piatok, 17. apríla 2015

Víkendový maratón - Turčianske Teplice a Košice

Posledný víkend sme si poriadne užili. Rozhodli sme sa štartovať aj v sobotu aj v nedeľu a dať si tak okružnú jazdu cez Slovensko.


Nabalili sme sa poriadne, museli sme zobrať kompletné triatlonové náradie a vyrazili ...

V sobotu sme mali naplánované preteky Slovenského pohára v akvatlone v Turčianskych Tepliciach. Pre žiakov to boli zároveň aj majstrovstvá Slovenska, takže pre nás sa jednalo o veľkú prioritu ...

Najskôr sa na štart postavila Margarétka. Po neuveriteľne bojovnom výkone, kde vyplávala druhá z vody si niekoľko krát vymenila počas behu vedúcu pozíciu so súperkou a nakoniec dobehli úplne naraz aj podľa časomiery aj fotky. A tak sa stali obe víťazkami ... Ale aby som len nechválil, Margarétka sa v zápale boja dopustila technického priestupku a robila kotúľové obrátky, hoci boli zakázané ( povedali sme si to asi 10x). Nakoniec nedostala penalizáciu, hoci by si ju právom zaslúžila, ale nikto neprotestoval. Ja som na to upozornil, ale nechalo sa to tak, že dievčatá vyhrali obe ...

 
 
Potom prišiel na rad Jožko. Nemali sme veľké oči, lebo jeho plávanie stále nie je také ako by malo byť. Povedali sme si, že ideme do toho a urobíme to najlepšie ako sa bude dať...

Jožko nenormálne bojoval a dlho sa vo vode držal na treťom mieste, nakoniec vybiehal z vody naraz na 4. a 5. Mieste s malou stratou. Na behu ale predviedol perfektný výkon, rýchlo sa prepracoval na 3. miesto a dokonca sa celkom pekne približoval k druhej priečke. Nakoniec z toho bolo perfektné 3. miesto v majstrovskom preteku. Všetci sme boli neuveriteľne šťastní ...

Tu musím povedať, že mimoriadne pozitívne sa prejavilo sústredenie s Michalom Vargom a Triaxom na Makarskej, lebo partia chalanov zo sústredenia brala všetky tri medaile. Miško, ešte raz ďakujeme za krásne chvíle na sústredku !!!

Detské výkony ma natoľko nadchli, že som sa poobede išiel dokonca zaregistrovať aj ja ... a postavil som sa po prvý krát na štart...
 

Mal som obrovské obavy, čo z toho bude. Vedel som, že vo vode to bude v pohode. Keď odplávam to, čo bežne na tréningu, tak to bude v pohode stačiť, ale beh ... to bola obrovská neznáma. V tomto ruku som možno raz bežal tempo 4:15/km, inak som behal iba pomalšie. Nabehaného síce mám dosť, ale fakt iba také pomalé motanice....

Ako veteráni sme mali oddelený štart, tak som sa nemohol porovnávať s mlaďochmi a ani som nevedel ako pretekali, keďže som sa bol počas ich preteku bicyklovať :) .

Môj štart som nebral moc pretekársky... skôr ako taký test. Plával som v dráhe s Mirom Ozorákom, v podstate jasným víťazom našej kategórie. Vo vode som mu v pohode stíhal a plávali sme celý kilometer vedľa seba, dokonca som vyplával asi o sekundu skôr. Čas plávania okolo 13:30 na kilometer je priemerný, ale bez kotúľových obrátok a zadržane ... môže byť.
 
Vybiehal som teda prvý. Miro ma dobehol a predbehol asi po pol kilometri, v podstate som mu zaželal príjemný beh a ani som sa nesnažil udržať sa ho. Bežal som si svoje a vedel, že na prvého nemám a zozadu sa nikto nepriblíži. Tak som si relatívne v pohode dobehol na druhom mieste a presvedčil sa, že tempo cca. 3:45/km je pomerne pohodlné a na 5-10kilometrov ho asi viem držať.

Nakoniec som teda skončil druhý vo veteránskej kategórii a 11. celkovo.

Pretek sme ešte rýchlo oslávili v pizzérii a mazali ku starkej do Turian, kde sme prespali.

Druhý deň sme museli vstávať skoro ráno o 5:00, aby sme stihli registráciu v Košiciach na duatlone.

V Košiciach sa konalo ďalšie kolo Slovenského pohára žiakov a zároveň aj prvé kolo slovenského pohára v duatlone dospelých.  Pretek bol zároveň aj majstrovstvami Slovenska veteránov.

Aby som to nekomplikoval ...
Pretekali sme zase traja.
Margarétka po výbornom výkone vyhrala a zase vytrepala aj chalanov. Prvý beh si krásne kontrolovala, do depa pribehla úplne v čele, pri výjazde z depa zrejme príliš premotivovaná nabúrala do zadného kolesa chlapca pred ňou  :) a zhodila mu reťaz.

Reťaz som mu nahodil za pár sekúnd, takže veľa nestratil. Horšie to bolo s Margarétkou, tá nedobrzdila prvú obrátku na kužeľ a porúčala sa k zemi. Síce doodieraná, ale hneď nasadla a mastila ďalej. Už po cyklistike mala značný náskok a ten v druhom behu ešte zvyšovala. Parádny výkon.
 
 

Jožko bol už od rána hrozne unavený, ale pretek zvládol . Preteky sa rozhodli už na prvom behu, kde sa utvorili značné rozdiely a v podstate prvý traja chalami si išli každý svoj sólo pretek. Za nimi bola obrovská diera. Jožko bol ten tretí, takže bral bronz.

Nakoniec som sa na štart postavil aj ja. Pekne dozadu, trať som poznal, tak som vedel, že sa na prvom behu nedá vyhrať. Keďže ešte behať nevládzem, taktiku som postavil na cyklistike. Trať bola poriadne kopcovitá a tak tu bola istá šanca ... nehovorím, že na nejaké umiestnenie, ale minimálne odtestovať sa, ako na tom som.

Hneď po štarte sa predo mňa presypalo aspoň 20 ľudí. Hovorím si, veď nebežím až tak pomaly, kde sa ženú ... Toto trvalo asi prvého pol kilometra, potom som sa postupne začal približovať k pretekárom predo mnou. Teda, keď nepočítam úplné čelo (prvých 4), tí bežali inú ligu a bežal som si svoje tempo, tak aby som mohol pridať na cyklistike. Tesne pred cieľom som ešte predbehol pretekára predo mnou a do depa som teda pribehol na 5. mieste.

Až tu sa pre mňa začínal pretek. Na dvojicu na 3. a 4. Som strácal dve a pol minúty a na pretekára na druhom mieste 3,5 minúty. Na vedúceho Paliho Šimka asi 4, ale to fakt nebolo podstatné :). V jeho prípade mi bolo jasné, že mi ujde ešte aj na bicykli.

Po zahrievacích 2 kilometroch som sa do toho oprel systémom naplno a domŕtva dokedy mi nedôjde. Asi na 12. kilometri už mám pred sebou spolupracujúcu dvojičku. Hovorím si, že ich dorazím a chvíľu sa za nimi odveziem v háku, aby som si orazil a zase vo vhodnej chvíli pôjdem ďalej. Dobieham ich, ale keď vidím, ako sa motajú, tak jazda v háku by bola zbytočná strata času, okamžite mením plán, nastupujem a miznem ...

Prichádza druhé stúpanie, chalanov za mnou už ani nevidím, ale pretekár na druhom mieste je asi ešte hodne vpredu. Nakoniec ho zbadám asi 2 kilometre pred vrcholom. Pomerne značne pridávam a za nejakých 500 metrov ho dobieham. Teraz už ale fakt mám dosť ... najskôr idem za ním asi 50 metrov, potom pred neho. Je to všetko v pomerne prudkom stúpaní, vidím, že ma chce za každú cenu uvisieť a tak to nechám tak ešte 50 metrov a nastúpim. Urval som ho okamžite, ale cítim, že aj ja som spotreboval viac ako by bolo treba. Keď bola diera dostatočná a vedel som, že už si pôjde za svoje, tak ukľudňujem tempo a snažím sa oddýchnuť. Som v polovici cyklistiky, som na druhom mieste s náskokom asi 30 sekúnd. Cesta späť je jednoduchšia, je tam iba jedno stúpanie a dva dlhé zjazdy. Je mi jasné, že v zjazdoch budem skôr strácať a tak sa snažím šetriť na to jedno stúpanie, čo nás ešte čaká. Pod stúpaním mám stále náskok možno 40 sekúnd. Už nejdem tempo ako na začiatku, ale ešte stále to ide. Som hore a náskok som určite zvýšil. Teraz je tu už iba 6 kilometrový zjazd do cieľa. Tu sa snažím šetriť koľko sa dá, ale urobil som pomerne zásadnú chybu. Snažil som sa poriadne doplniť tekutiny a v tom zjazde som vypil aspoň pol bidónu. Na cyklistike fajn, ale neuvedomil som si, ako to so mnou zamáva na behu. Zoskakujem z bicykla, prezúvam sa a chcel sa rozbehnúť. Ale ako keby som sa zastavil. Brucho protestuje, je plné vody a ... no priznám si to som poriadne prešitý po cyklistike. Druhý beh fakt nebežím, nie je to ani tragédia ... je to doslova katastrofa. Hold, kto nemá natrénované potom trpí v pretekoch.

Tesne pred polovicou behu sa prepadávam na tretie miesto. Našťastie chalani za mnou sú tak ďaleko, že viac sa už prepadnúť nemôžem. A tak pomerne pokojne dobieham do cieľa na treťom mieste.

Rád by som povedal, že to bol dobrý výkon ... ale nebol. Rýchly beh je ešte pre mňa neznáma, na bicykli vydržím tak 20 kilometrov a to je všetko. Ešte je predo mnou hodne dlhá cesta ... a či ju dokráčam sa uvidí ... chuť ešte stále mám!

Pre štatistiku. Celkovo som skončil tretí a získal som veteránsky titul majstra SR v duatlone.

A na záver? Bol to ťažký víkend, logisticky aj pretekaním. Naša maminka nám urobila skvelý support, stretnutie s Marekom bolo tiež veľmi príjemné a celý víkend sme si poriadne „vychutnali“. Teraz nás čaká už iba 4-hodinová cesta domov.
Ešte k pretekom.
Musím fakt pochváliť.

Preteky v Turčianskych Tepliciach rastú a sú stále lepšie. Výborne zorganizované, výborná účasť a v žiackych kategóriách aj kvalita.

Košický duatlon. Po rokoch opäť duatlon v Košiciach. Musím pochváliť usporiadateľov, že sa nebáli usporiadať preteky na ťažkej kopcovitej trati. Bola to jednoznačne najťažšia trať aká sa na Slovensku jazdí (keď vynechám Oravaman, lebo jeho merítka sú niekde úplne inde) a vďaka za ňu. Konečne duatlon s povoleným hákovaním nebol iba o behu a o vyvážaní sa v balíkoch ...

Howk ... končím aj tak som toho napísal asi tak 5x viac ako som plánoval.

pondelok, 6. apríla 2015

Sústredenie Makarska s Triaxom.

Toto je komplikovaná téma ... o sústredení som ani moc neuvažoval, ale Marek. N. vo mne začal vzbudzovať postupne záujem o túto činnosť. Škoda, že nakoniec cúvol, lebo náš večerný socializing prišiel o jeden z vrcholov ... našťastie sme tam mali Haďáka alias Hadiara a Mira Jarošinca ako poctivého odpovedača na všetky jeho otázky ...

Ale po priadku. Nebol mi celkom jasný cieľ, že prečo by som mal tráviť čas trénovaním v nejakom Chorvátsku, ale Miško Varga mi vložil do hlavy jednoduchú myšlienku s ktorou som sa nemohol nestotožniť. Povedal poď a zober aj malého Jožka, urobíme dobré sústredenie.
A keďže sa  už od decembra pokúšam veľmi seriózne trénovať, odrátal som si počet zostávajúcich týždňov a moju prípravu na sústredenie som ešte vyšperkoval – samozrejme v rámci možností. Cieľ bol jediný – prežiť. Moje posledné dve sústredenia skončili pomerne neslávne. Pred dvomi rokmi v Španielsku som prežil prvé 4 dni a potom som ochorel. Minulý rok som sústredenie doslova pretrpel, vždy som sa dva dni hýbal a tretí som bezmocne ležal v posteli. Ďalší deň som vždy zvládal iba po dôkladnej očistnej kúre Štupiho Roomom. Ale teraz som chcel konečne niečo viac, proste urobiť to dobre ...

