štvrtok 7. júna 2018

a zase na štarte ... alebo boj s mladými vlčákmi, bandou Žáčikovcov a mojim juniorom


Neviem akým nedopatrením, ale v slabej chvíli som sa prihlásil opäť na štart triatlonu. Vybral som si ten, ktorý mi išiel vždy najhoršie, teda šprint, ale tento krát bola voľba jasná lebo to bola asi jediná vzdialenosť ktorú som schopný dokončiť ...
Voľba padla na premierový ročník Veľko Uľanského triatlonu ... a musím povedať že to bola výborná akcia bez jedinej chybičky.
Ale naspäť k tomu ako sa moja hlava v slabej chvíli rozhodla, že si dopraje po štyroch rokoch trošku viac kyslíku do mozgu a nejaký ten laktátik do svalov.
Cieľ bol jasný ... prežiť a nekráčať počas „behu“.
Doplávané ...
 Za mnou banda Žáčikovcov...

... a junior

Nejako som tajne dúfal, že ešte vyškolím môjho synátora ... ale vedel som, že cez hrubý výkon to nepôjde ... musel som tam zaradiť nejaký strategický element.
Nebudem to naťahovať ... odštartovali sme a ja vidím hneď od začiatku, že to moje plávanie je pomerne veľký prúšvih ... motám sa niekde hlboko v poli a nie a nie s tým niečo urobiť. Zostalo mi iba sa spoľahnúť na to, že sa všetci predo mnou unavia a spomalia a ja udržím svoju slimačiu rýchlosť... a tak sa aj stalo o polovičky idem pomaličky dopredu a v závere sa dokonca dostávam tam, kde potrebujem ... lezem z vody - a to doslova – a viem, že pokiaľ budem šikovný v depe, tak mi prvý balík neunikne.
Lenže, nie je ľahké byť v depe šikovný, keď to človek robí každý týždeň ... ale ja som viac ako 200 týždňov nič podobné nerobil ...  V depe som navyše stratil kontakt so všetkými favoritmi, lebo môj bicykel sa nachádzal na úplne opačnom konci depa ako bicykle tých, čo so mnou vyplávali ... prečo asi tak ??? Nevadí, v hlave sa mi premieta film z minulosti a zviera ma ten pocit, ako by som sa asi pozrel do očí deťom, keby som to v depe domotal ... bežím s bikom a som tam ... už iba naskočiť a nespadnúť ... mám ich ... nezdrhli mi. Po dlhej, dlhej dobe si užijem jazdu v prvom balíku ... teda ak ich uvisím.
Pomerne rýchlo dobiehame osamelého najlepšieho plavca Mareka Pavúka a postupne sa zbavujeme nejakých zadných vagónov... zostávame šiesti a takto to ide až do konca ... ku koncu už ledva žijem, v nohách mám celom nasr..é ale z biku zosadám na celkovo treťom mieste ... viem, že to je koniec môjho pretekania a posledná disciplína bude iba po pomalom posúvaní sa k cieľu ... ale aj tak bolo to moc pekné a som chlapcom z balíka naozaj vďačný že sa so mnou pobicyklovali ... a nešli sme zrovna pomaly ... priemer 41,5km/h so 7 otáčkami okolo kužeľa a dvoma predlhými prebehmi depa.
... keď to inak nejde tak aspoň s úsmevom
... žiaľ ja už fakt nebehávam a tak na behu budem iba štatista. Cieľ je jasný, bežať a nechodiť. Ono sa to povie, že je to iba 5 kilometrov ale po takejto cyklistike ... takto som si na bicykli nehrabol asi nikdy v živote. A tak cupitám, vidím, že všetci vlčáci z prvého balíka miznú v diaľke a ja bežím úplne sám ... ale dokedy?? Chvíľu si namýšľam, že náš náskok po cyklistike je obrovský a to sa predsa už nedá zbehnúť ... ale mýlil som sa ... dvaja Marek Pavúk a Mišo Buček to dokázali a rozbili ma ako nič ... Nevadí ... dobieham si po celkové 8. miesto, čo je pre dedka z kategórie 44-49 ktorý si po rokoch odskočil na preteky viac ako si mohol predstaviť ... v AG som samozrejme druhý lebo novozámocký fantóm Miro Ozorák bol na štarte ...
to to vyzerá, že junior ma ničí na behu ... to je síce pravda, ale je o kolo pozadu :)
... a ako to dopadlo s mojim juniorom ... rozbil som ho ... ten skončil dvanásty ... vybabral som s ním vo vode, kde nestihol náš balík a ostal sám v území nikoho. Musel tak počkať na skupinku za ním, ale tí mali po cyklistike stratu 4 a pol minúty ... síce dve a pól na behu stiahol ale ešte mi stále dve zostali .... ha ha ... prvý bod pre mňa.

To viete, nie je postatné, či skončíte v celkovom poradí na stom, či dvestom mieste, hlavné je že porazíte toho jediného, ktorého ste si vytipovali ... a to je potom ten pocit, že som doma stále šéfom ja ... uvidíme dokedy.

Okrem nás pretekala aj malá stíhačka ... a tá zašla svoj štandard ... trinásty štart a trináste víťazstvo ... ale o nej písať nebudem aby si o sebe zase moc nemyslela na to má ešte času dosť...



Žiadne komentáre: