhé tréningy, ktoré by som potreboval ako soľ, ale čo sa dá robiť. Asi to budem musieť prežiť s krátkymi tréningami v trvaní do dvoch hodín. Ale späť k téme.

Už to vyzerá, že sezónu začnem 27. februára v Malajzii. Pocestujeme spolu s Marekom Nemčíkom od 19.2 do 2.3. Od tohto preteku si nič nesľubujem, lebo sa naň v podstate nedá pripraviť. Ísť z fleku 180km cyklistickú časovku bude asi poriadna pecka a potom maratón v 38 stupňovej horúčave a 100% vlhkosti. A navyše ja teplo fakt nemám rád. Ale nevadí, dúfam, že to bude pekný výlet, zavŕšený ironmanom v turistickom tempe. Ešte je stále otvorené, či budem pretekať ako Age group, alebo ako Profi. Aby som to uviedol na pravú mieru. Rozhodne sa nechcem hrať na profíka, rozhodne tam moja výkonnosť nesiaha, ale je tu možnosť, že ako profík sa budem môcť zúčastniť značného množstva pretekov, a to dokonca za jedorázový poplatok 750 USD. A kto by si nechcel zapretekať na závodoch ako je JAR, Lanzarote, Nice, Klagenfurt, Zurich .... . Len ešte stále neviem ako to bude s prihlasovaním a preto váham. Má to aj jednu tienistú stránku. Budem musieť stále vypisovať a posielať formuláre na WADA ohľadom miesta pobytu atď. Proste boj s dopingom. Ale to by som niejako mal zvládnuť. Potom sú tam samozrejme aj výhody ako je štart bez tlačenice z prvej vlny. A pretože mi všetci odplávajú, tlačenica nebude hroziť počas celej plaveckej časti. A k tomu ako bonus – férová cyklistika – aspoň v prvom okruhu. Ale zase je tu aj negatívum. SO 100% istotou sa nemôžem kvalifikovať na Hawai. Takže fakt neviem.
Ešte by tu bola možnosť skúsiť prvý pretek ako Age group (Malajziu) a potom by sa videlo. Aj keď bez poriadnej prípravy možnosť kvalifikovania sa v Malajzii vidím ako nereálnu. Ale možno by som to mohol skúsiť. Čo ak by to náhodou vyšlo a pozrel by som sa potom do Kony? Nie, že by som si na Hawaiský štart nejako potrpel, ale predsa ... . Potom by sa ovšem celá sezóna prevrátila hore nohami a asi by som si zapretekal iba u nás doma a šetril bubáky na jeseň. Takže fakt neviem ako na to. Isté je iba jedno. Začínam 27.2. v Malajzii. Potom by som chcel ísť 25.4. do JAR. Na týchto skorých termínoch je zlé, že sa mi asi nepodarí ísť do môjho obľúbeného Lloret de Mar. Predsa len by som ťažko doma obhájil, že týždeň po návrate z Malajzie pôjdem na 2 týždne sa flákať niekde do Španielska. Ale nikdy nehovor nikdy. A ako to bude ďalej. Netuším. Uvidím. Teraz musím iba poriadne začať bušiť (v rámci možností), aby to v Malajzii nebola totálna hanba :))).