Urobili sme nejaké opatrenia aby sa vytvorila aj detská skupina a tak juniori mali tiež postarané o program...
A tak sme sa spolu so synom ocitli na Makarskej spolu s partiou Triaxákov. Našli sme dokonalé prostredie, hotel s bazénom ... ubytovanie, stravu a prostredie hodnotím na A+++.

Aby som to moc nenaťahoval. Musím povedať, že sústredenie pod vedením Miša Vargu bolo dokonalé, perfektne zorganizované a ešte lepšie prevedené. Všetko klapalo na 110 percent, to, čo sa dohodlo na večernom mítingu sa vždy vykonalo.
Proste som sa cítil naozaj výborne s partiou ľudí, ktorá síce nebola veľká ale hlavne všetci vedeli na čo sú tam a čo chcú robiť a ako to robiť. Nie je jednoduché každý deň skákať ráno o 7:00 do vody na hodinu pätnásť až hodinu tridsať a makať tam intervaly, potom sa najesť, vyraziť na 5 hodín na kolo a navečer ísť behať ... ale s touto partiou sa to všetko dalo zvládnuť pomerne príjemne.

Musím povedať, ešte nikdy som nešiel na sústredenie s takým rešpektom ako tento krát. Realisticky som vedel ako na tom som a že si nemôžem dovoliť žiadnu chybu, žiadne prepálenie, žiadne frajeriny ...
Týmto by som chcel moc poďakovať dvojitej trakcii Tomáš Kubek a Simon Brunovský, ktorí ma ako vagón odtiahli prvé tri dni na kole, v kopcoch mali som mnou zľutovanie a na behu mi bol neutekali. Chalani presne vedia ako začať sústredenie a musím povedať, že som sa každým dňom cítil lepšie a lepšie ... a celým pobytom som prešiel ako nôž po masle...

Mišo namixoval perfektný program eliťákom, veteránom, hobíkom aj deťom. S počiatku som mal obavy ako bude sústredenie zvládať môj junior, najmä preto, že z pomedzi zúčastnených chalanov trénuje najmenej... Zvládol to a to po všetkých stránkach. Odtrénoval bez reptania všetko, čo mal a myslím, že s chalanmi si vytvorili naozaj kamarátsky vzťah, ktorý môže byť základom na ktorom sa bude dať stavať...
Ako to celé zhodnotiť? Jedinou chybičkou bola Zoliho nehoda na kole ... dúfam, že sa dá čo najrýchlejšie dokopy.
To ostatné (dokonca aj krupobitie, ktoré nás zastihlo na Biokove a zmenilo asfaltovú cestu za 3 minúty na 5 centimetrovú vrstvu snehu a ľadu) bolo gulervúce!!!

Miška Vargu som doteraz prezýval Srdiečko ... pretože triatlon robí so srdcom ... ale odteraz mu pribudne ešte jedna prezývka ... Alternátor .... a to preto, lebo čím viac nás dokázal roztočiť do otáčok o to viac sme boli nabití energiou a nabrali sme si jej aj do zásoby na zvyšok sezóny.
Takže ešte raz moc ďakujem partii Triaxákov a Mišovi .... a samozrejme Hujerovi, bez ktorého by bolo iba 50 percent zábavy ... a kto nevie kto je Hujer, ten nevie skoro nič ... že Miro.

A ešte štatistiky pre Miša:
Odrténované 8 dní:
Swim: 25,9km ... 8 tréningov
Bike: 725km ... 7 tréningov
Run: 84km ... 6 tréningov
Hodiny ... 43,7 ... ( swim 8,8hod, bike 27,3hod, run 7,6hod) ... nie až tak zlé na donedávna rezignovaného veterána...

Ešte pre pobavenie ... alebo inšpiráciu (vyberte si čo chcete) ... v máji bude tomu desať rokov, čo som po prvý krát pokoril vrchol Sv. Jure nad Makarskou na bicykli ... vytrepal som tam svojich cca. 80 kilov za nejakých 5 hodín ... od vtedy som to dal veľa, veľa krát ... štandardne pod dve hodiny ... ale to asi vďaka lepšiemu bicyklu :)

Ja som ten objemnejší v bledomodrej bunde ... ten druhý je môj starší brácho, ktorý ma priviedol k bicyklovaniu... a v podstate zapríčinil aj ten triatlon :)