nedeľa 10. júna 2018

Pressburg triathlon ... alebo expresom Kubo-Fazekaš priamo do čela pretekov ...


Po týždni povaľovania sa na Štúrovskom kúpalisku sme si to namierili rovno do samotného Prešporoku... opäť si prefúknuť priedušky a prestrečovať preležané svaly :)

Fakt číslo jedna ... stíhačka opäť zvíťazila ... systém štart – cieľ ... postupné zvyšovanie náskoku ... dobrý výkon. Nepotrebuje ďalší komentár.










... potom nasledoval hlavný program dňa šprint triatlon a vložený odvetný súboj junior a senior o šéfa domu na tento týždeň.

Na štarte bolo mooc-mooc pretekárov a pri pohľade na naspídovaných favoritov sa mi naozaj zatriasli kolená ... toto chlapče už nebudú Veľké Uľany ... toto bude iný level.

Neuľahčil mi to ani Andrej Bartaloš s Vladom Barónom ktorí sa škodoradostne pousmiali pri poznámke, že dnes bude dostať sa do prvého cyklistického balíka a teda čela pretekov ťažké ... ja som im odpovedal, že dnes je to nemožné ... ale mal som istý plán J.



... pred týždňom som to vyskúšal po dlhej dobe a už som si nepamätal ako treba začať ... začal som pomaly a bol z toho skoro prúšvih ... takže plán na dnes bol jasný ... bomby total-brutal  od prvého metra ... vydržať koľko to len pôjde a neskolabovať...

Odštartované ... nemačkám ani hodinky ... tú sekundu si nemôžem dovoliť ... začína sa môj šprint na 100 metrov ... ale čo potom? ... dávam si ďalší šprint na 100metrov a potom to hodím cez kopirák ešte 3x ... tam už narážam na stenu. Dovtedy to bolo celkom fajn bol som celkom vpredu. Asi po 500metroch ma totálne vypína ... laktát od koncov prstov na nohách až po predposledný mozgový závit ... ten posledný schopný uvažovania mi hovorí „ zvoľni ... ešte je tu záložný plán“ a tak prechádzam na variant „B“. Holt, nabudúce skúsim vydržať o 50metrov viac...

Nechávam sa predbehnúť asi piatimi plavcami a nejako to dobojovávam do konca ... tu nastáva prvý problém ... z vody leziem veľmi pomaly a aj ten prebeh k bicyklu je pomalý ... uniká mi celkom dobrý vláčik Barto – Ulbricht – Borko Riška a dve baby. Som za nimi 50 metrov ale neponáhľam sa ... lebo v depe som videl že za mnou príde Šinkanzen „Kubo-Fazekaš“ a jediné čo musím urobiť je naskočiť za jazdy ...

A tak sa aj deje ... po chvíli sa rúti vlak na tretej koľaji ... a ja si kupujem lístok ... skáčem do háku a a po chvíli máme balík pred nami vybavený ... aby sme neboli príliš ťažkí tak ihneď odpojujeme zopár zadných vagónov a ideme ďalej. Je to radosť a zároveň hrozné utrpenie sedieť v takom vlaku ... Keď ťahá Ondro motorka Kubo tak čo i len visieť v háku je na hranici mojich možností, keď ťahá Tado, tak je to o 5% ľudskejšie ... Ondro to tam riadi ako generál a žiada  nech sa na špici aspoň pretočíme ... postupne mi hladina laktátu v mojich mimických svaloch klesá na level, ktorý mi už umožňuje pousmiať sa a s úsmevom si hovorím tak OK chlapci ak chcete spomaliť ... dobre a začínam striedať aj ja ... zas každým potiahnutím špice platím  takmer bezvedomím a so zaťatými zubami a sklopenou hlavou sa snažím udržať ten Šinkanzen...

V druhom kole priberáme ďalšiu lokomotívu – Matúša Verbovského. Chvála bohu ... o 25% viac recovery času ... zároveň odpájame posledné zadné vagóny a štvor-lokomotívový vlak v zložení 3 vytuningované mašiny tesne po zábehu a jeden skoro zadretý veterán ide ďalej.

Mladí vlčáci na konci druhého kola zistili že, že úplné čelo je na dosah a tak ešte pridali. To už som bol úplne cez závit a žijem iba zo zotrvačnosti ... je tu posledná otočka okolo kužeľa a mne už chýba ten posledný náboj ... sú to zrazu dva – tri – päť metrov a je to tak ... som odpojený ... Vytuningovaní vlčáci zbadali svoju poslednú korisť  tesne pred sebou a to už proste nešlo. Dorážajú ich o pás sekúnd a ja teraz potrebujem šťastný element ... a ten prichádza ... proste šťastie občas praje aj nepripravením ... vidím, že po dobehnutí úplného čela sa zvoľnilo s 50km/h a prijateľných cca. 43km/m a tak mobilizujem všetko a za chvíľu som tam ... v úplnom čele a som šťastný ... ten pocit je normálne dojímavý ... už viem že to dôjdem úplne v čele až do druhého depa. Nechcel so seba robiť šaša a tlačiť sa dopredu ... dobre viem že som so skupiny najslabší a tak nemám potrebu chlapcom zavadzať v depe a tak prichádzam ako posledný v skupine ... ale 8. v celkovom poradí !!!

Depo tradične pomalé ale dokonca sa na chvíľu posúvam na siedmu pozíciu ... to je môj dnešný highlight J



Je mi jasné, že od tejto chvíle pretekov sa stávam štatistom ... po dvoch týždňoch behania sa zázraky nedejú a tak si iba tak bežím. Oproti minulému týždňu je to oveľa lepšie, ľahšie ... asi aj rýchlejšie. Strašne si užívam výbornú atmosféru ... moc ďakujem za povzbudzovanie. Celkom som bol prekvapený, koľko ľudí ma spoznáva. Ako beh plynie a kríza neprichádza v závere si dovolím aj trošku pridať a celkom v pohode prichádzam do cieľa. Jasné, že na behu ma predbehlo zopár pretekárov ale to je fajn len nech sa naháňajú ... najstarší z tých čo ma predbehli má o 20 rokov menej ako ja J.
Na behu registrujem aj juniora ... a viem že tento týždeň budem zase šéfovať ja ... beží dobre ale zase to niekde pobabral ... je silnejší a rýchlejší ako ja ale triatlon je aj o hlave synček ... trénuj tak ako ti hovorím a tvoja pomsta príde rýchlo a ver že ťa to potom bude baviť ešte viac...



... ešte by som raz chcel poďakovať všetkým pretekárom ... hlavne tým ktorí mi umožnili si parádne zapretekať a baviť sa triatlonom ... Denisovi a STA za pozvanie a parádne preteky


... Frantovi želám skorý návrat

... a ešte pekné záblesky ktoré stoja za vyzdvidnutie:

... Aurelove dve špice ... odpáral všetkých a potom aj sám seba

... Marek Pavúk ... už skoro dobre ... až na predposledný kužeľ to bolo výborné

... Adam Ulbricht ... veľmi pekný výkon hlavne v úvode ... si na dobrej ceste

... Maťa Mesárošová ... tak už vieš čo sú veľké preteky ... dúfam, že ťa to povzbudí a nakopne k ešte lepším výkonom ... nie že by tie doterajšie neboli výborné J ... dva preteky s 90minútovou prestávkou je trošku viac ako cez závit ... či?

Trošku štatistiky:

16. celkovo , 1. M45-49 – bolo mi dopriate zvíťaziť nie preto lebo som najrýchlejší dedko ale preto, lebo fantóm z Nových Zámkov pretekal na dvojnásobných tratiach ... a samozrejme vyhralJ

Race stats : Margarétka
Race stats : Jozef senior
Race stats : Jozef junior

štvrtok 7. júna 2018

a zase na štarte ... alebo boj s mladými vlčákmi, bandou Žáčikovcov a mojim juniorom


Neviem akým nedopatrením, ale v slabej chvíli som sa prihlásil opäť na štart triatlonu. Vybral som si ten, ktorý mi išiel vždy najhoršie, teda šprint, ale tento krát bola voľba jasná lebo to bola asi jediná vzdialenosť ktorú som schopný dokončiť ...
Voľba padla na premierový ročník Veľko Uľanského triatlonu ... a musím povedať že to bola výborná akcia bez jedinej chybičky.
Ale naspäť k tomu ako sa moja hlava v slabej chvíli rozhodla, že si dopraje po štyroch rokoch trošku viac kyslíku do mozgu a nejaký ten laktátik do svalov.
Cieľ bol jasný ... prežiť a nekráčať počas „behu“.
Doplávané ...
 Za mnou banda Žáčikovcov...

... a junior

Nejako som tajne dúfal, že ešte vyškolím môjho synátora ... ale vedel som, že cez hrubý výkon to nepôjde ... musel som tam zaradiť nejaký strategický element.
Nebudem to naťahovať ... odštartovali sme a ja vidím hneď od začiatku, že to moje plávanie je pomerne veľký prúšvih ... motám sa niekde hlboko v poli a nie a nie s tým niečo urobiť. Zostalo mi iba sa spoľahnúť na to, že sa všetci predo mnou unavia a spomalia a ja udržím svoju slimačiu rýchlosť... a tak sa aj stalo o polovičky idem pomaličky dopredu a v závere sa dokonca dostávam tam, kde potrebujem ... lezem z vody - a to doslova – a viem, že pokiaľ budem šikovný v depe, tak mi prvý balík neunikne.
Lenže, nie je ľahké byť v depe šikovný, keď to človek robí každý týždeň ... ale ja som viac ako 200 týždňov nič podobné nerobil ...  V depe som navyše stratil kontakt so všetkými favoritmi, lebo môj bicykel sa nachádzal na úplne opačnom konci depa ako bicykle tých, čo so mnou vyplávali ... prečo asi tak ??? Nevadí, v hlave sa mi premieta film z minulosti a zviera ma ten pocit, ako by som sa asi pozrel do očí deťom, keby som to v depe domotal ... bežím s bikom a som tam ... už iba naskočiť a nespadnúť ... mám ich ... nezdrhli mi. Po dlhej, dlhej dobe si užijem jazdu v prvom balíku ... teda ak ich uvisím.
Pomerne rýchlo dobiehame osamelého najlepšieho plavca Mareka Pavúka a postupne sa zbavujeme nejakých zadných vagónov... zostávame šiesti a takto to ide až do konca ... ku koncu už ledva žijem, v nohách mám celom nasr..é ale z biku zosadám na celkovo treťom mieste ... viem, že to je koniec môjho pretekania a posledná disciplína bude iba po pomalom posúvaní sa k cieľu ... ale aj tak bolo to moc pekné a som chlapcom z balíka naozaj vďačný že sa so mnou pobicyklovali ... a nešli sme zrovna pomaly ... priemer 41,5km/h so 7 otáčkami okolo kužeľa a dvoma predlhými prebehmi depa.
... keď to inak nejde tak aspoň s úsmevom
... žiaľ ja už fakt nebehávam a tak na behu budem iba štatista. Cieľ je jasný, bežať a nechodiť. Ono sa to povie, že je to iba 5 kilometrov ale po takejto cyklistike ... takto som si na bicykli nehrabol asi nikdy v živote. A tak cupitám, vidím, že všetci vlčáci z prvého balíka miznú v diaľke a ja bežím úplne sám ... ale dokedy?? Chvíľu si namýšľam, že náš náskok po cyklistike je obrovský a to sa predsa už nedá zbehnúť ... ale mýlil som sa ... dvaja Marek Pavúk a Mišo Buček to dokázali a rozbili ma ako nič ... Nevadí ... dobieham si po celkové 8. miesto, čo je pre dedka z kategórie 44-49 ktorý si po rokoch odskočil na preteky viac ako si mohol predstaviť ... v AG som samozrejme druhý lebo novozámocký fantóm Miro Ozorák bol na štarte ...
to to vyzerá, že junior ma ničí na behu ... to je síce pravda, ale je o kolo pozadu :)
... a ako to dopadlo s mojim juniorom ... rozbil som ho ... ten skončil dvanásty ... vybabral som s ním vo vode, kde nestihol náš balík a ostal sám v území nikoho. Musel tak počkať na skupinku za ním, ale tí mali po cyklistike stratu 4 a pol minúty ... síce dve a pól na behu stiahol ale ešte mi stále dve zostali .... ha ha ... prvý bod pre mňa.

To viete, nie je postatné, či skončíte v celkovom poradí na stom, či dvestom mieste, hlavné je že porazíte toho jediného, ktorého ste si vytipovali ... a to je potom ten pocit, že som doma stále šéfom ja ... uvidíme dokedy.

Okrem nás pretekala aj malá stíhačka ... a tá zašla svoj štandard ... trinásty štart a trináste víťazstvo ... ale o nej písať nebudem aby si o sebe zase moc nemyslela na to má ešte času dosť...



pondelok 21. decembra 2015

1. kolo slovenského pohára žiakov v aquatlone- Nové Zámky


Nikdy sme sezónu nezačínali tak skoro, ale Nové Zámky nám ponúkli perfektnú možnosť odtestovať sa, kde sa nachádzame po jesennom prípravnom bloku.
Pre náš nový klub to bola mimoriadna udalosť, lebo to boli prvé preteky v jeho histórii. A ako sa nám viedlo? Mimoriadne dobre.

 
Najmladší žiaci, nádeje do 11 rokov pretekali na trati 200m plávania a 1km beh a pretekali spoločne aj so svojimi staršími kamarátmi z kategórie mladších žiakov (do 13 rokov).



Tu sa predstavila Margarétka Vráblová. Svoju 200-ku zvládla profesionálne ... začala s rozvahou a po prvej 50-ke bola posledná, čo veštilo, že všetko bude v poriadku. Postupne sa prepracovávala dopredu ... až nakoniec doplávala prvá medzi najmladšími dievčatami v čase 3:00,8.  Je to celkom pekný osobáčik a zase sme sa posunuli o krôčik vyššie...
 
Na 1 km behu vybiehala prvá , ale s minimálnym náskokom na svoje súperky. Predviedla ale parádny bežecký výkon, trať preletela najrýchlejšie na 3:54,8 a pomerne jasne zvíťazila. Predbehol ju iba jej večný súper Boris Bátovský.
 
Margarétka sa počas jesene posunula na ďalší level a je na dobrej ceste byť v lete pripravená...


Potom spoločne štartovala kategória starších žiakov a kategória FIT (bez rozdielu veku). Preketalo sa na tratiach 400m plávanie a 2km behu. V týchto pretekoch sa predstavili obaja naši Jožkovia ... Vrábel aj Gašpar.


Jožko Vrábel po prvý krát pretekal na dlhších tratiach (posunul sa o kategóriu vyššie) a Jožko Gašpar vekom dorastenec si skúsil kategóriu FIT.

 
Plávanie malo byť hlavne pre Jožka Vrábla zásadným testom toho, čo v jeseni urobil. Svoju 400-ku odplával tak na trojku. Dopustil sa zásadnej chyby, že si zle založil okuliare a následne mu ich hneď po štarte zaliala voda. Potom mal problém skoro pri každej obrátke, kde sa sústredil či vôbec niečo vidí a už menej sa sústredil na samotný výkon. Popri tom všetkom zabudol počítať bazény a svoj výkon zakončil namiesto finiša efektnou kotúľovou obrátkou a odrazom... Výsledný čas na 400m 5:58,4 bol slabší ako sme si naplánovali, ale ešte ho úplne nedištancoval z pretekov.
 
Jožko Gašpar plával úplne parádne. Túto jeseň urobil zásadný výkonnostný skok a myslí, že potenciál zlepšovania sa je stále obrovský. Plával krásne, vyrovnane a svoju 400-ku odkrútil za 5:29,5.

Chlapci tak išli do behu na 2 km s rôznymi cieľmi. Jožko Vrábel musel zabrať, aby sa posunul vyššie a Jožko Gašpar bol po plávaní najrýchlejší v kategórii Fit a tak išlo o to, udržať pódium.
 
Jožko Vrábel rozbehol beh uvoľnene a primerane rýchlo. Ako jediný nespomaľoval, ale svoj beh stupňoval a v závere sa posunul do úplného čela aj pred dvojicu dievčat Nora Jenčušová a Zuzana Daňová, ktoré mali po plávaní pomerne zásadný náskok. My berieme preteky tak ... keď sme pred Norou, tak je to dobre, keď sme za ... mohlo to byť lepšie J. Jožko preletel bežeckú časť na 7:28,5, čo bolo o triedu inde ako všetci ostatní a zaslúžene vyhral.
 
Jožko Gašpar zviedlol nerovný boj s chalanmi v najlepších dospeláckych rokoch. Bežal, podľa mňa jeho zatiaľ životný beh za 8:24,8, ale nakoniec to stačilo na 4. miesto. Viem, že bol po pretekoch trochu smutný a medaila by mu určite urobila obrovskú radosť, ale predviedol, že vie nielen plávať, ale aj beh mu pôjde.  Potrénujeme ... a výsledky sú iba otázkou času.
 
