nedeľa, 29. apríla 2012

Slovakman 2011

Len veľmi ťažko sa odhodlávam dopísať report z posledného preteku sezóny 2011, lebo ten ma poznamenal na dlho .... Bol to ten najdepresívnejší pretek, aký som kedy išiel a hneď po ňom so ukončil sezónu ...
Ale je tu sezóna nová ... polroka som sa z toho dával dokopy a snáď sa to nejako podarilo aj vďaka Marekovemu neustálemu kibicovaniu ...
Je načase urobiť konečne za sezónou 2011 urobiť hrubú čiaru a snáď to urobím týmto článkom.
Takže ako to bolo.
Na pretek som sa veľmi tešil, možno až priveľmi ... ani som si v tom nevšimol, že stále viac a viac času trávim na cestách a v robote a trénujem menej a menej ... jednoducho nebolo času. Myslel som si, že to nejako ešte potlačím a výborná forma z Moraviamana a Bátoviec vydrží ...
Už deň pred pretekom Mareček poznamenal, že som ako bambulo ... áno váha išla hore a asi forma dole :)
Ale kašlať na to ... ide sa pretekať. Slovakman je po prvý krát preložený z Nitry do Piešťan ... pre mňa supervýhoda ... môžem na preteky pekne ráno z domu, mám to na štart necelých 40 minút.
Nebudem rozpisovať, čo bolo pred a tak začnem hneď pretekom. Nejako som sa nasúkal do nového Helixu 2, ktorý som mal na sebe iba 2x. Starý som totálne roztrhol a tak som musel pred pretekom riešiť aj túto nemilú vec. Zdalo sa mi, že starý Helix mi bol trošku veľký (SM) a tak som išiel do menšieho ... teda najmenšieho SX. Na to aby sa človek doňho narval, naozaj nesmie mať nadváhu ... asi aj preto som do toho išiel ... bude to každoročne taká motivácia ... dostať sa na pretekársku váhu ... a keď nie, tak dostanem pokutu v podobe nutnosti kúpiť väčší neoprén :))). Tak som sa nejako do tej gumy nasúkal a postavil na štart.
Odštartovali nás a začala tradičná mydlenica vo vode. Poriadne som to schytal, tak na prvých 200 metroch, okuliare plné vody, hlava dobitá ... ale žijem a aj priestoru už je viac. Naozaj zase to to musím napísať. Štafety NIKDY s hlavným pretekom ... sú nabudení a bijú tých ktorí potrebujú začať voľnejšie.
Ale OK ... plávam ďalej. Už je to v pohode, vylejem vodu z okuliarov a plávam si v kľude. Plávajú sa 4 okruhy a pri prebehu do druhého vidím, že som dosť vpredu ... možno až príliš, neprepálil som to? Teraz už je zbytočné nad tým rozmýšľať, plávam ďalej ... V priebehu ďalších kôl ma predbehnú asi dvaja ... neviem či štafeťáci a už vybieham z vody ... depo je plné pozriem na Garmina ... je tam 53 minút ... s tým som spokojný ... žiaľ je to to posledné, čo som na mojom Garmine v ten deň videl. Vyzliekam neoprén a s rukávom strhávam aj Garmin ... hnusne zanadávam a idem ďalej. Vlado Baron mi ho zdvíha a dáva mi vedieť, že bude uňho...

Beriem kosačku, už tam chýba asi 6 kôl ... Andrejovo, Karolove, Vabrouchove, Šimiho, Pavla Kašpárka a Štupiho ... Posledných troch menovaných ale vidím tesne pred sebou ... takže OK. Ale ako teraz ... neviem aký je čas preteku, tepy ... nič a tak proste pedálujem. Hneď na prvej zátačke predbieham Pavla Kašpárka ... tuším má defekt, po nejakých 2 kilákoch Štupiho a za chvíľu aj Šimiho. Ten začína pomalšie ... takže to nič neznamená ... pomerne rýchlo sa im vzďaľujem. Prichádza mi vhod, že som sa na trati stretol nejako s Palim Šimkom (už sa nepamätám, či som ho dobehol ja, alebo on mňa) ... ideme asi 10km spolu ... chvíľu ja chvíľu on ... potom mu unikám a som úplne sám. Do kelu ... nejdem moc rýchlo? Podozrivo im unikám, ale keď vidím Karčiho Džalaja a Vabroucha ako letia ... tak sa mi zdá, že sa iba tak knedlím ...

Na otočke zisťujem situáciu ... za mnou sa sformovala myslím trojica Šimi, Michal Urbánek a Luky Krpec. Za nimi asi 2 minúty Ivan Ježko a za ním zase tak 2 minútky Miško Kulich. Nič viac som nesledoval ... Takto to išlo celých 180km ... akurát to, že možno do 90-teho kiláku som im unikal a sťahoval Andreja Orlického a druhých 90 kilákov oni sťahovali mňa.


Nakoniec to dopadlo tak, že od skupiny sa oddelil Michal Urbánek na posledných cca. 20 kilákoch dobehol ma a predbehol ... ja som dobehol Andreja a predbehol ... on ma predbehol zase keď som si na príjazdovej ceste vyzúval tretry a tak som prišiel za ním. Šimi s Lukym si ma vychutnali a prišli tak 5 sekúnd za mnou.


Takže v depe sme sa stretli piati. Sedeli sme všetci vedľa seba na lavičke a obúvali sme maratónky ... fakt husté ... toto som ešte nezažil piati vybiehame naraz :)))
Pri vybiehaní ešte vidím, že práve prichádza Ivan Ježko ... takže je tak asi 2 minútky za nami ... na poslednej otočke bol Miško Kulich za mnou tak 5 minút a vzhľadom na jeho beh je jasné, že je iba otázkou času kedy sa zozadu prirúti :).

A tak bežíme ... zo začiatku dobré ... tak po prvom kilometri sa ukazuje ako kto pôjde ... Michal Urbánej vyštartoval najskôr, tak je vpredu, potom ide Andrej a Šimi. Za nimi ja a potom Lukáš. Vzdialenosti sa zväčšujú a tuším, že takto to asi na nejakú dobu bude ...
Oproti vidím Karola, má poriadny náskok a beží výborne. Po hodnej chvíli vidím Vabroucha, ten mi už z diaľky oznamuje, že zablúdil a nadbehol si asi tak kilometer ... ale v jeho očiach vidím to zabijácke odhodlanie a chladnú kalkuláciu ... určite mu už jeho kalkulačka v hlave vyrátala ako musí bežať a kedy Karola dorazí :)


Určite sa pýtate, kde je tá strašná depresia ... veď to vyzerá ako pohodový pretek ... určite už kopa z emócií vyprchala, ale verte mi, počas behu som si prešiel ozajstným očistcom, a snáď tisíc-krát som si položil otázku "Prečo to robíš?" a verte mi nenašiel som jedinú racionálnu odpoveď ... povedal som si vybodni sa na to ... keď si chceš zapretekať, je tu kopa kratších pretekov, kde sa nemusíš takto mordovať ... Fakt mi to nešlo, trpel som ako HOVADO a len som videl ako sa mi chalani vpredu vzďaľujú a tí čo sú za mnou sa približujú ...
Nemal som ani len blbé hodinky aby som aspoň tušil ako bežím ... v druhom kole mi podala Danka svoje digitálky (týmto sa jej chcem ospravedlniť ešte raz za to zvresknutie po nej, ale kľudne som jej aspoň 3x povedal, že potrebujem jej hodinky a ona mi stále iba podávala nejakú fľašu s vodou a absolútne nevnímala, čo jej hovorím ... naozaj zafungovalo až zúfalé zarevanie "Tvoje hodinky!!!"... trvalo asi pol okruhu, kým som sa naučil ktoré tlačítko je na čo :) ... potom som bol schopný aspoň odmerať čas na jedno polkolečko, a keďže malo 3,5km ... tak som nejako vykalkuloval tempo ... bolo stále pomalšie :).


Niekde vo štvrtom okruhu ma predbieha Lukáš v piatom Miško Kulich, hlava nefunguje a ja sa iba motám po trati ... vidím, že sa trápia všetci ... je horko, slnko pečie a fúka vietor ...
Je tu koniec piateho kola, musím ešte jedno, snáď sa teraz nezlomím, už je to iba 7 kilometrov do konca sezóny (áno počas behu som presvedčil sám seba, že sa už v tomto roku na štart nepostavím) ... tak nech tým posledných 7 kilákov stojí za to ...
Na otočke do posledného kola zisťujem, že Ivan je už za mnou do minúty ... hovorím si skúsim to udržať a tak z posledných síl sa snažím pridať ... aspoň ja to tak cítim, aj keď to tak asi nevyzerá ... Blížim sa k otočke vidím, že Lukáš je tak 3 minúty predo mnou, ale kde je Miško ... ten už predsa bol pred Lukášom ... Potom ho vidím, je tesne za ním a trápi sa ... v tom úplne prepínam a hovorím si "Tuje tvoja šanca, urobiť z katastrofy aspoň slušný záver", neváham ... v priebehu sekundy sa mením z teliatka určeného na porážku na Terminatora a letím ... teraz to už aj musí vyzerať ... Miška Kulicha predbehnem do  kilometra ... Ivan pridal, ale ja ešte viac, viem, že keď bežím v tomto tempe, nikto ma nemôže dobehnúť ... Poslednú občerstvovačku iba preletím a je tu posledných 1,5km po hrádzi ... dokonca už vidím pred sebou aj Lukáša ... rýchlo ho sťahujem ... ale už ho asi nedám ... nakoniec dobieham za ním tak necelých 100metrov ...

Pred cieľom ma už čakajú moje drahé deti, že si prebehnú cieľom so mnou  a tak ich beriem za ruky a cez cieľovú bránu prebiehame spoločne ... Našťastie tu boli tie posledné 4 kilometre, tie mi urobili z úplne strateného dňa aspoň niečo pozitívne ... bežal som ich v tempe 4min/km ... z toho vyplýva, všetko je v hlave a tá dnes nefungovala ...
Ako to celé dopadlo, pretek som išiel za 9:09:33 (plávanie za 53:31, depo 1:35, cyklistika 4:48:32, depo 1:06, maratón 3:24:47 ) ... je to môj druhý najrýchlejší čas ... tak prečo si zúfať :)


Celkovo som skončil na 7. mieste, druhý v AG tradične za Vabrouchom ... ale hlavne je tu placka z Majstrovstiev Slovenska v dlhom triatlone. 3 miesto za Karolom Džalajom a Andrejom Orlickým. Takže opakovanie z polovičky z Bátoviec, len chlapci predo mnou si prehodili poradie. Pre úplnosť musím poznamenať, že predo mnou bol aj vetrán Šimi ... ale on je už starší pán a tak bol hodnotený s nimi :)

Slovakman 2011 bol naozaj pre mňa ťažký pretek ... ale vytrápil sa asi každý ... hodne si to dal aj Marek, ktorý tak absolvoval svojho 30. Ironmana a jeho séria v roku 2011 ešte pokračovala a zastavila sa na čísle 33 ... zase mám čo dobiehať (to som bol už iba nejaké 2 kúsky za ním a zase je to desať ... a keďže on už písmenká DNF nepozná, tak ho asi nedám ... pri jeho apetíte :) )
A keďže som si povedal, že je koniec sezóny, tak je ... nikto ma nedostane na žiadny štart a tak robím hrubú čiaru za sezónou 2011, kde som odpretekal iba dva ironmany, dve polovičky a jeden olympijský triatlon a Oravaman. Zato som zašiel svoje dva najrýchlejšie časy a aj výsledkovo to bola určite najlepšia sezóna ... a tak mi nezostáva nič iné len si poriadne oddýchnuť a o rok to skúsiť znova, s čistou hlavou a pozitívne naladený ... Howk koniec :)