Po dobrom obede a vyhlásení sme sa celá naša 5 členná výprava pobrali domov s medzipristátim v Trenčíne na vianočných trhoch a v pizzérii Vega, kde sme sa doslova prežrali pri príležitosti ukončenia starej sezóny a začiatku tej novej :) ... a bolo nám moc a moc dobre.
Tak toto boli naše prvé TRIsport - ťácke preteky a hneď dve víťazstvá v slovenskom pohári!!!
Ešte nakoniec moc ďakujeme usporiadateľom v Nových Zámkoch za perfektne zvládnuté preteky, dokonale zvládnutý systém štartovania Gundersenom a za výbornú atmosféru pri obede a vyhlasovaní.
Želáme všetkým krásne a pokojné Vianoce a veľa šťastia, zdravia a úspechov v Novom Roku!!!

piatok 11. decembra 2015

Nový „dospelák“ v TRIsporte: Marek Mišík


Novým členom športového klubu TRIsport je Marek Mišík. Marek býva v Dúlove, čo nie je až tak ďaleko od Novej Dubnice a tak sme ho oslovili, či by sa nechcel stať súčasťou TRIsportu.

Mareka som spoznal myslím na 2. ročníku Oravamana, teda v roku 2012. Nesmelo ma poprosil, či by sa som mnou nemohol vyfotiť a vykal mi. Pomerne značne ma to zaskočilo ... nestáva sa mi, že by sa niekto chcel so mnou fotiť ... teda, keď nerátam Mareka Nemčíka ... ktorý je pripravený fotiť vždy a všade :). 


Postupne som zistil, že Marek Mišík je športovec telom aj dušou ... ako mladý hrával futbal,futsal a bol vynikajúci bežec (nie že by mu to teraz nebehalo). To, že začal jazdiť na bicykli bolo v podstate dané. Súťažil v BMX, no postupne prešiel k futbalu. Na základnej škole naháňal bratov Velitsových. To už bol slušný základ pre multišportové aktivity.
   Minulý rok sme spolu odjazdili zopár cyklistických tréningov a musím povedať, že ma poriadne popreháňal. Niekedy som bol celkom rád za je ho zadným kolesom.
Marek sa v posledných sezónach zúčastňoval pretekov slovenského pohára v triatlone aj duatlone.
   Toľko základné predstavenie, nechajme radšej hovoriť jeho:


Marek, skús sa predstaviť jednou, dvomi vetami. Čo ťa priviedlo k triatlonu? Kedy si tento šport objavil?
Cestoval som domov z futbalového tréningu asi 14 ročný a jeden kamarát mi hovoril ako by chcel vyskúšať tento šport. Keď som prišiel domov, tak som pozeral videá z pretekov a oslovilo ma to tak, že som si povedal že keď skončím z futbalom určite si to vyskúšam. 

Čo ťa na triatlone baví a prečo si ochotný trénovať?
To že sa človek spolieha sám na seba. Neviem či sa to dá nazvať trénovaním, ale keď behám, alebo bicyklujem ,vidím kus prírody, stretávam nových priateľov a človek sa hlavne odreaguje, alebo zničí...:)


Viem, že si usporiadateľom tradičného jesenného behu okolo Dulova. Povedz nám niečo o tomto podujatí.
Ide o jedno z najstarších podujatí(ktoré nevymizlo z kalendáru). Každým rokom je viacej detí čo ma teší dvojnásobne. Trocha sa obmenil usporiadateľský  tím ľudí, staršiu generáciu ,ktorá spravila veľa, vymenila mladšia .Asi by nám bolo ľúto, aby prestalo niečo čo dlhodobo funguje.


Pomerne často  je vidieť na facebooku tvoja fotka na horách. Či už na skialpoch, alebo na turistike. Pravdepodobne máš silný vzťah k horám a outdoor aktivitám. Povedz nám niečo o tom.

Hory ma ľakajú a chodíme tam pomerne často hlavne s priatelkou,či si zabehať,alebo turistika. V zime  hlavne na skialpoch čo poslúži aj ako dobrý tréning a mám z toho aj potešenie.




 Aké máš plány na sezónu 2016?
19.12 21km Žilina, potom na jar Duatlonové preteky, ČSOB maratón  na začiatok sezóny a potom časť Slovenského pohára v triatlone a HalfIrona MSR. Možno aj nejaké preteky v CZ. Ešte to musím popozerať.

Na záver. Čo ťa presvedčilo k tomu, že si sa stal súčasťou TRIsportu?
V prvom rade ľudia, ich myšlienka práce z mládežou a v neposlednom rade  Jozef Vrábel  Je to česť a motivácia pracovať na sebe ,s talentovanými športovcami ktorí v tom klube vyrastajú pod jedným z naj  triatlonistov aké Slovensko má a malo.

štvrtok 3. decembra 2015

Nové tváre v TRIsporte – Jožko a Nikolas Gašparovci

Po zaregistrovaní nášho klubu do Slovenskej triatlonovej únie sa začíname rozrastať. Ešte pred oficiálnym začiatkom účinkovania klubu sme mali upečenú dohodu s našimi kamarátmi Jožkom a Nikolasom Gašparovcami, že nás v tom nenechajú samých a budú pretekať s nami.


Jožko a Nikolas so svojim vzorom Richardom Vargom

Mnoho ľudí si myslí, že TRIsport bol založený ako „rodinný“ klub a je spojený iba s menom Vrábel. Rád by som to vysvetlil, že to tak nikdy nebolo myslené a od začiatku sme otvoreným klubom.
   Nejako sme však začať museli a tak sa so značkou TRIsport stotožňovali hlavne Jožko a Margarétka Vráblovci a ich rodičia.
   Všetci doterajší členovia klubu, teda rodina Vráblová, sme veľmi šťastní, že do klubu vstupujú naši dlhoroční kamaráti Jožko a Nikolas Gašparovci.





Takto chalani začínali ...

   Všetky deti v klube sa poznajú už dlhé roky, vlastne už si ani presne nepamätám od kedy, tak je to už dávno...
  Už niekoľko rokov každodenne spolu plávajú, absolvovali sme spolu niekoľko cyklistických tréningov, dokonca sme v lete boli spolu na sústredení v Štúrove a na Starej Myjave.







Budem písať v prvej osobe, teda za seba, lebo chcem aby tento článoček bol osobný. A to preto, lebo som si  postupom času týmto chlapcom vybudoval určitý vzťah.

S chlapcami aj ich maminou Beátou sa stretávam už roky a viem čím si prešli a ako sa boria so životom.

V prvom rade musím povedať, že chlapci sú dobrí. Tým myslím, že sú nesmierne priateľskí a dobrosrdeční. Je medzi nimi iba rok a pol rozdiel, ale každý sú úplne iný. Starší Jožko je neuveriteľne zhovorčivý, otvorený, veselý ... taký malý nezbedník, zato mladší Nikolas je utiahnutejší, mlčanlivejší, ale rovnako správny chalan ako Jožko. Nikdy som od chlapcov nevidel ani náznak nejakého zlého úmyslu, podrazu ... proste je to presne materiál pre náš klub.






Chlapci nie sú žiadny triatlonový začiatočníci. Majú už odpretekaných niekoľko sezón v žiackych kategóriách v Slovenskom pohári v triatlone. Dokonca v roku 2012 Jožko Gašpar dosiahol celkové tretie miesto v celkovom poradí v kategórii mladších žiakov.
 S ďalším vzorom ... Petrom Saganom
... a s ďalším,  Jožko so svojou maminou

To že sa venujú tomuto krásnemu športu je hlavne zásluha nesmiernej obetavosti ich mamy, ktorá roky bojuje s veternými mlynmi a iba vďaka jej totálnemu obetovaniu chlapci mohli trénovať a pretekať. Poznám veľmi dobre celú históriu ich trénovania a pretekania, viem že chlapci chcú a keď budú mať vytvorené primerané podmienky budú napredovať... Viem, že im nevadí každodenne ráno vstávať a skákať do vody a trénovať. Obaja aj s maminou a tatinom milujú cyklistiku ... behanie ich síce bolí, ale na to sme tu my, aby sme ich z tejto chorôbky vyliečili :) ...
 Počas tréningového kempu na Starej Myjave ... tréningový Superprestige cup, na štarte všetci TRIsporťáci, dokonca aj s pani Vráblovou :) - hlavný rozhodca Miško Varga, pretekali aj také hviezdy ako Simon Brunovský, Matúš Haďák Kozlovský a Ivetka Tothová ...


Tréning duatlonu, kompletný TRIsport + Maťo Mičík a Samko Brunovský ... Stará Myjava


Tak milí Jožko a Nikolas vitajte v TRIsporte, nech ste s nami šťastní ...

Reakcie:

Jožko Vrábel
Chalani sú veľmi milí, dobre sa mi s nimi chytali ryby. Sú príjemne ukecaní v bazéne... Som veľmi rád, že budeme spolu pretekať za TRIsport.

Margarétka Vráblová
Som  veľmi rada, že budú so mnou v klube. Podľa mňa sú veľmi dobrí kamaráti a vždy ma na pretekoch povzbudzovali. Vedia veľmi dobre plávať a bicyklovať.